Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Dvadsaťročná únia slovenských novinárov I. – Jozef Kuchár

Do kroniky najvýznamnejších udalostí na Slovensku sa v prvom polroku 2019 na popredné miesto zapísali voľby prezidenta, voľby ústavných sudcov, voľby do Európskeho parlamentu, ale aj Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v Bratislave a v Košiciach v dňoch 10. 5. – 26. 5. 2019.

Dôležité výročia oslávili osobnosti vedy, kultúry ale aj rôzne inštitúcie a organizácie. K nim patrí aj Únia slovenských novinárov, ktorá si v uplynulých mesiacoch na svojich seminároch za účasti vzácnych hostí pripomenula dvadsať rokov pomerne úspešnej činnosti.

 

Založil ju Gabriel Zelenay (1922 – 2003), legenda slovenskej rozhlasovej žurnalistiky, novinár, publicista, spisovateľ, glosátor, komentátor a vynikajúci reportér. Jeho osobnosť charakterizuje vysoká miera objektívnosti, pohotovosti a odbornosti. Bol nielen propagátorom, ale aj aktívnym športovcom. V roku 1939 sa stal slovenským dorasteneckým rekordérom v behu na 60 metrov cez prekážky. Venoval sa aj hokeju. Brankársky dres obliekal za OAP Bratislava, ktorá získala titul majstra Slovenska. K rozhlasovému mikrofónu sa dostal ako 24 ročný keď v septembri 1946 vyhral náročný konkurz. Ako reportér často zdôrazňoval, že každý dobrý novinár a žurnalista musí byť doslova majstrom hovoreného aj písaného slova. Slova, ktoré chváli, kritizuje ale aj povzbudzuje. Musí byť podložené argumentáciou faktov, osobnou znalosťou problému a príčin prehier, víťazstiev aj úspechov.

 

Únia vznikla v turbulentnom čase, keď žurnalistická obec bola rozdelená na viacero zoskupení. Viedla sa doslova studená novinárska vojna. Trápila, zarmucovala a zbytočne znervózňovala mnohé osobnosti z radov publicistov, komentátorov, vzdelaných a skúsených redaktorov na čele s Gabom Zelenayom, ktorí sa rozhodli založiť samostatnú a nezávislú organizáciu. Stalo sa tak 28. novembra 1998, keď ju pod názvom Únia slovenských novinárov – seniorov zaregistrovali na ministerstve vnútra SR. Členská schôdza schválila v decembri 2003 zmenu názvu, ktorý znel – Únia slovenských novinárov. Stalo sa tak aj preto, že do radov únie pribudli členovia mladšej generácie.

 

Začiatky boli veľmi ťažké. Jej vedenie hľadalo miesto pre svoje sídlo. Prvé bolo v byte Gaba Zelenaya na Francisciho ulici, potom v budove na Hurbanovom námestí č. 3 a v roku 2005 sa únia sťahovala do Domu spisovateľov na Laurinskej ulici. Dlho ju tam netrpeli a pomoc poskytol prezident Slovenského kolkárskeho zväzu Stanislav Kubánek na Trnavskej ceste v Bratislave. Rada únie mala k dispozícii veľkú kanceláriu, v ktorej sa konali rôzne zasadnutia a tlačové besedy. Od 3. októbra 2007 do 1. apríla 2019 bolo sídlo únie v budove Združenia slovanskej vzájomnosti na Dobšinského 16 v Bratislave. Za pomerne krátke obdobie, začiatkom januára 1999, napriek všetkým problémom sa uskutočnil ustanovujúci snem. Do veľkej sály Doprastavu v Bratislave 28. januára 1999 prišlo 145 novinárov a publicistov. Hlavný referát predniesol Gabo Zelenay. Okrem iného zdôraznil:

„Únia slovenských novinárov – seniorov si stanovuje tieto základné úlohy a ciele: Podnecovať tvorbu publicistických materiálov a vytvárať optimálne podmienky na ich realizáciu. Chceme nadväzovať kontakty doma i v zahraničí a organizovať besedy a pracovné stretnutia za účasti osobností a predstaviteľov spoločenského, kultúrneho, ekonomického a športového života. Osobitnú pozornosť chceme venovať zabezpečovaniu profesionálneho rastu mladej a strednej generácie. Aktívnym novinárom bude únia pomáhať a podporovať ich tvorbu vydávaním metodických žurnalistických príručiek. Musíme podporovať umiestňovanie ich žurnalistických prác v médiách. Ide o články, ktoré majú vytvárať skutočný pravdivý obraz o Slovensku a o živote v našej vlasti. Našou úlohou je pomáhať členom, ktorí museli odísť nedobrovoľne z viacerých redakcií a prípadne sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej núdzi. Odbornými radami sa budeme podieľať na formulovaní a tvorbe mediálnych zákonov. Budeme pracovať tak, aby sme našou tvorivou činnosťou u verejnosti získali patričnú vážnosť a rešpekt. Pre nás je a bude samozrejmosťou chrániť slobodu prejavu ale aj právo občanov na objektívne informácie v agentúrnom spravodajstve, v tlači, v rozhlase a v televízii. Zároveň chrániť ľudskú dôstojnosť, dobrú povesť a súkromie občanov.“

 

V ďalšej časti pozornosť prítomných upriamil na oblasť novinárskej profesionality. Po roku 1992 niektorí „novinári“ veľmi rýchlo zabudli, že povinnosťou každého redaktora a reportéra je písať a reportovať bez chýb, používať iba odborné výrazy, ovládať správnu spisovnú slovenčinu, prezentovať predovšetkým vlastný odborný názor na rôzne situácie a zároveň navrhovať riešenia, ako veci v celom mediálnom priestore zlepšovať.

 

Jednoznačne odmietol povrchnosť, zaujatosť a až príliš častý amaterizmus. Spoločnou úlohou v športovej žurnalistike je nebojácne kritizovať, ale zároveň navrhovať aj východiská z rôznych situácií. Každý si musí uvedomiť, že povinnosťou novinára je prispievať k zbližovaniu ľudí a nie spoločnosť rozdeľovať.

 

V diskusii okrem iných vystúpili Ladislav Ťažký, Ľudovít Andil, Imrich Gräffinger, Fraňo Ruttkay, Mária Lednárová, Milan Piovarči, Peter Ševčovič, Anton Hlinka, Július Binder, Dodo Bujna, Igor Mráz, Elena Milecová a Jana Moravcová.

V závere rokovania zvolili deväťčlennú Radu únie. Jej predsedom sa stal Gabo Zelenay, na posty podpredsedov nastúpili Jozef Kuchár, Imrich Gräffinger a Milan Piovarči. Tajomníčkou sa stala Elena Stušková, hospodárom Rudolf Kuchta a pokladníčkou Adela Lettrichová. Členkami rady boli Valika Grebečiová a Elena Milecová.

 

Nová organizácia sa pomerne rýchlo dostala do povedomia širokej verejnosti a v roku 2003 počet členov dosiahol číslo 420. Toto číslo členského preukazu únie patrí Svetlane Hlaváčovej, Vladimír Dobrovič má preukaz s číslom 413 a Jozef Horčák 409. Členský preukaz s číslom 1 mal samozrejme Gabriel Zelenay, ktoré do dnešných dní nikto neobsadil. Platnosť preukazov trvala 5 rokov a potom pokračovali ďalšie päťročné obdobia.

 

Okrem už skôr spomínaných vedúcich predstaviteľov v radoch únie obetavo pracovali a aj stále pracujú aj desiatky ďalších (žiaľ, niektorí z nich nás už navždy opustili) aktívnych novinárov, spisovateľov, uznávaných pracovníkov z oblasti kultúry aj ďalšie osobnosti slovenskej žurnalistiky:

JUDr. Ľudovít Andil, Ladislav Ťažký, Ladislav Zrubec, MUDr. PhDr. Peter Ševčovič, prof. Anton Hlinka, Belo Polla, Miroslav Ambrus, Ing. Tibor Bajchy, Dodo Bujna, Ing. Július Binder, CSc., akademický maliar Pavol Bley, Ing. Július Boško, doc. PhDr. Jozef Darmo, CSc., Anton Dolinay, Eduard Ďuďa, Jozef Galus, Ing. Roman, Hofbauer CSc., Mgr. Edo Ivančík, prof. Dr. Augustín M. Húska, DrSc., PhDr. Dušan D. Kerný, prof. Ing. Vladimír Klimo, JUDr. Ernest Kocún, RNDr. Katarína Kozlovská, prof. Dr. Ábel Kráľ, DrSc., Eva Kristínová, Mikuláš Maťašeje, doc. PhDr. Ivan Maurer, CSc., Tibor Molek, PhDr. Jaroslav Rezník st., prof. PhDr. Fraňo Ruttkay, DrSc., PhDr. Jozef Šucha, PhDr. Elena Šebová, Juraj Tevec, prof. JUDr. Katarína Tóthová, CSc., Ing. Stanislav Kubánek, Ing. Vladimír Zeman, JUDr. Jana Moravcová, Milan Vavro, JUDr. Viliam Veteška, PhDr. Jozef Vranka, PhDr. Jozef Novák, PhDr. Andrej Maťašík, Dr. Vladimír Dobrovič, Dr. Vladimír Mikunda, Mgr. Emil Valko, Bohuš Zvrškovec, Ladislav Tomášek, Vít Gergély, PhDr. Igor Mráz, Ing. Milan Lieskovský, Dagmar Beláková, Milan Smolík, PhDr. Miloš Čikovský, PaedDr. Sofia Bugáňová, PhDr. Zita Bukvová, Dr. Pavel Bochníček, Mgr. Milan Blaha, Vladimír Blaho, Ing. Attila Béda, JUDr. Viliam Apfel, Ing. Ľubica Apfelová, Ing. Pavol Bahník, Mgr. Dušan Konček, Konstantin Kopin, Mária Kopinová, František Kordík, Peter Koštúr, Ivan Kozáček, Alica Kravčíková, Kornel Kubáni, prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc., PhDr. Jozef Kuchár, Rudolf Kuchta, Irena Lazovská, Mária Letnárová, Ing. Ladislav Lysák, DrSc., Ing. JUDr. Ján Bilek, Vladimír Brezinský, Soňa Macejáková, Oto Marček, Ján Magál, Ľuboš Masaryk, PhDr. Jozef Mazár, Ing. Vladimír Mezencev, Milan Országh, Martin Petrenko, Milan Smolík a mnohí ďalší.

 

Potešiteľné je, že do radov únie postupne prichádzali a prichádzajú príslušníci mladšej generácie.

 

V súlade so stanoveným programom Rada únie pravidelne organizovala besedy a semináre obsahovo zamerané na aktuálne témy v politike, ekonomike, kultúre aj v športe. V prvom desaťročí bolo zorganizovala štyridsať besied a dvadsať seminárov. V druhom sa do dnešného dňa uskutočnilo štyridsať seminárov a členských schôdzí.

Prvým hosťom Únie slovenských novinárov bol prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc., kardiológ. Potom prišli ďalší. Akademik Milan Čič; JUDr. Štefan Harabin, predseda najvyššieho súdu; prof. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc.; JUDr. Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády; doc. Mgr. Art. Juraj Sarvaš; prof. JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc.; prof. Ing. Dr. Ivan Haluška, DrSc., prof. Ing. Ivan Stadrucker, CSc., JUDr. Vladimír Mečiar, Ing. Rudolf Schuster, Dr.h.c., JUDr. Pavol Kandráč a mnohí ďalší.

 

Na tému slovenský šport a jeho problémy v uplynulých rokoch na seminárov a besedách hovorili  Ing. Jozef Golonka, doc. PhDr. Jozef Vengloš; Anton Tkáč, prof. PhDr. Rudolf Horváth, PhD., Slavomír Kňazovický, Slavomír Šípoš, Kamil Haťapka, Ján Zachara, František Hossa, Ing. Stanislav Kubánek, Ing. Peter Kurhajec, Dr. Ján Holko, PhDr. Zdeno Kríž, JUDr. Dárius Rusnák aj redaktori a publicisti Mgr. Karol Polák, Mgr. Jozef Kšiňan, PhDr. Igor Mráz, PaedDr. Dušan Gabáni, Mgr. Stanislav Dutka, Mgr. Marcel Merčiak, PhDr. Ivor Lehoťan, PhDr. Jozef Mazár.

 

Prvú päťročnú etapu činnosti Únie slovenských novinárov si jej členovia pripomenuli v publikácii Postoje k národu rozdelili novinársku obec, ktorá vyšla v roku 2006.