Cena života – Rudolf Slezák

Je tomu možno aj viac ako dva roky, keď som sa zo zahraničných novín dozvedel, nakoľko si cenia život civilistov vlády, ktoré vyslali svojich vojakov na cudzie územie. Ak pri nejakej prestrelke  zahynie civilista, aj keď iba nešťastnou náhodou, nastane vyjednávanie. Ozvú sa pozostalí, najčastejšie rodinné klany, a začnú vyjednávať o odškodnom. Aspoň tak je tomu v Afganistane. V tejto krajine je však zvláštnosťou, že nie každý civilista, ktorý pri prestrelke náhodou zahynie, má pre rodinný klan, rovnakú cenu. Aliancia už s tým počíta, aj vo svojich "kompenzačných tabuľkách", o odškodňovaní. Musí brať totiž do úvahy, aj miestne tradície a zvyklosti. Znamená to podľa nich, že muž má stokrát väčšiu cenu ako žena, starší brat má väčšiu cenu ako mladší... o cenách detí, som sa nič nedočítal. Podľa Európskych hodnotení, Ukrajina je považovaná za civilizovanejšiu krajinu, ako Afganistan a nie je zaťažená podobnými tradíciami a zvyklosťami. Tiež som si to myslel až do čias, než tam prepukla brutálna vojna , ktorá vyplavila na povrch všetku zlobu, nenávisť a násilie, doteraz zamaskované v povahe človeka. Akoby starý Hermes, znova zliezol z Olympu a porozhadzoval medzi ľudí tie najodpornejšie choroby. V mytologických časoch ich vraj zabaľoval do vrecúšok a zabával sa pri tom, keď ich medzi ľudí, zo svojej káry rozhadzoval. Vidno, že bol aj na Ukrajine.


V súčasnosti sa však z týchto "chorôb" stala hotová epidémia a hrozí, že prekročí hranice a rozleje sa po celom svete. Ako inak, zomierajú aj nevinní civilisti, živitelia rodín, ženy i starí ľudia, ale aj deti, ktoré ešte ani len zhrešiť nestihli. Bolo by asi zbytočné pátrať potom, kto dnes, v tejto civilizovanejšej krajine, ako je Afganistan, vyjednáva s pozostalými o výške odškodného, za smrť nevinných obetí v tejto vojne. Vlastne od koho by pýtali pozostalí alebo rodinné klany odškodné, keď ich ostreľujú a vraždia vojaci Ukrajinskej armády, rovnako ako "Opolčenci"?... Tisíce rodín už takto prišlo o svojich živiteľov alebo živiteľky, no doteraz sme sa ešte nedozvedeli, aké odškodné dostali napr. pozostalí po upálených a upalicovaných obetiach, masakru v Odese...Dozvedeli sme sa však o tom, koľko dostane ukrajinský vojak, ak zostrelí lietadlo, zničí tank alebo delo... Ešte že nám neprezradili, koľko sa dáva hrivien za zastreleného "Opolčenca". To už by asi dopadlo, ako v Americko-Indiánskej vojne. Vtedy sa vyplácala odmena za indiánske skalpy. Lovci skalpov naháňali indiánov po horách i prériách, bol to výnosný biznis. Ak sa im zunovalo behať za indiánmi, spustili sa do Mexika, oskalpovali Mexičanov alebo Číňanov, na ktorých natrafili a zasa mali zarobené. Keď pozerám na obrazovkách televízorov, fotografiách v novinách, alebo nahrávkach na Internete, tie zúrivosťou a zlobou pokrivené ľudské tváre, verím tomu, že, ak by im niekto ponúkol podobný kšeft - tak by ho brali.

 

Ukrajinci sa za každú cenu chcú dostať do Európy. a veria, že Európa za nich vybojuje aj ich veľkú vojnu Možno by im mal niekto povedať aj to, aká je cena ľudského života, v tomto spoločenstve, keď s nim tak hazardujú. Mali by vedieť, že aj každý zmrzačený človek s trvalými následkami v našich končinách, vyjde štát na 10 051 200 českých korún. Tak to  vypočítali odborníci Najvyššieho súdu v Česku a lekári z Karlovej univerzity v Prahe. Zverejnil to Petr Vojtek, predseda NS, na portáli iDnes 14. apríla 2014. Koľkože už má táto vojna  na svedomí  zmrzačených ľudí? Keď počúvam o tom, ako sa dožadujú ďalších zbraní, viem si predstaviť, aj tisíce ďalších "mrzákov", ktorí vďaka tomu pribudnú, no nikdy sa už nezaradia do normálneho života. Dosť často, keď sledujem nenávisť, zlobu a urážky našich politikov, myslím na to, ako by asi prebiehalo delenie republiky, ak by ho mala zvládnuť, dnešná politická garnitúra. Obávam sa, že by sa to  nezaobišlo, bez krvi prelievania. Dnes by sme sa za to hanbili.