Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Chorvátska depeša – Vladimír Mezencev

Každý rok sa to opakuje. Ako v prírode s vtákmi, ktoré z našich zeme­pisných šírok odlietajú v jeseni na juh. Niekoľko mesiacov pred tým však tisíce a tisíce Slovákov cestujú tým istým smerom, ale nie až k rovníku. Stačí im ukončiť svoje putovanie v niektorom z chorvátskych prímorských letovísk, a tých má táto balkánska krajina skutočne neúrekom. Práve preto našincov možno stretnúť od Istrijského poloostrova na severe krajiny až po Dubrovník. Okrem toho na niektorom z ostrovov, alebo dokonca pod slo­venskou vlajkou na jachte na Jadranskom mori. Prečo nás táto krajina až tak priťahuje, že niektorí sem chodíme pravidelne už celé desaťročia, rok čo rok? Samozrejme, každý z tých verných návštevníkov Chorvátska má na to svoje dôvody, ale niektoré môžeme zovšeobecniť: jazyková príbuznosť, možnosť kombinovať pobyt na čistých plážach pri teplom mori s návštevou nádherných a malebných miest, plných historických pamiatok z dávnych antic­kých čias cez obdobia gotiky, renesancie, baroka, klasicizmu...Jednoducho Chorvátsko s množstvom prijemných, pohostinných a veselých domorodcov. Nečudo, že počet návštevníkov zo Slovenska už prekročil číslo 400 000 /!/ ročne a možno práve v tomto roku prekročí polmiliónovú hranicu.

 

VIEME O SEBE VEĽMI MÁLO

Napriek tomu, že "slovenské more je v Chorvátsku" -ako to hlása jeden reklamný slogan, vymyslený nejakou agentúrou niekde pri Jadrane, oba ná­rody vedia aj v súčasnosti o tom druhom veľmi málo. Tak napríklad jeden z najlepších chorvátskych denníkov Jutamij list pred niekoľkými dňami uverejnil komentár, v ktorom za najlepšie obdobie pre slovenskú ekonomiku považuje roky 1990-1992 (!) a kupónovú privatizáciu. Na druhej strane ťažko by sme našli u nás jedného občana, ktorý sa už vrátil, povedzme z 10-dňového pobytu v Chorvátsku a vedel by povedať aspoň dve-tri vety o súčasnej politickej situácii v tejto krajine. Teda to, že Chorvátsko sa už niekoľko mesiacov zmieta vo vážnej vnútropolitickej kríze a štát riadi úradnícka vláda. V Chorvátsku ju oficiálne volajú technická vláda a keď sa spomína niektorý z jej členov tak sa v médiách zdôrazňuje, že ide o technického ministra...

 

Chorvátov v septembri čakajú predčasné parlamentné voľby. Na rozdiel od nás v tejto krajine na Balkáne sa tvoria koalície ešte pred voľbami a tak občana veľmi nemôžu prekvapiť rôzne povolebné zoskupenia. Najsilnejšími politickými subjektmi v Chorvátsku sú Chorvátske demokratické spoločenstvo /HDZ/, obdoba nášho už neexis­tujúceho HZDS, založeného V. Mečiarom. HDZ založil prvý prezident terajšieho Chorvátska, už nebohý F. Tudman. Naposledy regulárnu vládu tvorili HDZ a MOST /nemá nič spoločné s Mostom-Hídom na Slovensku/, ale po rôznych aférach musel začiatkom roka doslova ukončiť svoju dovtedy úspešnú politickú kariéru predseda HDZ,  T. Karamarko a veľa nechýbalo, aby sa tento jeden zo symbolov chorvátskej samostat­nosti nerozpadol a nezmizol z politickej scény. Do septembrových volieb je ešte dosť času, ale zdá sa, že najväčšie šance na víťazstvo v nich má Národná koalícia na čele so sociálnymi demokratmi.

 

Vráťme sa ešte k F. Tudmanovi, podľa mnohých ide o kontroverzného politika, ktorý na určitý čas izoloval Chorvátsko od demokratickej západnej Európy. Iní ho považujú za otca a zakladateľa terajšej Chor­vátskej republiky, za národného hrdinu. Franjo Tudman bol aktívny účastník protifašistického odboja, teda partizán komunista, neskôr to v Juhoslo­vanskej armáde dosiahol až na generálsku hodnosť, po nezhodách s prezidentom Josipom Titom bol politicky prenasledovaný a odstavený zo všetkých štátnych funkcií. Tudman má dnes v mnohých mestách svoje pamätníky, azda sa nenájde chorvátske mesto, v ktorom by nebola ulica s jeho menom, podľa neho je pomenované aj letisko v hlavnom meste Záhrebe. Mnohým politickým odporcom prvého prezidenta samostatného Chorvátska sa tieto prejavy úcty a uznania k pamiatke F. Tudmana ne­páčia a najradšej by odstránili všetko, čo súvisí s jeho menom.

 

Niektorí politickí komentátori v chorvátskej tlači porovnávajú F. Tudmana s V. Mečiarom! Pre nášho penzionovaného politika, športovou terminológiou povedané - trojnásobného premiéra a dvojnásobného neúspešného finalistu prezidentských volieb to rozhodne nie je urážka, naopak.

 

MILIARDY Z CESTOVNÉHO RUCHU

Chorvátsko si nedávno pripomenulo 25.výročie vzniku samostatnej republiky. Médiá pri tejto príležitosti konštatovali, že po prvýkrát nárast HDP od krízy v roku 2008 zaregistrovali až od začiatku tohto roku, kedy nastala politická kríza a krajinu vedie úradnícka/technická/ vláda. To je podľa nich dôkaz toho, že za všetko zlé, čo v krajine bolo a je môžu iba politici.

 

Médiá si však v týchto dňoch a týždňoch všímajú predovšetkým dianie okolo cestovného ruchu. V porovnaní s minulým rokom sú jeho doterajšie výsledky veľmi optimistické. Aj preto sú Chor­váti presvedčení, že do roku 2020 sa stanú skutočnou svetovou turistic­kou veľmocou. Ešte než sa sezóna začala dostávať k ceste na jej zenit už zisky z cestovného ruchu môžu rátať na miliardy eur. Ponúkajú nielen svoje ubytovacie zariadenia, pláže, jedenásť národných parkov, jachty, ale už v súčasnosti aj najväčšiu techno párty v Európe vo Splite a na pri­ľahlých ostrovoch. Do Dalmácie tak prišli tisíce a tisíce prevažne mladých ľudí zo všetkých kontinentov. Nielen však oni, ale aj boháči z arabských krajín, ktorí za jeden stôl neváhali zaplatiť aj 250 000 amerických dolárov! Čo už, šejkovia si to môžu dovoliť.

 

Chorváti sa niekedy dokážu aj kriticky pozrieť na seba a to najmä vtedy, kedy cudzincov hodnotia podľa toho, koľko peňazí utratia v ich krajine. V tomto sú nedostižní Angličania, tých denný pobyt so všetkými výdavkami vyjde na približne 170 eur, za nimi nasledujú Rusi, Francúzi, Nemci, samozrejme do tejto TOP 10 sa Slováci nedostali...

Vladimír MEZENCEV

Split -Košice