Chorvátska depeša – Vladimír Mezencev

Tak už to majú za sebou. Ani rok nevydržala v Chorvátsku koalícia, ktorá vznikla po voľbách 2015. Rozpadla sa už po troch mesiacoch, pričom pozostávala iba z dvoch strán – HDZ /Chorvátske demokratické spoločenstvo/ a novovytvorenej strany MOST, ktorá však so stranou B.Bugára nemá – okrem polovice názvu – nič spoločné. Táto dvojkoalícia vystriedala sociálnodemokratickú vládu, ale na rozdiel od socialistov nestihla urobiť nič. Pritom HDZ má v samotnom Chorvátsku veľkú tradíciu, založil ju zakladateľ moderného Chorvátska, prvý prezident Franjo Tudžman, mnohými Chorvátmi doslova zbožňovaný.

 

Vznik vládnej krízy znamenal aj pád dovtedajšieho predsedu HDZ, ktorého vystriedal europoslanec Andrej Plenkovič, mladý, charizmatický politik. To už krajinu riadila úradnícka, ako hovoria Chorváti – technická vláda. Na veľké prekvapenie počas vládnej krízy sa tomuto balkánskemu štátu darilo výrazne lepšie než v minulých rokoch. Zastavil sa pád HDP, znížila sa nezamestnanosť  a cestovný ruch láme rekordy. Síce sa predpokladalo, že finančný prínos z turistiky môže prekročiť hranicu 8 miliárd eur, ale dnes už je jasné, že to bude až 8,5 miliardy! Podarilo sa prekonať aj doterajšie rekordy v počte návštevnosti a prenocovaní cudzincov. Cestovný ruch je v podstate závislý iba od nich, veď zisk v ňom z 95% tvoria zahraniční návštevníci.

 

Pohľad na túto krajinu si však nemožno vytvoriť v exkluzívnych letoviskách na pobreží Jadranského mora. V Chorvátsku stagnuje priemyselná výroba a podľa odborníkov úroveň spred krízového roku 2008 dosiahne až v roku 2019! Nečudo, že tu majú vysokú nezamestnanosť, tá predstavuje ročne v priemere 14 – 18%. Práve preto v predvolebnom boji niektoré strany prišli s populistickými heslami, napr. že vytvoria 180 – 200 000 nových pracovných miest, každá matka pri pôrode dostane od štátu 1000 eur, postavia nové mosty z pobrežia na ostrovy, atď.

 

Do predvolebnej kampane vstúpilo až 60 /!/ rôznych politických subjektov, ale mnohé z nich vytvorili koalície už pred voľbami. V Chorvátsku, na rozdiel od nás, kandidovali aj mnohé strany iba regionálneho významu, ale aj strany národnostných menšín /talianska, maďarská, ale aj spoločná česko-slovenská/.  Predvolebné výskumy verejnej mienky sa takmer úplne zhodli s výsledkami volieb a tak o žiadnych prekvapeniach nemožno hovoriť. Stála tu síce otázka – kto z koho? – teda či vyhrá pravicové HDZ, alebo ľavica na čele so sociálnymi demokratmi, združená v Národnej koalícii, ale predvolebná kampaň jasne ukázala na víťaza. Žiaľ, skúsený politik a v minulosti premiér Zoran Milanovič čiastočne podľahol tlaku extrémnych nacionalistov a namiesto toho aby sa v kampani venoval predovšetkým sociálnym problémom v Chorvátsku, zameral sa na malicherné a nič neriešiace  výpadky proti Srbsku a Bosne s Hercegovinou. Takto sa mu podarilo prísť o mnohých ľavicových voličov, ktorí buď nešli nakoniec k urnám, alebo volili MOST i populistickú ľavicu v strane Živá stena.

 

Na chorvátske pomery prišlo voliť iba 52% oprávnených voličov, čo je menej než v minuloročných voľbách. HDZ zo 151 poslaneckých mandátov získalo 61, sociálni demokrati 54 a MOST 12. Kuriozitou je, že spoločnú koalíciu zrejme vytvoria strany, ktoré nie tak dávno spôsobili vládnu krízu i tieto predčasné voľby, teda HDZ a MOST. Potrebujú však ďalšieho spojenca a určite si ho bez problémov nájdu...

 

Bez ohľadu na to, kto nakoniec bude tvoriť vládnu koalíciu, chorvátska vnútorná a zahraničná politická orientácia sa nezmenia. Je tu predovšetkým príslušnosť k EÚ a NATO, snaha investovať každoročne aspoň 500 miliónov eur do cestovného ruchu s cieľom v roku 2020 patriť medzi najkonkurencieschopnejšie krajiny sveta z pohľadu cestovného ruchu...

Vladimír Mezencev

Split, Košice