Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Chorvátska depeša – Vladimír Mezencev

V letných mesiacoch akoby sme boli s Chorvátskom spojení akousi pupočnou šnúrou. Na cestách medzi slovensko-maďarskými  hranicami a chorvátskymi letoviskami sa oboma smermi pohybujú vo dne v noci stovky autobusov, áut, motocyklov a karavanov so slovenskými evidenčnými číslami. Jednoducho niet im konca kraja. Nečudo, veď vyše 400 000 našincov sa musí akosi dostať k Jadranu a potom späť domov. Pritom sme nespomínali leteckú prepravu. Podľa štatistických údajov takúto cestu v júni až septembri absolvuje každý dvanásty občan SR...

 

DOSŤ DÔVODOV K SPOKOJNOSTI

Chorvátsko si v tomto roku pripomína štvrťstoročie samostatnosti. Vyhlásilo ju síce v roku 1991, ale ešte takmer šesť rokov muselo doslova bojovať o celistvosť svojho územia. S tankami a zbraňami v rukách obrancov krásnej svojej domoviny, ako sa spieva v oficiálnej chorvátskej hymne.

 

Dvadsaťpäť rokov je čas aj na bilancovanie a porovnávanie sa s tým čo bolo a čo je. Na veľké prekvapenie za toto obdobie vyrástol aj najvyšší vrch krajiny Dinara, ktorý v roku 1991 meral 1831 metrov, teraz podľa najnovších a presnejších meraní má o meter viac! Azda najviac hrdosti môžu mať Chorváti zo svojich diaľnic. Pred 25 rokmi ich celková dĺžka predstavovala len 302 km, teraz však až 1290 km! Teda takmer o tisíc kilometrov viac. Škoda, že od nás nikto zo zainteresovaných neštudoval u našich balkánskych priateľov organizáciu a samotný systém výstavby diaľnic. Keby sme sa učili od Chorvátov tak by tých našich diaľničných kilometrov mohlo byť o niekoľko stoviek kilometrov viac.

 

Chorváti milujú jazdu v automobiloch a to i napriek stúpajúcej cene pohonných hmôt. Už v roku 1991 bolo v krajine 1 171 000 osobných vozidiel, za štvrťstoročie ich počet stúpol až na 1,9 milióna kusov. Výrazne stúpol za roky samostatnosti aj počet lekárov. Pred 25 rokmi ich bolo 8 950, teraz je ich až 14 050. Od roku 1991 až trinásťkrát /!/ stúpla priemerná mzda, na druhej strane o niečo sa zmenšila celková dĺžka železničných tratí – z 2698 km na 2604 km. To je jedná vec, druhou je rýchlosť vlakov. Vraj sa od čias Rakúsko–Uhorska vôbec  nezvýšila. Za roky samostatnosti výrazne vzrástol počet základných administratívnych jednotiek /opčin/ zo 102 až na 428, pričom nešlo o žiadnu decentralizáciu a zvýšenie vplyvu samosprávy na riadení, naopak. Chorváti považujú svoju krajinu za veľmi centralizovanú, ktorá si preto zaslúži reorganizáciu celej verejnej správy.

 

CHCÚ ASPOŇ JEDEN

Veľká Británia je ešte stále sídlom mnohých organizácií, agentúr a úradov EÚ, ktoré sa po vystúpení krajiny musia presťahovať do iných členských štátov Únie. Chorvátski europoslanci upozornili premiéra úradníckej vlády Tihomira Oreškoviča na Európsku agentúru pre lieky /EMA/, ktorá zatiaľ sídli v Londýne. Nie oni, ale šéf vlády má podľa nich lobovať v Bruseli, aby sa jej sídlo premiestnilo do Chorvátska. V rámci EÚ vraj existuje až 40 takýchto úradov a v Chorvátsku zatiaľ nemajú ani jeden...

 

PREČO NEPRÍDU K NÁM ?

Na Slovensku vraj podľa odborníkov chýba až 12 000 zdravotných sestier, na druhej strane v Chorvátsku je ich nadbytok. Z peňazí EÚ sa dokonca platí ich rekvalifikácia na príbuzné odbory. Azda jednoduchšie by bolo ponúknuť im uplatnenie u nás a tie finančné prostriedky by sa mohli využiť na jazykové kurzy a ubytovanie u nás tak potrebného a vzdelaného stredného zdravotníckeho personálu. Zdá sa, že chorvátske zdravotné sestry, na rozdiel od našich, Rakúsko a Česko akosi neláka...

 

NAJRADŠEJ ODDYCHUJÚ DOMA

Viac ako polovica Chorvátov absolvuje tohtoročnú dovolenku pri Jadrane, čo potvrdil prieskum medzi obyvateľmi vo veku 18-55 rokov. Zároveň až dve tretiny opýtaných plánujú navštíviť niektorú susednú krajinu, ktorá bola súčasťou Juhoslávie, predovšetkým Slovinsko, Bosnu a Hercegovinu či dokonca Srbsko. Chorváti radi navštevujú aj Mníchov, Viedeň a Budapešť, menej však už Bratislavu a ďalšie hlavné mestá členských krajín EÚ. Tí však, ktorí navštívia Slovensko v prevažnej väčšine odchádzajú domov spokojní s kvalitou u nás poskytnutých služieb i ich cenami.

 

MAJÚ NAJKRATŠIU SEZÓNU

Všetky ubytovacie zariadenia v EÚ v uplynulom roku poskytli až 2,7 miliardy nocľahov, z toho tie Chorvátske 67 miliónov. Domáci Chorváti z tohto počtu využili iba 8% a teda až 92% pripadá na zahraničných turistov. V porovnaní s inými turistickými veľmocami Chorváti zistili, že až vyše 67% hostí využíva hotely a ďalšie ubytovacie zariadenia iba v priebehu dvoch mesiacov – v júli a auguste. Ak napríklad v Španielsku za tieto dva letné mesiace je to iba 20% z celoročného počtu poskytnutých nocľahov, v Taliansku 38%, v Grécku 45% a vo Francúzsku 38,5 percenta. Chorváti pri týchto údajoch iba smutne konštatujú, že ich celoročná turistická sezóna trvá prakticky iba tri mesiace /jún, júl, august – dohromady sú to celé tri štvrtiny prenocovaní z celkového počtu/  pričom ostatné uvedené štyri krajiny majú turistickú sezónu takmer rovnomerne rozdelenú na celý rok

Vladimír MEZENCEV, Split - Košice