Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Celý svet za tým chodí do Číny, my to máme v Poprade – Milan Országh
Na prvý pohľad to síce vyzerá ako reklamný slogan, ale je to neuveriteľná pravda. Milovníci histórie a starovekých pamiatok sú ochotní cestovať tisícky kilometrov, len aby videli slávnu terakotovú armádu cisára Ćchin Š´- chuang – ti (vlastným menom Jing Čeng), zakladateľa „veľkej Číny“.
Kto bol Jing Čeng?
Jing Čeng zasadol na kráľovský trón jedného zo sedmičky vtedy samostatných čínskych štátov (Čchin) v roku 247 pred našim letopočtom. Bol to ešte chlapec, žijúci 13. rok svojho mladého života a vládol ďalších 37 rokov. Nielen ohňom a mečom, ale aj podplácaním, rozdávaním darov a politickými intrigami i likvidáciou domácich i cudzích nepriateľov sa mu podarilo vytvoriť najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Dá sa teda smelo tvrdiť, že nebol len zakladateľom Číny, ale aj modernej svetovej politiky a oba jeho veľdiela prežili do dnešných dní. Ako panovník novej veľkoríše a zakladateľ prvej cisárskej dynastie prijal meno Čchin Š´- chuang – ti (Prvý žltý cisár štátu Čchin). Čím dal jasne na javo, že sa za farbu svojej pokožky nehanbí a rasizmus mu môže byť ukradnutý.
Po svojom nástupe na trón začal s výstavbou svojej kráľovskej hrobky, ktorá mala byť miestom jeho budúceho posledného odpočinku. Prirodzene, po vytvorení obrovskej zjednotenej Číny adekvátne narástli aj požiadavky na jedinečnosť a veľkoleposť tohto diela. V snahe vytvoriť podmienky pre obranu severných hraníc novej ríše pred agresívnymi hordami národov zo severu, vydal po vytvorení novej ríše príkaz aj na budovanie Veľkého čínskeho múru, ktorý je jedným z divov sveta.
Každý raz musí odísť...
Aj napriek nesporným vladárskym úspechom sa Jing Čeng vo veku 50 rokov navždy rozlúčil so svojou ríšou a týmto svetom. Či stačil úspešne dotiahnuť do konca všetky svoje plány, to sa už nedozvieme. Ani to či zomrel v dôsledku choroby alebo (ako to tvrdia „zlé historické jazyky“) ho dal zavraždiť vlastný syn, pažravý po vláde. Ktože už dnes, po vyše 2 tisíckach rokov môže zodpovedne povedať, ako to vtedy bolo, keď dnes nevieme objasniť vraždy, vykonané pred niekoľkými dňami?
Ďalší div sveta
Keďže obrovský komplex hrobky cisára Jing Čenga, ktorý intenzívne budovali po celý čas jeho vládnutia a ani v čase jeho smrti nebol dokončený, vyzerá ešte aj dnes ako obyčajný, no dosť rozľahlý pahorok, nečudo, že upadol do zabudnutia. Nebyť náhody, bol by tento osvietený, ale predsa len despotický panovník, možno iba prvým z mien na zozname vladárov Číny. Aby sa tak nestalo, pomohla náhoda. Ktorási roľnícka rodina v tomto teritóriu provincie Šen – Si sa v marci 1974 rozhodla vykopať studňu, keďže potrebovala zdroj vody. Práve pri jej kopaní narazili chlapi v hĺbke 5 metrov na množstvo zaujímavých črepov a kusov rozbitých sôch z pálenej hliny. Voda – nevoda, nechceli nič riskovať a tak privolali archeológov. Nuž a to bol vlastne prvý krok k objaveniu cisárskej hrobky. Komplexu, v ktorom 8 tisíc terakotových bojovníkov a ďalšej výzbroje nielenže strážili pokoj jeho majestátu, ale zároveň mu boli k dispozícii aj na druhom svete, ale aj v prípade jeho návratu do nášho slzavého údolia opäť aj tu, na zemi. Od objavenia pohrebiska pokračujú archeologické práce prakticky nepretržite a ich súčasťou je aj postupná trpezlivá a vedecky fundovaná rekonštrukcia nachádzaných artefaktov.
Máme to doma, v Poprade
Tatranská galéria v Poprade, známa aj ako Elektráreň, je už dlhý čas považovaná za jeden z klenotov medzi slovenskými galériami. Nielen svojou „technickou“ vizážou, ale prekrásne a účelovo zrekonštruovanými výstavnými priestormi. Výborné meno jej však robí predovšetkým výstavný program. Pestrý, bohatý, zaujímavý. Tatranská galéria má už vysoký odborný kredit aj v širokom zahraničí, o čom svedčia časté autokarové zájazdy zo západnej Európy. A nakoniec, i každoročný výstavný program, v ktorom nechýbajú ani najzvučnejšie mená sveta výtvarného umenia. Ale zabezpečiť výstavnú kolekciu artefaktov z čínskeho divu sveta, to bolo prekvapenie aj pre všetkých, ktorí dianie v tomto podtatranskom stánku výtvarného umenia sledujú pravidelne a o výtvarné umenie sa zaujímajú.
Do Popradu sa síce nedostali originálne terakotové figúry cisárskych bojovníkov, jazdcov a ich koňov, ale pravé kópie, vyrobené z originálneho materiálu a originálnym pracovným postupom je vlastne to jediné, čo po svete môže putovať. V priestoroch galérie sú takto stredoeurópskej verejnosti prístupné sochy radových bojovníkov cisárskej gardy, dôstojníkov a vysokých veliteľov, makety obrnených bojových vozov ťahaných konskými záprahmi, jazdcov i koňov. A keď už hovoríme o koňoch, každý z nich váži cca 600 kilogramov. Čo svedčí o sizyfovskej drine pri inštalácii tejto výstavnej kolekcie. Každá z týchto sôch bojovníkov má iný výraz, iný výzor, ich tváre pôsobia tajomne, ba až mysticky. Ba u niektorých zbadáte utajovaný úškrn, akoby sa vám posmievali, že o nich neviete nič...
Výstava terakotovej armády je doplnená informačnými panelmi o pomeroch a dobe cisára Jing Čenga, o jeho vládnutí, zjednotení Číny a ďalších vladárskych krokoch v štátnej hierarchii, zákonodarstve, hospodárstve a daniach i v ďalších oblastiach fungovania nového štátu. Dôkladne je vysvetlená aj história objavenia hrobky a systém jej rekonštrukcie. Informačná zóna je umocnená videofilmom o celej problematike z hľadiska čínskej štátnosti a historického priebehu i významu týchto udalostí, s detailmi rekonštrukčných a reštaurátorských prác. Skutočný interaktívny komplex.
Výstava Terakotová armáda (Odkaz prvého čínskeho cisára) bude verejnosti prístupná do 22. augusta 2019, po tomto termíne bude presunutá. A keďže ide o jedinú výstavu na Slovensku, nenechajte si ujsť jedinečnú príležitosť vidieť na vlastné oči svetový historický unikát z druhého konca sveta. S možnosťou oceniť kopec roboty pracovníkov galérie, ktorých snahou bolo ponúknuť vám práve tento div sveta!
Chránili svojho cisára
|
2 tisíc ročný dôstojník
|
Bude sa páčiť koňa...
|
Poniektorí dopadli takto
|
Aj ten kôň sa rehoce z politiky
|
Výroba jedného bojovníka trvala mesiac.
|