Dilema dneška znie euro alebo demokracia – Dušan D. Kerný

Najpozoruhodnejšie glosovanie tzv. gréckej krízy v stredoeurópskom priestore prišlo z pera filozofa Václava Bělohradského. Podľa jeho názoru jednou zo základných otázok dneška je dilema „za akých podmienok môže proces zjednocovania eurozóny pokračovať ako proces demokratický...eurozóna zostane demokratickým projektom len za podmienky, že sa európske národy v referendách vyjadria k tomu, či po desaťročných skúsenostiach  chcú v experimente spoločnej meny pokračovať“. Úvahu uverejnil český denník Právo.

 

 

Zneužívané slovo reforma

Podľa V. Bělohradského ešte nikdy nebolo slovo reforma tak zneužívané ako v epoche ekonomickej globalizácie. Zmeny vynútené ekonomickou globalizáciou nie sú reformovaním kapitálu, ale oslobodením, emancipáciou kapitálu od všetkých foriem demokratických obmedzení. Pod tlakom globálnych finančných oligarchií sa likvidujú všetky minulé dohody medzi kapitálom a demokratickým štátmi vybojované za posledných dvesto rokov.

 

Vymáhačská mafia

Pre V. Bělohradského nie je Európska banka, Svetová banka alebo Medzinárodný menový fond len finančnou oligarchiou, ale aj súčasťou medzinárodnej vymáhačskej mafie, ktorá urobila z Grécka zrútený štát bez zvrchovanosti. Grécko sa na mnoho desaťročí ocitlo pod kuratelou medzinárodnej vymáhačskej mafie, stalo sa protektorátom.

Václav Bělohradský, ktorý je aj dlhé roky kmeňovým autorom  Salónu, prestížnej prílohy českého denníka Právo, na podporu svojich tvrdení cituje celú paletu európskych autorov, medzi nimi najvplyvnejšieho nemeckého mysliteľa súčasnosti J. Habermasa, že  „faktická redukcia členského štátu na protektorát je v otvorenom rozpore s demokratickými princípmi Európskej únie“.

 

Grécko ako protektorát

Podľa V. Bělohradského „fakt, že zadlžený štát eurozóny môžu veritelia premeniť na protektorát a jeho verejná statky môžu byť rozpredané veriteľom robí z rozhodnutia vzdať sa zvrchovanosti nad vlastnou menou dramatický akt.“

Úvaha, ktorá hovorí o nemeckom nacionalizme zamaskovanom ako obrana eura a o tom, že hlavné mestá ako Atény, Paríž či Rím sa stávajú perifériami, kým hlavným mestom Európy je sídlo bánk Frankfurt nad Mohanom  má titulok Európa nie je frankfurtský párok. Teda Európa nie je niečo, čo by si mohol kapitál vo Frankfurte dať na desiatu.

 

Dôsledky arogancie Nemecka

Medzititulky celostranovej úvahy, na ktorú má týchto niekoľko riadkov upozorniť, znejú jednoznačne – euro je menou strachu a jednou z dilem je legitimita rozhodovacích procesov, teda kľúčová otázka či bude platiť euro alebo demokracia. V. Bělohradský azda ešte nikdy nebol taký priamočiaro jednoznačný opierajúc sa o množstvo citátov. Zároveň ešte nikdy takto kriticky nepísal o európskych dôsledkoch arogancie Nemecka a jeho ekonomických satelitov.

Samozrejme úvaha má aj český vnútropolitický rozmer – prichádza v čase, -keď prezident M. Zeman horlí za prijatie eura v Čechách. Týka sa aj Slovenska – autor cituje výrok slovenského predsedu vlády Roberta Fica, ktorý zhrnul výsledok rokovaní o Grécku konštatovaním:“ ustanovili sme protektorát a na tom nie je nič špatného“.