Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Dva plus dva nemôže byť nikdy päť – Arpád Popély

Jeden z dobrých znalcov slovensko-maďarských vzťahov, bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku v rokoch 1998 – 2002 , v súvislosti s množstvom nedorozumení medzi Slovákmi a Maďarmi nedávno napísal, že naši južní susedia neprestávajú pretvárať iných na svoj obraz. Taktiež uviedol, že historické krivdy Trianonu budú s nami dovtedy, kým nepristúpime na to , že dva a dva je päť. / Ako hrdina istého románu Winston Smith, ktorý do svojho kalendára napísal, že sloboda spočíva v možnosti tvrdiť, že dva plus dva sú štyri. Inkvizítor chcel dosiahnuť, aby toto tvrdenie odvolal preto ho mučil. Vo chvíli, keď jeho mučenie je už neznesiteľné, Smith pripustí, že dva plus dva je päť./

Som pevne presvedčený, že k takémuto scenáru vo vzťahoch s našimi južnými susedmi nikdy nedôjde. K eliminácii takéhoto vzájomného „mučenia“ oboch národov určite poslúži pripravované vydanie učebných textov o histórii Slovákov a Maďarov (nie učebníc!) pre stredné a vysoké školy na oboch stranách hraníc. Ídea vznikla asi pred ôsmimi rokmi po vzájomnej dohode slovensko-maďarskej komisie historikov. Postupne sa vypracoval tím 32 historikov – dvojice Slovák-Maďar, ktorí pracovali spolu na 15 kapitolách, začínajúcich od osídlenia nášho územia najskôr Slovanmi, potom Maďarmi, až po rok 1968. Nechcem sa púšťať do podrobností, ale považujem za podstatné uviesť hlavné oblasti, ktorých sa týkajú uvádzané učebné texty : príchod slovanských kmeňov do Karpatskej kotliny, dejiny Uhorska, vpády husitov do Uhorska, revolúcia 1848-1849, rakúsko-uhorské vyrovnanie 1867, viedenská arbitráž, Trianon, atď. Vedúci pracovných tímov chcú zdôrazniť, že učebné texty majú byť doplnkovým materiálom pre stredné a vysoké školy a nemajú za cieľ nahradiť učebnice dejepisu. Môžu byť prvým krokom k reálnejšiemu vyjasneniu histórie spolužitia oboch národov. História ukázala, že je to zložitá a kontroverzná otázka. Ide o to, že pokiaľ obidva národy nebudú vedieť pravdu o tom, k čomu vlastne došlo v rokoch 1918-1920, nemôžu pochopiť súčasné ani minulé problémy v slovensko maďarských vzťahoch. Podľa ich názoru, namiesto hľadania skutočných príčin a dôvodov Trianonu nachádzame neustále opakované rôzne sprisahanecké teórie o zámernom geopolitickom rozbití stredoeurópskeho priestoru..., alebo o deštruktujúcich zámeroch slobodomurárov. Nekritický prístup k vlastnej histórii nemajú len niektorí historici, ale neraz aj renomovaní odborníci zo špičkových historických pracovísk. Najnázornejšie to potvrdzujú odlišnosti pohľadov na dve historické udalosti, ktoré sa v súvislosti s nimi používajú v slovenských a maďarských učebniciach dejepisu. Kým u nás udalosti z Trianonu sú označované ako trianonská dohoda, zmluva alebo trianonsky mier, v niektorých maďarských učebniciach sa píše o trianonskom diktáte. Podobne je to aj s označením území, ktoré po viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku: maďarské učebnice hovoria o prinavrátených územiach, zatiaľ čo slovenský dejepis ich nazýva okupovanými územiami. Ale aby sme sa vrátili k myšlienke významu a dôležitosti vzniku uvádzaných učebných textov, treba podotknúť, že určite budú mať význam aspoň vtedy , ak novej generácii nebude vadiť, že niekto v Bratislave hovorí na ulici po maďarsky, alebo keď pri pohľade na štátnu poznávaciu značku auta môjho vnuka niekde pri Debrecíne už nepovedia: „ zase sú tu tí z Felvidéku“...