Do dreva dušu svoju vkladá

Naša vlasť je plná nádherných klenotov prírody, historických skvostov i vzácnych, výnimočných ľudí. Bývalý baník na dôchodku, 58 ročný Anatolij Kačmarík z Rovného nemal toho v živote veľmi na výber. Rovné je malá dedinka na severovýchode Slovenska, bokom od hlavných cestných ťahov, ležiaca však v prekrásnom a malebnom kúte prírody, ale svojim obyvateľom okrem hrdlačenia na rodnej hrude veľa šancí nedávala a ani nedáva. Okrem šance vysťahovať sa. Keď však máte svoje rodisko radšej ako pohodlný konzumný život, tak ako Toľa Kačmarík, neváhate, veď kocky sú aj tak už hodené. Najmä, keď ostal jedinou oporou svojej 90 ročnej mamky, ktorá by bez svojho syna sotva dlho požila...

 

Za týmto skromným človekom s otvorenou dušou a vnímavou mysľou sa oplatí zájsť, najmä kvôli jeho záľube v práci s voňavým drevom, znalosti miestnych historických vzťahov a pomerov, no a nikto by neuveril, aj kvôli jeho láske. Zdá sa, že celoživotnej. Príbeh sa začal kedysi v mladosti, keď v dedine stál drevený kostolík, typická gréckokatolícka „cerkev“ a vedľa toho zvonica. Tiež drevená. Pamätá ho iba z detstva, veď dnes 90 ročná mamka chodievala do vedľa stojacej zvonice vyzváňať Svoju službu poctivo vykonávala až do konca vojny v roku 1945. A muselo to byť presne, tak, ako vyžadoval cirkevný predpis i miestne zvyky. Keď mal Toľa 8 rokov, kostol z roku 1782, postavený tesárskym majstrom Štefanom Tuľkom a zasvätený sv. Demeterovi, skončil svoju púť na tejto zemi. Po tom, čo sa začala rozpadávať strecha a stavba začala byť nebezpečná, dedinčania kostolík radšej rozobrali a postupne spálili pri potoku. Aj tak už mali postavený nový, murovaný kostol... Neviem, ako to začalo, ale pravdepodobne mi bolo za tým malebným kostolíkom akosi smutno, postupne vo mne narastal záujem o tento druh sakrálnych stavieb, veď ich je v našich končinách dosť, sú miestnou pýchou i útechou. Začal som sa zaujímať o históriu nielen nášho kostolíka, ale aj o ďalšie súvislosti. Tak som sa dopátral napríklad k tomu, že práve v našej obci bola už v roku 1550 ikonopisecká dielňa, v ktorej boli vytvorené ikony  nielen  pre náš kostol, ale aj okolité obce, ba dokonca aj pre niektoré poľské kostolíky. Dodnes o tom existujú záznamy v ukrajinskom Ľvove.

 

Ako už bolo spomenuté, v tejto doline sa žilo preťažko. Jeho rodičia podľahli masívnej propagandistickej akcii a vysťahovali sa rok po skončení 2. svetovej vojny, v roku 1946, do ospevovanej ukrajinskej Volyne. Vtedy „československý“ prezident Beneš stiahol svojich volynských Čechov domov, ale na základe dohody so Stalinom menil ich kus za kus. Na tento barterový obchod doplatili chudobní Slováci.  Tak aj Kačmaríkovci putovala vlastne z blata do kaluže, oklamaná rodina sa už aj s dvojročným Toľom vrátila v roku 1960 domov, do Rovného. Veľa iných rodín však takéto šťastie nemalo. Chlapec vyrástol, dospel, nasledovalo 18 rokov v ostravských baniach: Vtedy som už vedel, že drevené kostolíky mi učarovali na celý život. Zháňal som materiály nielen o našom, ale aj o ďalších, všetky, ktoré stoja na českom území som si bol pozrieť, zoznamoval som sa s ich zvláštnosťami a špecialitami, veď mnohé z nich pôvodne stáli v našom kraji a do Čiech boli za prvej republiky presťahované. A popri tom som navštevoval aj múzeá, aby som získal čo najviac informácií . Najmä o našom, listiny a plány som zháňal aj v pražskom Národnom múzeu. A dozvedel som sa veľa. Napríklad aj to, že bol v roku 1888 generálkovaný, ale ktože vie, ako sa to urobilo, keď už v januári 1929 prišiel na svet zámer postaviť namiesto neho nový, murovaný kostol. O 7 rokov neskôr už bolo uvažované s presťahovaním drevenej cerkvi do skanzenu v Turčianskom sv. Martine, v roku 1937 sa to zmenilo na sťahovanie do Štósu, ale zámery neboli realizované. O poškodenej stavbe sa píše aj v roku 1933, takže tie zámery mali skôr záchranné, ako historické pozadie. Ale medzitým sa už začala a dokončila stavba nového kostola, drevená stavba bola ponechaná svojmu osudu, ktorý sa naplnil v auguste 1966.

 

Pána Kačmaríka pri štúdiu historických faktov a zháňaní dokumentov jedného dňa napadlo, že keď už nie veľký, aspoň malý kostolík by sa dal postaviť, jeho model by pripomínal časť histórie obce. Veď nákresy, plány a fotografie pôvodnej drevenej stavby už má, tak poďme na to! V máji 2014 sa pustil do roboty, plány mal zo svidníckeho múzea. Neskôr síce v nich zistil niektoré nepresnosti, ale dnes je už model kostolíka v merítku 1:10 tesne pred dokončením. Má výšku 180 cm a je vyrobený v ucelených dieloch, aby sa dal ľahko rozobrať i zložiť. Na jednotlivé prvky použil smrek i borovicu, snažil sa dodržať aj najmenšie detaily pôvodnej stavby. Napríklad, aj kovovou svorkou stiahnutý  nosný stĺp na vchodovej strane stavby, dodržané sú aj mierky nosných či priečnych hranolov. Na hrade nad vchodom je viditeľný nápis „Totu robotu robil Štefan Tuľka 1782“.

Čo bolo na tejto práci najťažšie? Myslím, že dosiahnuť presné tvarovanie veží, stálo ma to veľa času, kým som to dokázal urobiť tak, ako to má byť. Ešte mi treba dokončiť niektoré detailné fragmenty v interiéri. Ikonostas, zástavy, rebrík, lavice, to všetko tam musí byť. Aj kríže na vežiach. A zvony!

 

Toľovi žiaria oči keď rozpráva o tom, koľko ľudí ochotných pomôcť našiel, keď im rozprával, na čom pracuje. A má už aj svojho nasledovníka, ktorý po ňom preberie žezlo histórie a modelovania drevených kostolíkov „na rusnakoch“. Mladý Marek Viravec je tiež zručný a učenlivý chlap, ktorého táto činnosť baví a jednoducho chce sa tomu venovať. Toľa o svojom spolupracovníkovi hovorí iba samé chvály. Ich spoločná práca má nájsť svoj nový domov na obecnom úrade. Aby každý, kto príde v úradnej veci, videl, aký poklad malo Rovné kedysi. A akých šikovných ľudí má dnes. To však ešte nie je všetko. Bývalý baník s čistou a umeleckou dušou, ktorého úprimné oči svedčia o vrodenom ľudskom dobre, má okrem svojej terajšej lásky na obzore už ďalšiu: Tak, ako kedysi ma napadlo postaviť model nášho kostolíka, začínam vážne uvažovať o stavbe repliky kostola v originálnej veľkosti, s originálnymi detailmi. Nebojím sa toho, náš starosta je za všetkými desiatimi, ale, ako som už spomínal, máme tu toľko šikovných ľudí, ochotných pomôcť, že by sa to muselo podariť. Chýbajú nám iba peniaze na materiál, ruky na robotu by boli. Odhadujem, že za tri tisícky by sme zohnali dosť dreva a ostatných materiálov. To by sa robilo! Myslím, že tak ako mňa, by to chytilo viacerých. Ale viete ako to v živote chodí. Čo je pre jedných maličkosť, pre druhých, chudobných, je to neriešiteľný problém. Zohnať tie tri tisícky bude najťažšia a najzložitejšia časť.  Ale svoje sny má človek na to, aby sa aspoň vážne pokúsil ich splniť. To platí, nielen vo svete, ale aj u nás, v Rovnom!

Autor modelu skladá kostolík so svojim verným pomocníkom Marekom Viravecom

Autor modelu skladá kostolík so svojim verným pomocníkom Marekom Viravecom

Model je po chvíľke skompletizovaný

Model je po chvíľke skompletizovaný

Detail konštrukcií krovu a veže

Detail konštrukcií krovu a veže

Dobová fotografia dnes už neexistujúceho originálu

Dobová fotografia dnes už neexistujúceho originálu

Definitívny koniec sa blíži

Definitívny koniec sa blíži