Cirkus Grécko uberá úniu o čas, energiu i peniaze – Milan Országh

Kto je vlastne principálom tohto veľkého cirkusu, ktorý prebieha pod európskym šapitó práve v týchto dňoch, i keď v podstate tento vôbec nie zábavný, skôr monotónny program trvá už desaťročia? Kto nariadil, aby všetky orgány EÚ úplne zavreli svoje oči v čase prijímania Grécka do Eurozóny a nevideli, ako grécki politici bezostyšne klamú a falšujú výsledky svojej mizernej ekonomiky? Vlastne, ide dnes o finančný alebo politický problém? Keď o finančný, prečo ho riešia najvyššie orgány únie a nie banky, ktoré Grékom toľko napožičiavali  i keď vopred vedeli, že tieto dlhy nebudú Grékmi nikdy splatené?  Prečo tieto banky, ktoré iba pred nedávnom spôsobili svojim ľahkomyselným gazdovaním  ťažkú finančnú krízu, na ktorú doplatili predovšetkým menej majetní a chudobní ľudia, pokračujú vo svojej  národné ekonomiky dusiacej a ničivej obchodnej „politike“? Odpoveď je jednoduchá: Sú si isté, že politici to „navlečú“ tak, že škodovať nebudú ony, ale opäť chudobní. Takýto je scenár programu Cirkus Grécko, nech už vidíte v televízii alebo čítate v novinách čokoľvek. Jediným človekom, ktorý sa nebál v parlamente únie pomenovať stav veci pravým menom aj pred cirkusovým ekvilibristom Tsiprasom (mimochodom, veľmi zlým ekvilibristom, pretože jeho ekonomické a politické eskapády sú tým najhorším, čo si obyčajní Gréci v súčasnej dobe zaslúžia) bol belgický poslanec Guy Verhofstadt. Bolo vidieť, že veľmi dobre vedel o čom hovorí a čo nás, žiaľ, vďaka Cirkusu Grécko čaká. Určite nie je spokojný s tým, že špičkoví politici únie robia všetko pre to, aby predĺžili agóniu gréckej ekonomiky a pravdepodobne aj agóniu eura ako meny: "Počas piatich rokov sme sa za pomoci a podpory extrémnych pravičiarov pomaly, ako námesační, blížili ku grexitu ... no počas posledných mesiacov sme k nemu priam utekali," vyhlásil. "Nie ste to ani vy ani my, kto bude splácať účty. Grexit zaplatia obyčajní grécki občania," dodal.

 Celý tento proces je dnes iba zinscenovaným divadlom (aj s neústupčivosťou nemeckej kancelárky  a „ľudským prístupom“ francúzskeho prezidenta). Presne podľa osvedčených metód klasickej policajnej práce. Ako výsmech Európanom, ako výsmech slušnosti, serióznosti a solídnej práce politikov pre národy Európy. To všetko je možné vyčítať nielen z krokov únie, ale aj z veselých úškrnov gréckeho premiéra, istého si tým, že nech urobí či neurobí čokoľvek, nakoniec bude víťazom a ďalšie miliardy  sa do Grécka len tak pohrnú.  Pretože špekulanti v oblekoch „európskych“ politikov už teraz špekulujú nad tým, ako vyhrať svoj politický boj v nových voľbách a čerta im záleží na tom, či európske národy vykrvácajú alebo nie. Či už finančne alebo v etnických konfliktoch. Pre nás je najdôležitejšou otázkou to, či nás pred finančnou zlovôľou dokáže ochrániť premiér Fico v dostatočnej miere, aby sme sa vďaka Grécku nevrátili do obdobia totálnej chudoby a nezmyselného uťahovania opaskov na hladných bruchách pred niekoľkými rokmi? 

Aj keď je Cirkus Grécko akosi cielene navodenou témou číslo jeden, Brusel i Štrasburg žijú aj inými problémami a témami. Pozrime sa na niektoré z nich aspoň v skratke prostredníctvom informácií z EP Press Service a Kancelárie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku...

V utorok 7. júla zverejnila Európska komisia hodnotiacu správu o tom, ako sa členským štátom darí dodržiavať európske pravidlá. Najväčšími previnilcami sú krajiny ako Grécko, Taliansko, Španielsko a Belgicko. Zo správy vyplýva, že Slovensko patrí k tým lepším žiakom, ktoré si plnia svoje domáce úlohy. Už tretí rok po sebe klesá počet nových sťažností voči Slovensku. Medziročne klesol aj počet nových prípadov z dôvodu oneskorenej transpozície európskych smerníc. V súčasnosti vedie EK voči Slovensku 37 prípadov o porušení práva EÚ. V roku 2014 sme zaznamenali 12 nových prípadov oneskoreného preberania smerníc. Najviac z nich sa týka oblasti ochrany zdravia, ochrany spotrebiteľa a spravodlivosti. 

 

• Európska susedská politika (ESP) sa musí usilovať o vytvorenie priestoru prosperity, stability, bezpečnosti a dobrého susedstva, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré vo štvrtok 9. júla schválil Európsky parlament. EÚ by sa podľa poslancov mala vrátiť k základným hodnotám a zabezpečiť, aby sa tieto ciele dostali opäť do popredia záujmu. Revidovaná susedská politika musí byť politickejšia, diferencovanejšia a založená na hodnotách a zásadách EÚ, vrátane demokracie, právneho štátu a ľudských práv.

 

Európsky parlament v utorok podporil návrh Európskej komisie na zvýšenie tohtoročného rozpočtu pre tri agentúry EÚ zaoberajúce sa riadením migračných tokov a dva únijné fondy pre migráciu o 69,6 milióna eur. Vyčlenenie dodatočných prostriedkov, ktoré sa okrem iného použijú na prijatie nových zamestnancov, žiadali poslanci v dôsledku aprílových tragédií v Stredomorí, ktoré si vyžiadali životy približne 1.200 migrantov. Parlament vo svojej správe uvádza, že ani toto navýšenie prostriedkov a personálu nemusí postačovať na pokrytie skutočných potrieb v snahe zvládnuť prílevom migrantov v oblasti Stredozemného mora. Zároveň poukazujú na rastúce riziko prílevu utečencov z Ukrajiny a ďalšie výzvy v oblasti migrácie. Navýšenie rozpočtu o 75,7 milióna eur v oblasti viazaných rozpočtových prostriedkov (záväzkov EÚ) a 69,6 milióna eur v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov bude financované prevažne z pôvodného rozpočtu európskeho satelitného navigačného systému Galileo, ktorý chcú poslanci doplniť v roku 2016.

 

Na záver sa ešte raz vráťme k rokovaniu europarlamentu za prítomnosti gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Niektoré jeho myšlienky predsa len mali hlavu a pätu: "Grécka kríza je prejavom toho, že eurozóna nedokáže vytvoriť dlhodobé riešenia" vyhlásil. Poukázal na to, že finančná pomoc EÚ sa nikdy nedostala k samotným obyvateľom Grécka, no namiesto toho šla na záchranu bánk. Práve preto nie sú podľa neho úsporné opatrenia medzi Grékmi veľmi populárne. "Väčšina Grékov má pocit, že nemajú inú možnosť ako žiadať cestu von z tejto slepej uličky," uviedol. Grécko sa podľa neho stalo "laboratóriom pre úsporné opatrenia," no "tento experiment nebol úspešný. Stúpla chudoba a s ňou i verejný dlh," dodal. Ako sa zdá, v jeho slovách je veľa pravdy. Donald Tusk poslancov parlamentu vo svojej záverečnej reči vystríhal slovami: "Potrebujeme jednotu nie preto, že jednota je pekná myšlienka, ale preto, že je potrebná na to, aby sme prijali konkrétne rozhodnutia," uzavrel debatu. "Ak sa nezhodneme na Grécku, o štyri dni sa prebudíme v úplne inej Európe. Je to skutočne posledná šanca, a to nielen pre Grécko ale i pre nás. Naša posledná šanca!" 

Pripravil: M. Országh