Budúcnosť leteckej prepravy je v našich rukách – Stanislav Kubánek

Priznám sa, nad problémami leteckých spoločností, ktoré pôsobili na Slovensku som veľmi nerozmýšľal, i keď patrím medzi tých, ktorí často využívajú leteckú dopravu. Nie som sám, ktorý sa naučil využívať modernú techniku na zabezpečenie si letenky v predstihu a za čo najvýhodnejšiu cenu. Často som uvažoval nad tým, prečo Letisko M. R. Štefánika  je v porovnaní s viedenským a budapeštianskym ako veľmi chudobný príbuzný. Keď sa stretnem so známymi, ktorí sa chystajú na dlhšiu cestu, alebo privítať príbuzných z cudziny, tak takmer vždy spomínajú iba rakúsku a maďarskú metropolu. Dobre, sme malá krajina aj v porovnaní s Maďarskom a Rakúskom, ale to predsa neznamená, že naše hlavné mesto nemôže predstavovať dôležitý letecký uzol. V súčasnosti je skôr samozrejmosťou, že aj tí cudzinci, ktorí smerujú  priamo do Bratislavy  priletia niekam inde, dokonca aj do Prahy a o už spomínaných dvoch metropolách na Dunaji už ani nehovorím. Vždy pri uvažovaní nad touto problematikou ma mrzí predovšetkým to, koľko peňazí nám uniká len preto, lebo do Bratislavy nesmerujú linky mnohých leteckých spoločností.

 

Niečo ma napadlo zalistovať v mojom súkromnom archíve a tak som si zrazu uvedomil, že práve pred dvadsiatimi (!) rokmi sa zrodil prvý slovenský letecký prepravca vôbec – Slovenské aerolínie. Keď sa ešte pamätám tak ich vznik bol spojený s Viliamom Veteškom, človekom – odborníkom v cestovnom ruchu, ktorý neskôr vstúpil aj do vysokej politiky. Ako vlastenec bol som hrdý na to, že Slovensko má vlastnú leteckú spoločnosť, pritom štátnu. Už sa presne nepamätám, ale azda najväčším úspechom našich štátnych aerolínií bola preprava slovenskej olympijskej výpravy v roku 1996 do Atlanty. Našiel som však údaj o tom, že v roku 2005 vstúpil do Slovenských aerolínií ako akcionár rakúsky letecký prepravca  Austrian airlines, ale ani jemu sa už nepodarilo zastaviť ich cestu k bankrotu, k tomu došlo o dva roky neskôr...

 

Viac ma však doslova šokoval nedávny údaj, že na Slovensku za osem rokov skrachovalo až sedem leteckých prepravcov! Neuveriteľné, ale je to skutočne tak. Tou siedmou, poslednou a verme, že skutočne už ich viac nebude, bol Quick Duch, v slovenčine „Rýchly káčer“.

 

Sledujem dianie vo svete a tak som niekoľkokrát zaregistroval informácie o problémoch Českých aerolínií. Pred úpadkom ich zachránil juhokórejský akcionár, ale situácia sa veľmi nezlepšila. Došlo k výraznému zníženiu platov pilotov i ostatného palubného personálu. Nemalé problémy musia riešiť svetoznáme letecké spoločnosti v Nemecku, Francúzsku, USA i v ďalších krajinách. Pritom stále viac a viac ľudí na celej planéte využíva leteckú dopravu, denne sú ich milióny.

 

Zdôrazňuje, že už desaťročia pravidelne využívam leteckú dopravu len a len ako cestujúci a preto rozhodne nevidím do problémov, ktoré jednotlivé spoločnosti musia riešiť. Nechápem iba to, že predsa toľko cestovných kancelárií, športových kolektívov  i ďalších organizácií  využívajú chartrové lety, stále sa lieta medzi Košicami, Popradom a Bratislavou, tiež do Prahy... a na Slovensku sa neuživí jeden stály letecký prepravca? Ako sa hovorí, niekde musí byť pes zakopaný, ale kde? Máme toľko veľa rôznych analytikov, ekonómov, špecialistov na dopravu  a nikoho z nich nezaujíma prečo každý letecký prepravca u nás doteraz skrachoval? Ani to, že takto naše peniaze smerujú do cudziny namiesto toho, že môžu zostať doma. Veď v náš prospech hovorí poloha republiky v srdci Európy, kvalitné, moderné letiská, odborný personál. Budúcnosť leteckej prepravy na Slovensku leží predovšetkým v našich rukách  a akcionárov a investorov zo zahraničia si môžeme vyberať sami. Samozrejme, za predpokladu, že vytvoríme pre nich potrebné podmienky a oni pocítia, že nájdu u nás dlhodobú perspektívu a nie cesty ku skrachovaniu.

Stanislav KUBÁNEK, poslanec NR SR (SMER-SD)