Dobré rozhodnutie múdrych sudcov – Dušan D. Kerný

Pred tromi rokmi bol zvolený Slovák po prvý raz v dejinách do  čela súdu, proti ktorému niet odvolania - Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu, ktorý je hlavným súdnym orgánom Organizácie spojených národov /OSN/ a proti jeho rozhodnutiu niet odvolania.  Stal sa ním JUDr. Peter Tomka /1956/. Pred ním nijaký slovenský či československý sudca v tejto funkcii nikdy nepôsobil. V minulých dňoch na čele sedemnásťčlenného kolégia vyhlásil konečný verdikt v spore medzi Chorvátskom a Srbskom.

 

Oba štáty sa obrátili na medzinárodný súd so žalobami proti genocíde. Súd zamietol tak žalobu Chorvátska ako aj Srbska. Autor týchto riadkov bol vtedy prvým – a ukázalo sa, že aj jediným novinárom, ktorému vtedy na Slovensku JUDr. Tomko poskytol v rozsiahlom rozhovore informácie o práci po svojom zvolení. V ňom o. i. konštatoval, že medzi trinástimi prípadmi ktoré zdedil jeden sa týka práve medzištátneho sporu Chorvátsko – Srbsko.  Tento rozsudok, vyhlásený po troch rokoch od nástupu JUDr. Tomku do funkcie,  ako aj sudcu, predsedu MSD  ktorý ho vyhlasoval zaznamenali všetky veľké svetové médiá.

 

MSD pod predsedníctvom dr. Tomku vyniesol verdikt, že počas vojny v rokoch 1991 – 1995 nespáchal ani jeden štát genocídu, teda úmyselné a plánovanie vyvražďovanie druhého národa. Aký je medzinárodný ohlas tohto rozhodnutia? Podľa nemeckých denníkov, napr. Süddeutsche Zeitung padlo múdre rozhodnutie sudov svetového súdu. Sudcovia potrebovali dlhý čas, ale právne jednoznačne a šalamúnsky rozhodli. Pre Srbsko ako aj Chorvátsko to znamená, že jedna prekážka na uzmierenie je odstránená. Ani jedna strana teraz už nemôže vyčítať druhej obvinenia z vyvražďovania, na druhej strane ani jedna z nich nemôže zmenšovať vlastné vojnové zločiny s poukazom na to, že sa predsa bránila proti genocíde. Aj keď v Chorvátsku je prijímaný rozsudok s nevôľou, obe vlády môžu byť len rady, že sa vyriešil 16 rokov trvajúci nákladný právny proces. To neznamená, že minulosť je zabudnutá. Chorváti a Srbi by sa mali vyrovnať a konfrontovať nielen so svojimi obeťami, ale aj prečinmi v rokovaniach, právnych procesoch a pred národnými trestnými tribunálmi. Len keď sa toto stane, tak bude skutočné zmierenie možné.

 

Podľa titulku vplyvného denníka Franfurter Allgemeine Zeitung ide o dobré a múdre rozhodnutie. Genocída, vyvražďovanie je najťažším a nepremlčateľným zločinom proti ľudskosti a je v konvencii OSN jasne definovaná. Práve preto, že nemôže byť ťažšieho, väčšieho previnenia proti ľudskosti ako je genocída je to aj nástroj politického boja. V tomto zmysle bolo súdne pojednávanie tak pre Chorvátsko ako aj pre Srbsko aj nástrojom politického zúčtovania. Išlo o to, či toto označenie z genocídy bude mať jedna strana súdne, právne potvrdené a bude ho teda používať proti druhej strane. Rozhodnutie sudcov z Haagu je múdre. Na jednej strane zodpovedá faktom, na druhej strane akékoľvek iné rozhodnutie by bolo pre budúce vzťahy oboch štátov a národov zničujúce. Nie je to nijaký oslobodzujúci rozsudok pre agresora – tým je jednoznačne Srbsko a na druhej strane Chorvátku sa ešte raz pripomenulo, že nijaká úloha obete neospravedlňuje nijaký zločin. Obe strany sa dopustili mnohých zločinov. Vojna na Balkáne bola najkrvavejším konfliktom na európskej pôde po druhej svetovej vojne s vyše stotisíc obeťami na ľudských životoch.