Deň priateľstva ako každý rok – Stanislav Kubánek

Tak máme za sebou ďalší Deň priateľstva, ktorého každoročným dejiskom je priestor na štátnych hraniciach medzi Slovenskom a Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom. Prešovský samosprávny kraj reprezentoval jeho predseda Peter Chudík, poslanec NR SR a Košický samosprávny kraj jeho podpredseda a tiež poslanec parlamentu Emil Ďurovčík. Z ukrajinskej strany bol prítomný gubernátor Zakarpatskej oblasti Hennadij Moskaľ. Niekedy sme používali frázu, že hranica medzi Československom a Sovietskym zväzom nerozdeľuje, ale spája, i keď zároveň každý dobre vedel, že to nie je tak.

 

Dnes realisticky konštatujeme, že i keď ide o dobrých susedov hranice nás nekompromisne rozdeľujú. Zatiaľ... Ide predsa o začiatok, alebo koniec tzv. schengenského priestoru. Ukrajina je zatiaľ „za dverami“. Napriek tomu, že s touto krajinou nás spája veľmi veľa. Už aj to, že náš východný sused získal samostatnosť v roku 1991, Slovensko o dva roky neskôr. Ukrajina bola jednou z prvých krajín, ktoré de facto i de jure uznali samostatnú a zvrchovanú Slovenskú republiku už v januári 1993.

 

Každá z týchto dvoch susedských krajín však potom mala svoj špecifický vývoj, musela riešiť svoje problémy i hľadať cesty do budúcnosti. Oba štáty vidia svoju budúcnosť v EÚ, i keď naši susedia si na to budú musieť ešte trpezlivo počkať. Niektorí tvrdia, že možno i desaťročie, ba dokonca i viac. Veď ani naša cesta pod modrú zástavu so žltými hviezdičkami nebola jednoduchá a priama. Ale sme tu práve my, ktorí susedom a zároveň priateľom môžeme pomáhať radami, ktoré vychádzajú z našich skúseností, pretože práve tie Ukrajina tak potrebuje.

 

V Košickom a Prešovskom kraji máme tú výhodu, že k priateľom na Zakarpatsko máme doslova „na skok“. Teda sa môžeme stretávať často, podľa potreby. Bratislava má síce s Kyjevom tiež dlhoročné kontakty, ale vzdialenosť medzi týmito dvomi hlavnými mestami neumožňuje tak neformálne spolupracovať ako nám východniarom a obyvateľom Zakarpatska. Tam, kde sú deti a mládež, tam sa určite nedá hovoriť o formalizme. Pritom tých priamych kontaktov medzi školami na východnom Slovensku a v Zakarpatsku je skutočne veľa.

 

Niektorí Ukrajinci k nám prišli na dlhodobé pobyty, resp. natrvalo, pričom veľmi dobre zapadli do nášho prostredia. Spoločensky i pracovne. Tak napríklad do nemocnice v Starej Ľubovni prišlo pred časom niekoľko zakarpatských lekárov, ktorí si svojou prácou a vedomosťami z oblasti medicíny získali rešpekt u slovenských kolegov i pacientov. Pritom stačí počúvať našich medikov, z ktorých prevažná väčšina tvrdí, že po ukončení štúdia sa chce realizovať v niektorej z fakultných nemocníc a práca na vidieku či v niektorej z okresných nemocníc ich vôbec neláka! Takže, raz budeme naozaj radi, keď sem príde ešte viac ukrajinských lekárov a zaplnia chýbajúce miesta praktických lekárov v odľahlých miestach, či v tzv. periférnych nemocniciach a zdravotných strediskách.

 

Poukázal som iba na jeden príklad možnej, ale už aj rozvíjajúcej sa spolupráce. Možností je však oveľa, oveľa viac. Poľnohospodárstvo, vinárstvo, cestovný ruch, štúdium cudzích jazykov, ekológia, spracovanie dreva, etnografia, história.

 

V oficiálnej časti Dňa priateľstva sa z tribúny hovorilo o riešení rôznych náročných spoločných projektov, ktoré sa zrodili v Bruseli alebo v Štrasburgu. Tieto musia tvoriť ten základný kameň celej budúcej kooperácie EÚ s Ukrajinou.

 

Stanislav KUBÁNEK

poslanec NR SR /SMER-SD/