Chorvátska prezidentka nás dáva svojim za vzor! – Ján Sliačan

MY IM MÔŽEME BILBORDY ROZDÁVAŤ...

Počas tohto leta trávi v Chorvátsku dovolenku, alebo jej časť, približne polovica našich zákonodarcov. Je to rozhodne dosť. Aj to je dôkaz toho, že táto západobalkánska krajina stále patrí medzi naše najpríťažlivejšie destinácie na trávenie leta pri Jadranskom mori. Nakoniec, nie je žiadny dôvod aby tento štát stratil medzi Slovákmi svoju prioritnú pozíciu z hľadiska návštevnosti. Od konca júna do začiatku septembra nemá prakticky žiadnu konkurenciu a v rebríčku za ním nasledujú Grécko, Turecko, Taliansko, Bulharsko a ďalšie krajiny s teplým morom a príťažlivými plážami.

 

Ťažko povedať odkiaľ sa nie tak dávno objavili informácie o výcvikových táboroch radikálnych islamistov v Bosne a najmä o tom, že Chorvátsko sa takto zaradilo medzi nie najbezpečnejšie krajiny. Pretože Islamský štát si robí zálusk na územie medzi Slavóniou a Dalmáciou, teda na súčasné Chorvátsko. Samozrejme, táto správa si našla dostatočný priestor i v našich médiách, čím sa naplnil cieľ, ktorý od nej jej autori očakávali. Na druhej strane chorvátske média jej venovali minimálnu pozornosť. Viac ich zaujímali horúčavy, sucho a požiare v ich domovine. Chorvátsko zostáva aspoň takou bezpečnou krajinou akou je Slovensko a okrem toho má dobre pripravenú a vycvičenú armádu, pričom jej veliteľský zbor má za sebou aj nejednu účasť v priamych bojových operáciách. Ako člen NATO sa v prípade nebezpečenstva môže bez obáv spoliehať na vojenskú pomoc ostatných členských krajín.

 

Možno niekoho prekvapí informácia o tom, že na Slovensku je dosť tých, ktorí si pri Jadrane chcú kúpiť nehnuteľnosť. Kto by nechcel mať vilku, vzdialenú 100-200 metrov od mora a v záhrade mať figovníky, olivovníky, kvitnúcu levanduľu, palmy, či stromy plné kiwi. To všetko sa dá bez problémov kúpiť, len treba mať na to solídnu sumu peňazí. Na tých Slovákov, ktorí pravidelne každý rok pracovne pôsobia najmä v Dalmácii a teda majú už potrebné známosti a kontakty, sa obracajú ich solventní krajania. Sú to najmä lekári, podnikatelia, starostovia, primátori, akademickí funkcionári... Mnohí z nich tu už majú jachty, ktoré cez zimu kotvia v jadranských jachtárskych prístavoch. Už im to však nestačí...

 

PLATY A DÔCHODKY

Životnú úroveň Chorvátov nemožno posudzovať z pohľadu na luxusné lode, kotviace v prístavoch, alebo na päťhviezdičkové hotely. Okrem toho väčšina majiteľov kvalitných penziónov a útulných hotelíkov si na ne zarobila v cudzine, v ktorej strávili dlhé roky. Je takmer neuveriteľné, že až 36 660 Chorvátov zarába mesačne do 66,60 eura a takýto dôchodok má až takmer 80 000 seniorov. Pritom priemerný plat je 5500 kuna /cca 733,33 eura/, ale ten dostáva iba štvrtina zamestnancov. Teda tri štvrtiny menej... Najpočetnejšia je skupina tých, ktorí zarábajú od 2001 do 2500 kún /cca od 266,80 do 333,33 eura/. V krajine je ich 182 500 a zhodou okolností je zároveň rovnaký počet dôchodcov, ktorí žijú mesačne z tej istej sumy. V Chorvátsku však majú aj takých, ktorí dostávajú mesačne vyše 100 000 kún, teda viac ako 13 333,33 eura. Sú to traja penzisti a 243 zamestnancov. Všetkých tých, ktorí zarábajú viac ako 10 000 /1 333,33 eur/ je necelých 73 000, teda iba 4,8% z celkového počtu zamestnaných, ale okrem nich aj 2380 penzistov. Teda neobyčajne vysoké rozdiely v platoch i dôchodkoch. Tieto oficiálne a podrobné údaje sú síce za rok 2013, ale uzreli svetlo sveta iba v minulých dňoch. Okrem toho, za poldruha roka odvtedy sa v platoch a ani dôchodkoch veľa nezmenilo.

 

2000 EUR ZA DEŇ: MÁLO, ALEBO VEĽA?

Rozprávajú o ňom newyorskí miliardári na Manhattane, Wall Streete, bohatí biznismeni v Hong Kongu, ale aj nositelia Nobelovej ceny. Ide o na pohľad nenápadný hotel s ešte nenápadnejším menom „VESTIBUL“ v Splite. Nachádza sa na najznámejšej ulici mesta, na nábreží Riva a v susedstve slávneho paláca, ktorý tu dal pred 1700 rokmi postaviť tunajší rodák, neskôr rímsky cisár Dioklecian. Nenápadná, starobylá, trojposchodová budova však poskytuje hosťom všetok komfort. Ešte pred desiatimi rokmi zdevastovaný objekt, teraz sa nachádza v prvej stovke najlepších malých hotelov na svete. Dá sa tu síce stráviť noc v dvojposteľovej izbe „iba“ za 400 eur na osobu, ale prevažná časť bohatej klientely využíva pobyt za 2000 eur za 24 hodín. Stojí to však za to? Pre niektorých určite. Hosť priletí na splitské letisko, kde ho čaká luxusný mercedes. Odvezie ho do prístavu Divulje, kde ho už čaká hotelová loď. Tá ho povozí z jedného ostrova na druhý, z Visu do Modrej jaskyne na ostrovčeku Biševo, tam v mestečku Komiža naňho čakajú vynikajúce rybacie špeciality s kvalitným vínom. Potom navštívi ostrovy Hvar a Brač. Keď mu ukážu z lode morské dno v hĺbke 25 metrov, hosť prehlási, že krajšie a čistejšie more na svete ešte nevidel. Nasleduje odvoz loďou takmer pred vchod do Diaklecianovho paláca a nakoniec skončí v hoteli Vestibul, ktorého budova „prilepená“ na múr cisárskeho paláca má vraj tiež 1700 rokov... Tu ho čaká aj pravá cisárska večera... Po nej sa veľa z hostí snaží zarezervovať si Vestibul na ďalšiu svoju návštevu. Pretože pokiaľ sú živí tak chcú toto miesto navštíviť ešte raz. Ďalší tak urobia po návrate do svojich domovov. Nuž čo, veď za 2000 eur tých prežitých 24 hodín so servisom predsa stojí za to...

 

SME PRE ŇU PRÍKLADOM!

Slovensko pre Chorvátov nebýva tou krajinou, ktorú by si dávali za vzor. Nečudo, veď Chorvátov vždy priťahovalo Švajčiarsko, Rakúsko, SRN, Škandinávia. Nová a pritom veľmi šarmantná prezidentka Kolina Grabarová – Kitarovičová, však v nedávnom rozsiahlom rozhovore pre denník Slobodná Dalmacia neraz skloňovala názov našej republiky. „Pozrite sa na Slovensko, má približne takú rozlohu a taký počet obyvateľov ako my, ale je pre nás dobrým príkladom. Predpokladaný rast HDP v tomto roku je na Slovensku 3-4 percenta, my budeme spokojní keď sa vôbec dostaneme z mínusu do plusu. Pri ceste môjho francúzskeho kolegu Hollanda na Slovensko ho sprevádzali desiatky podnikateľov, ktorí tam už prišli s konkrétnymi ponukami a pracovnými príležitosťami. Na Slovensku to teda ide a u nás nie? Pritom naše Chorvátsko má na hospodársku spoluprácu také prednosti, aké iné krajiny nemajú.“ Nuž, pani prezidentka vie o čom hovorí. Nikdy netajila svoje stredopravicové názory, veď zásluhou pravicových voličov sa dostala aj do prezidentského paláca, ale keď treba, tak za príklad dáva ľavicovú slovenskú vládu!

 

VOĽBY BEZ BILBORDOV?

V Chorvátsku budú parlamentné voľby už v jeseni, teda niekoľko mesiacov pred našimi. Napriek tomu v tejto balkánskej krajine v týchto dňoch ešte žiadna politická strana si nerobí svoju kampaň na bilbordoch – na rozdiel od Slovenska, ktoré už máme doslova zaplavené fotografiami a citátmi všetkých lídrov pravicových strán, pričom pohľady na nich už teraz unavujú naše oči. Chorváti teda nezaplavujú cesty, ulice a rôzne objekty bilbordami s fotografiami a predvolebnými heslami, ale o to viac sa vnútropolitický boj prenáša do médií. Všetko nasvedčuje tomu, že o víťazovi sa rozhodne medzi v súčasnosti vládnucimi sociálnymi demokratmi a hnutím HDZ /Chorvátske demokratické spoločenstvo/, ktoré je obdobou nášho dnes už neexistujúceho HZDS. Oba subjekty majú teraz približne rovnaké preferencie – po 28%, ale zároveň každý z nich má dosť menších politických strán, pripravených s nimi uzavrieť ešte predvolebnú koalíciu. Čo je zaujímavé, v médiách dávajú často priestor tým občanom, ktorí tvrdo kritizujú sociálnych demokratov i HDZ, ale na obľúbenosti oboch favoritov volieb to nič nemení. Preferencie im jednoducho neklesajú...