Vyše sto príbuzných, priateľov, úprimných kamarátov, bývalých kolegov a spolupracovníkov a najmä priaznivcov športu a futbalu zvlášť, prišlo 14. augusta 2020 do obradnej siene Domu smútku v Prešove na poslednú rozlúčku s vzácnym človekom a vynikajúcim futbalistom JUDr. Pavlom Birošom (U 67). S mužom so širokým srdcom. Opustil nás všetkých, čo sme ho mali veľmi radi, vážili si ho ako človeka, ale aj vzdelaného muža a športovca, ktorý sa zaradil do kategórie tých slušných, a elegantných, talentovaných a obetavých. Na smútočnom obrade nechýbali bývalí spoluhráči, tréneri z rodného Prešova ale aj z Košíc.

Potrvá ešte mnoho rokov, než si všetci, čo sme ho mali radi a vážili si jeho hráčske umenie, zvykneme na to, že náš Pavol, presnejšie Pali, už nie je medzi nami. Vnímali sme ho ako výrazného elegána, vždy upraveného nielen v súkromnom či pracovnom živote ale najmä na ihrisku. Aj v tých najtvrdších futbalových zápoleniach na poste obrancu videl dianie na ihrisku dopredu. Bol a ostane doslova reprezentantom čistej hry v rámci fair-play. Až príliš často na takýto štýl doplatil mnohými zraneniami, lebo protivníci boli neraz bezohľadní.

Svoj talent a húževnatosť dal do služieb mužstva, ktorého dres obliekal. Začínal v Tatrane Prešov v žiackom aj v dorasteneckom družstve. Po absolvovaní strednej školy odišiel do Prahy študovať na právnickú fakultu a stal sa hráčom Slávie Praha, ktorú reprezentoval osem rokov. Patril k tým, čo úspešne zvládli vysokoškolské štúdium a zároveň všetky povinnosti prvoligového hráča aj reprezentanta Československej republiky. Okrem pražskej Slávie úspešne pôsobil v dresoch Lokomotívy Košice a Tatrana Prešov. V prvoligovej súťaži odohral 214 zápasov. Našu republiku reprezentoval na Majstrovstvách Európy v roku 1976 ako člen tímu, ktorý viedol Jozef Vengloš a Václav Ježek. Získal titul Majstra Európy.

Bol to populárny športovec a vzor pre ostatných, čo sa hre zvanej futbal upísali na celý život. Závisť, nenávisť, zloba či hrubosť napriek všetkému v bojoch o loptu, ktoré vo väčšine prípadov vyhrával, nezabudol na princípy športu.

Osirelo jeho miesto v rodine medzi priateľmi a milovníkmi futbalu. A niektorí, čo mu môžbyť ublížili, už nemajú príležitosť ospravedlniť sa za spôsobené niektoré malé príkoria.

Jeho životné dielo prekrýva čierny flór, ale v pamäti najbližších utkvie kvet, ktorým sa usiloval zdobiť život statočných a žičlivých ľudí svojho času. Odišiel právnik a futbalista, na ktorého nemožno zabudnúť.