Chorvátska depeša – Vladimír Mezencev

Chorvátske médiá zaujímajú iba dve veci: koľko zahraničných turistov navštívi ich krajinu do konca sezóny a koľko peňazí tu zanechajú a až na druhom mieste sú predčasné septembrové parlamentné voľby. Našincov, ktorí smerujú k Jadranu, alebo sú už pri ňom, zaujíma niečo iné. Predovšetkým počasie, ceny za služby a tak trochu či nestretnú niekde na pláži, alebo v kaviarni niektorého z našich bývalých i súčasných politikov. Niektorí z nich sa už dnes netaja s tým, že v Chorvátsku vlastnia nehnuteľnosť, alebo tam má ich jachta domovský prístav.

 

Mladší návštevníci zo Slovenska však túžia stretnúť nie politikov, ale niektorú z holywoodských hviezd, či popredného futbalistu. Nuž, ostatné športové celebrity boli podstatnú časť leta mimo, teda na olympiáde v Rio de Janeiro a futbalisti sa na nudu nemôžu sťažovať, veď jesenná sezóna už nabrala plné obrátky. Tak sa aj tínedžeri nakoniec musia uspokojiť s pohľadom na slovenských poslancov a primátorov či starostov. Tých je na Jadranskom pobreží skutočne veľa...

 

KTO JE TEN PRIEMERNÝ?

Chorvátski  odborníci na cestovný ruch zostavili obraz priemerného zahraničného turistu. Podľa nich má 41 rokov, zarába do 3 000 eur, vlastní kvalitné auto a má vysokoškolské vzdelanie. V Chorvátsku strávi 10 dní, o tejto krajine čerpá informácie predovšetkým z internetu, stále častejšie prichádza s cieľom potápať sa v mori, absolvovať túry na bicykli po upravených cykloturistických chodníkoch, zaujíma sa aj o vinné cesty. Denne utratí 66,36 eura, z toho ho najviac stojí ubytovanie, najmenej výdavkov má za účasť na kultúrnych podujatiach. Keď sa už na niečo sťažuje, tak sú to predovšetkým preplnené pláže, problémy s parkovaním a dopravné zápchy...

 

Kto kúpi mandarínky?

Málokto vie, že Chorvátsko patrí medzi veľkých pestovateľov mandarínok  a to konkrétne v údolí rieky Neretvy. V tomto roku sa ráta s rekordnou úrodou a to dokonca 100 000 ton! Z tohto množstva má 15 000 ton zostať na domácom trhu. EÚ stanovila Chorvátsku exportnú kvótu do krajín Únie iba tisíc ton! Dobrým zákazníkom bolo niekedy Rusko, ale embargo nedovolí Chorvátom vyviesť k „Putinovi“ ani tonu. Pritom je tu veľká konkurencia Turecka, ktoré vlani predalo Rusku 130 000 ton mandarínok. Chorváti hľadajú odbytiská, ale nie je to jednoduché. Nečudo, že zo zberu mandarínok majú doslova strach. Aj preto, že ich najväčší konkurent Turecko, mandarínkami naplní ruský trh aj trh EÚ. Predtým úroda z údolia Neretvy putovala do Ruska a chorvátski pestovatelia si nemuseli robiť starosti s hľadaním nových odberateľov.

Problém vzniká i v tom, že turecké mandarínky dozrievajú o mesiac skôr než chorvátske. Pestovatelia od rieky Neretvy majú záujem aj o anglický trh, ale ten v podstate ide cez Tesco a s jeho nákupcami majú Chorváti tradične ťažkosti. Cez ich marketing zistili, že v žiadnej európskej krajine nie je záujem ani o mandarínkové šťavy... Znie to síce nelogicky, ale z dobrej úrody majú doslova strach.

 

DLHO IM TO TRVALO

Až po takmer roku po zbere údajov zverejnili v Bosne a Hercegovine výsledky sčítania obyvateľstva. Táto federatívna republika má 3,53 milióna obyvateľov, z toho najviac je Bosniakov  – 1 769 000 /50,11%/, za nimi nasledujú Srbi – 1 086 000 /30,78%/ a Chorváti s 545 000 obyvateľmi tvoria 15,43 percent obyvateľov. V porovnaní s predchádzajúcim sčítaním v roku 1991 všetky tri národy majú teraz menej svojich príslušníkov. Srbov je o 280 000 menej, Chorvátov o 22 000 a Bosniakov  o 130 000. Bosniaci sa vysťahovali predovšetkým do západnej Európy, výrazne menšia časť emigrovala do Turecka, USA a arabských krajín. Srbi a Chorváti dali prednosť svojim pôvodným domovinám, v ktorých začínali od nuly ako utečenci.

Vladimír MEZENCEV

Split - Košice