Cypriánov odkaz stále živý

Povesti o slávnom lietajúcom mníchovi Cypriánovi, pretavené dokonca aj na filmové plátno, žijú v Červenom Kláštore, kde pôsobil, aj v dnešných časoch. Ba dnes ešte umocnené pokračovateľkami v jeho funkcii  bylinkára a liečiteľa.

 

Cyprián (vlastným menom Franz Ignatz Jäschke), múdry, vzdelaný a konaniu dobrých skutkov voči blížnym oddaný muž sa ocitol v Červenom Kláštore ako kamaldulský mních kedysi v r. 1756 a v tunajšej kláštornej pustovni žil ešte 19 rokov. Pochádzal zo Sliezska, pochodil však úctyhodný kus strednej Európy. Rehoľný sľub skladal v kalmaldulskom kláštore v Nitre, pôsobil v Brne a ďalších kláštoroch, dokonca vraj aj v Taliansku. Zomrel na dnešné pomery dosť mladý, čosi vyše 50 ročný, drsné prírodné podmienky Pienin pravdepodobne prelomili aj účinky liečivých rastlín, ktorým sa Cyprián venoval. Prírodné liečivá boli pestované v kláštornej záhradke na malých, kameňmi ohradených  políčkach. Nebola to žiadna agrárna veľkovýroba, ale skromná výsadba druhov, ktoré sa pestovali preto, aby boli po ruke. A ktoré boli ochotné uchytiť sa a rásť na novom mieste. Je však známe, že niektoré druhy rastlinných liečiv bol Cyprián zberať až na horských lúkach východných svahov dnešných Belianskych Tatier.  Kláštor mal teda vďaka Cypriánovej systematickej činnosti svoju lekáreň a dokonca aj nemocnicu, ktorej pacientmi boli v týchto končinách žijúci gorali.

 

Cyprián trpezlivo pracoval na herbáre, ktorého datovanie sa zaradzuje do rokov 1776 až 1771 a je považovaný za absolútne prvý na Slovensku.  Podľa úvodného textu herbár nie je pre učených ľudí, ale pre tých, ktorí sa chcú učiť. Okrem klasických liečivých rastlín obsahuje aj niekoľko korenín, ba aj zeleninu  vrátane zemiakov a rastliny liečiace zvieratá. Dôležitou časťou herbára sú však Cypriánove postrehy z diagnostiky chorôb, príprave liečiv a o jeho praktických liečiteľských skúsenostiach. Originál herbára je síce uložený v inkubátorových podmienkach v Slovenskom národnom múzeu ale jeho vydarená kópia je k dispozícii návštevníkom múzea v areále Červeného Kláštora.

 

Veľmi zaujímavá je v týchto súvislostiach snaha vedenia múzea, grupujúceho sa z neziskovky Cyprián (od r. 2005) o zachovanie tradícií pestovania liečivých rastlín v tomto kláštore. Ako vidíte na našich fotografiách, liečivým rastlinkám sa tu stále darí a počet malých záhradok postupne rozširujú vďaka intenzívnej spolupráci s miestnymi bylinkárkami. V kláštorných priestoroch sa potom zozbierané bylinky sušia a balia do vrecúšok. Najmä medovku, šalviu, rozmarín, mätu. Ako sa darí rastlinkám na kláštorných políčkach v klimatických extrémoch tohtoročného leta?  Bylinkárka pani Viera Halčinová: Tohto roku nám najlepšie rastie repík. Medovka, rumanček a jarabina lekárska sú akési slabšie a menšie. Aj rast byliniek sa odvíja od reálnych poveternostných podmienok.

Riaditeľka múzea Mgr. Jana Šofková prezradila aj ďalšie plánované aktivity múzea, ktoré patria do okruhu tradičných kláštorných činností: Už dnes máme v kláštore deväť úľov, plánujeme  teda podľa mníšskych zvyklostí výrobu medoviny a výrobu kláštorného piva „mníšskou technológiou“ v pivovare na druhom nádvorí. Prirodzene, tiež v spolupráci s odborníkmi na varenie piva, tento raz zo Svitu.

 

Ani v tomto prípade nejde iba o akúsi zábavu, veď tradícia pestovania byliniek (a s tým aj potrebnej zeleniny) a včelárstva má vďaka bratom kartuziánom a ich pokračovateľom kamaldulom na brehoch Dunajca už sedemsto rokov. Aj to je dôvod, prečo by ste mali navštíviť počas dovolenkových mesiacov tento nádherný kút našej domoviny.  

Pohľad do kláštorných záhradok

Pohľad do kláštorných záhradok

Vľavo riaditeľka múzea J. Sofková a bylinkárka Viera Halčinová medzi záhonmi kláštorných byliniek

Vľavo riaditeľka múzea J. Sofková a bylinkárka Viera Halčinová medzi záhonmi kláštorných byliniek

V kláštornej lekárni

V kláštornej lekárni

Kópia Cyprianovho herbára

Kópia Cyprianovho herbára

Areál kláštora ponúka poučenie i zábavu

Areál kláštora ponúka poučenie i zábavu