Daň je krutá, víťazstvo poteší, roboty je vyše hlavy, dehiscencia je zjavná! – Jozef Mazár

Načo sa hrať na schovávačky. Dorastenecký futbal bol v Dukle Banská Bystrica pred 3 rokmi na hranici krachu. Terajší generálny manažér MFK Dukla, bývalý futbalový reprezentant v mládežníckom futbale, v tom seniorskom hráč populárnej Slávie Praha a armádnej Dukly Banská Bystrica, Milan Smädo so svojimi spolupracovníkmi, pomohol.

 

Mládežnícky futbal s logom Dukla zostal na žive. Teraz je aj z toho dôvodu MFK Dukla skúšaný z vonku i z vnútra. Prečo? Za 2 roky pôsobili kategórie U19 a U17 v tzv. druhej lige ( preto v tzv., lebo len názov pripomínal , že ide o súťaž druholigovú, v skutočnosti išlo o zmes chcenia niečo urobiť so zmesou demonštrácie slovenskej vidieckej futbalovej psoty – pozn. autora ) a teraz platia daň za nekvalitu iných. Ktorých a prečo prstom ukázať nehodno, lebo smetísk z futbalových odpadlíkov slovenského vidieka je množstvo, futbaloví srdciari vymierajú a na smetiskách bačujú často neodborníci.

 

Odborných kruhov vo futbalovom hnutí Slovenskej republiky je čoraz menej, vyspelejšie súkromné kluby sa predierajú do stredu európskej mládežníckej kvality predierajú s ťažkosťami, lebo na časy, keď naši mládežníci vyhrávali nad svojimi rovesníkmi z vyspelých futbalových spoločenstiev – Nemecka, Anglicka, Holandska, Francúzska sú dávno preč. Preč je slávna mládežnícka Dukla, preč je náročnosť na trénerskú kvalitu, od nej sa odvíjajúcu hráčsku, mediálnu, ale načo ďalej robiť gordický uzol. Ten sa týči nad  futbalovou mládežníckou nekvalitou z pohľadu toho európskeho už aj tým, že v tom našom niet náročnosti a dôslednosti na mnohých stupňoch funkcionárskych a z toho dôvodu to ide dolu z kopca z dňa na deň  čoraz viac.

 

Nemáme právo sa starať do fungovania súkromných futbalových klubov. Ani tých mládežníckych. Máme však právo pýtať sa, prečo nie sú mládežnícke futbalové akadémie pod kuratelou štátu? Prečo centrálne krajské mestá nevlastnia kvalitné štadióny so systémom všetkého, čo zabezpečuje jednoduché slovné spojenie – naša vlasť!

 

Aj vo vyspelých spoločenstvách, kde sú ľudia zvyknutí byť hrdí stáročia na svoju dedovizeň, nepília choré futbalové konáre tak, aby daň za to platili deti. U nás sme vo futbale v určitej dobe naštartovali, že sú proti sebe organizovaní chudobní proti chudobným, lebo bohatých v ponímaní toho skutočného futbalového bohatstva v porovnaní s pokrokovým svetom niet a ešte dlho nebude. Z dôvodov vyššie načrtnutých!

 

V našom futbale kvalitní odišli, alebo pomaly odchádzajú, podaktorých mocní a mocnejší povyhadzovali, talenty prenechávame k výchove a rozvoju zväčša tým, ktorí pojmy poznanie súvislostí skutočného rozvoja každého talentovaného jedinca, vidia, žiaľ, zväčša iba cez napĺňanie vlastnej peňaženky. A tak ty, druholigista futbalový z našej slovenskej mládežníckej školy sa tráp, sužuj, počúvaj príkazy, nariadenia a buď slušný. Futbalovo nemusíš! Preto futbalovo nie, lebo futbalová slušnosť obsahuje v dobrých futbalových rodinách poriadok každého do futbalu zapojeného v sebe samom. Obsahuje na sebe tvrdo pracovať. Prináša schopnosť dohodnúť sa na tvorivom a pre náš, slovenský futbal, tvorivo – kvalitnom systéme.

 

Zoberme Duklu, ak sme už ňou začali. Spadla z európskych mládežníckych pozícií, spadla z popredných miest mládežníckeho  slovenského futbalu, trápi sa s tým, čo jej mladé ratolesti nezapríčinili. Má trénerov, ktorým v úlohách hráčov tlieskali na európskych i domácich futbalových štadiónoch za ich futbalovú kvalitu. V Anglicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku. Zo dvaja – traja sa z nich sústavne vzdelávajú  Napriek tomu, že mnohí z nich hrávali medzi seniormi na pozíciách primášov, alebo zvučných kontier.

 

Kvalitný futbalový tréner, ten je v kvalitných kluboch pracantom –  praktikom, zároveň psychológom, pedagógom, rodičom, ale aj manažérom života danej rovesníckej skupiny. Samozrejme, že má za to pravidelnú mesačnú mzdu. A svoju prácu na každom úseku činností kontrolovanú skutočným odborníkom, teoretikom a praktikom. Prevereným časom i výsledkami takej práce.  Odborne ich zvyknú dnes nazývať supervízormi. Keď sme nedávno navštívili jeden veľkoklub, v ktorom dobre pracujú s mládežou, videli sme ich v činnosti počas samotného tréningu. Ale nám v Slovenskej republike kvalitní tréneri mládeže stále chýbajú! Nie počtom, ale predovšetkým samotnou kvalitou..

 

Má MFK Dukla takých ľudí a také posty? Má ich dnes v dorasteneckom  detskom futbale Slovensko ? Nám sa zdá - chýbajú celoplošne. Supervízia, ľudsky, zrozumiteľne znie – tvorivá kontrola. Tá chýba. Ale dotácie z daní daňových poplatníkov do futbalu idú. Komu? Pre koho? Ako sa s nimi narába? Veď jedinci nekontrolujú seba samých! Zopár jednotlivcov v tomto ponímaní existuje. Snažia sa pracovať,  v zaužívanom systéme sú už v začiatkom systémom nesystémových krokov brzdení...

 

Zdá sa, že MFK Dukla musí funkčný systém zaviesť, lebo ukazuje sa, on zatiaľ aj tam pri práci s mládežou chýba. Systém náročný na seba

 

i druhých. Napríklad už v komunikácii mladý futbalista – škola – rodič – klub – sponzor – médiá. On už raz v Dukle bol. A fungoval výborne. Existujú jednotlivci aj v MFK Dukla, ktorí vedia o čo vlastne ide, vybrali sa touto cestou. Sú aj takí, ktorí sa vezú. Nestačia vývoju, nárokom, dobe, požiadavkám. Oháňať sa zásluhami z minulosti dnes nestačí. Dobrý futbalista ešte nemusí znamenať- kvalitný tréner. Na druhej strane, nie všetkému sú na vine len tréneri.

 

Zoberme si takého Dušana Tótha. Tréner, srdciar, skvelý futbalista, človek, ktorý sa zaslúžil o návrat seniorskej Dukly medzi druholigistov značnou mierou. Teraz so svojou dorasteneckou kategóriou U19 bez víťazstva v I. dorasteneckej lige. Mal a má na takú náročnú súťaž hráčsku kvalitu? Pracuje mládežnícky úsek MFK Dukla odborne tímovo v tomto smere na výške? Sotva. Roky tápa a dopláca na to, čo okrajovo v mládežníckej Dukle po odchode Petra Benedika začali zanedbávať. Pedantnosť, zodpovednosť, vlastnú angažovanosť na forsírovaní náročnosti smerníkmi, ktoré sú iba sčasti v tomto, možno pre mnohých, neočakávanom príspevku načrtnuté.

 

V tomto smere trpezlivosť na výkon neobstojí. Obstojí a musí byť odčítateľná v práci skvelých lodivodov s mladým talentom. Ale na to je potrebný systém, náročnosť, kontrola, zodpovednosť. Po všetkých stránkach. Aj v tom, že dokážem čítať, študovať, analyzovať s porozumením, lebo viem, že viem a nemôžem nevedieť len preto, lebo neviem. Cesta hľadania takého futbalového rozmachu každého mládežníckeho družstva chce skutočne reč srdca a znamenitú odbornosť.

 

Inak bude futbal mladých iba biznisom a raz za čas zaregistrujeme víťazstvo o majstrovské body, ako napríklad v sobotu v prvoligovom súboji dorastencov  U17 ho zaregistroval MFK Dukla nad Dunajskou Stredou. V tomto kolektíve hrá zatiaľ v MFK Dukla niekoľko nádejných futbalových adeptov aj na seniorský prvoligový dres. Ale pri nesystémovej práci dokázali aj také talenty zahynúť a zmiznúť z futbalovej mapy.

Pravda je i tá, ťažko sa zviecha z ťažkej futbalovej poroby. Vstávania z bahna prenáramne bolia, hlavne ak rany, ktoré pri pádoch vznikli začínajú nadobúdať dehiscenciu. Toto neslobodno nechať nepovšimnuté!  Čo, teda, s týmto problémom? On sa dnes, totiž, čoraz viac vypuklejšie objavuje v mládežníckych futbalových zoskupeniach MFK Dukla. Našťastie, nie vo všetkých. Také rany treba liečiť okamžite.

Talentovaní futbalisti MFK Dukla bratov Patrik a Richard Reptišovci, tvárou obrátení k čitateľovi, s číslom 7 na chrbte Simona Sihelského, s číslom 21 Jozefa Kandalu a s číslom 6 strelca gólu Dunajskej Stredy do súperovej siete  Maté Szolgaia. Foto: Roman Reptiš

Talentovaní futbalisti MFK Dukla bratov Patrik a Richard Reptišovci, tvárou obrátení k čitateľovi, s číslom 7 na chrbte Simona Sihelského, s číslom 21 Jozefa Kandalu a s číslom 6 strelca gólu Dunajskej Stredy do súperovej siete Maté Szolgaia. Foto: Roman Reptiš