Budú tu a čo ďalej? – Milan Országh

Budú tu a čo ďalej? – Milan Országh

Akoby Brusel ležal kdesi na inom kontinente. A byrokrati centra únie akoby chceli vlastnú loď Európanov potopiť pri najbližšej príležitosti, ktorá je už tu. Tak to aspoň vyzerá z toho, o čom, ako „operatívne“ a s akými výsledkami riešia už na prvý pohľad organizační diletanti centra únie súčasný reálny stav migračnej katastrofy. Buď sú to zvrhlíci, ktorí sa v katastrofách vyžívajú, alebo poctivo napĺňajú zámer, ktorý im bol stanovený – zničiť Európu ako ekonomického, politického a duchovného konkurenta. Bruselskí „politici“, ktorí neboli schopní doteraz ani okrajovo vyriešiť  čoraz vypuklejšie problémy s neprispôsobivou rómskou komunitou (odmietajúcu rešpektovať morálne, kultúrne a právne základy štátov, v ktorých jej skupiny žijú), sa odrazu cítia tak fundovaní na zvládanie akéhokoľvek počtu príšelcov iných, mentálne úplne diametrálne odlišných etník, že ich doslova pozývajú a sľubujú im hory-doly. O tom, že skutočným výsledkom ich snahy je totálny chaos a rozklad európskej kultúry, ekonomiky a svojprávnosti, niet ani najmenších pochybností. Prisvojenú nadradenosť nad suverénnymi štátmi únie si dokonca dovolia zneužiť na to, aby im diktovali čo môžu a čo nie, ba dokonca ich nútia, aby v mene akejsi imaginárnej transkontinentálnej pomoci porušovali základné zákony únie, prijaté dobrovoľne členskými štátmi. Inak príde trest! To už je príliš silná káva...!

Pred časom zhovadené riešenie situácie je už raz tu, ale čo ďalej? Prijatím ľudí, bažiacich po ľahkom živote v totálnom sociálnom zabezpečení bez potreby pracovať je jedna strana mince. Druhou je to, čo s nimi o päť, desať rokov? Je úplne zvrátené dúfať, že pracovať bude z nich chcieť viac ako jedno percento. A načo, keď nás Merkelová tak ohnivo pozývala? A načo, keď nám všetci pomáhali dostať sa až sem, do Nemecka, Švédska, Rakúska a Francúzska, Holandska...? Na to sme prišli, aby sme na vás dreli?

Nuž, ale kto, kedy a ako bude týchto ľudí, bez chute pracovať, bez základných pracovných návykov, bez znalosti reči, kultúry a čo je najhoršie, aj bez akéhokoľvek prirodzeného právneho povedomia a chute čo len najmenej sa prispôsobiť, kto ich dokáže prinútiť pracovať? Aký demokratický model na to bruselskí byrokrati vymyslia?  Je smiešne dnes počuť alebo čítať, že Brusel na to vyčlenil toľko a toľko eur, keď vlastne prevažná časť mladých ľudí Európy do 25 rokov nemá prácu, a teda ani akúkoľvek perspektívu slušne žiť, hoci aj v budúcnosti. Že je to dôsledok dnešného totálneho zavádzania robotizácie v priemysle a nedávneho totálneho zdierania pracovnej sily, je všeobecne známe.  Aj to, že šanca na opätovné zamestnanie všetkých Európanov v aktívnom veku sa zo dňa na deň vzďaľuje. A čo teraz, keď ešte navyše  bude treba zamestnať milióny príšelcov, neschopných pracovať?  

Akoby Brusel ležal na inom kontinente. Takýto dojem získate, keď sa začítate do oficiálnych informácií z Európskeho parlamentu. Tam sa začína riešiť to, čo malo byť vyriešené už pred niekoľkými rokmi. Organizačne, technicky i legislatívne.  Predovšetkým však prezieravo a strategicky. To dnešné dianie je viac o teoretickom plátaní plátaní dier ako o strategických krokoch...:    

    

„Nový mechanizmus premiestňovania žiadateľov o azyl v EÚ z Grécka a Talianska do ďalších členských štátov, dialóg s Tureckom ohľadom spolupráce na obmedzení a riadením migračných tokov, ako aj nevyhnutné financie z rozpočtu EÚ na zvládnutie bezprecedentnej utečeneckej krízy boli v utorok 6. októbra dopoludnia predmetom plenárnej rozpravy k výsledkom samitu EÚ z 23. septembra s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.

 

Poslanci v rozprave vyjadrili ľútosť nad zjavným nedostatkom ambícií zo strany Európskej rady pri riešení najvážnejšej utečeneckej krízy od druhej svetovej vojny. Časť zákonodarcov vyjadrila podporu reforme dublinských pravidiel, ktoré určujú členský štát zodpovedný za spracovanie žiadosti o azyl, a požadovala rozšírenie možností legálnej migrácie do EÚ a zintenzívnenie boja proti pašerákom. Plénum sa zaoberalo aj posilnením kontrol na vonkajších hraniciach EÚ a identifikáciou migrantov, ich registráciou a odoberaním ich odtlačkov v takzvaných hotspotoch.

 

Obavy o humanitárnu situáciu utečencov s blížiacou sa zimou

 

Humanitárna situácia utečencov v rámci EÚ, ako aj v susediacich krajinách, bola predmetom nasledujúcej rozpravy, na ktorej sa zúčastnil prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans a luxemburský minister pre vzťahy s Európskym parlamentom počas predsedníctva krajiny v Rade EÚ Nicolas Schmit.

 

"Teraz sme v najťažšom období - pred začiatkom zimných mesiacov môžeme očakávať nárast prílevu utečencov. Toto je tiež obdobie, kedy sa musia prijať ťažké rozhodnutia s cieľom zaistiť funkčnosť hotspotov a dostupnosť financií na opatrenia, ku ktorým sa zaviazala Rada," uviedol predseda výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Claude Moraes (S&D, UK).

(Téma migrácie bude dominovať aj samitu Európskej rady, ktorý sa uskutoční v dňoch 15. - 16. októbra v Bruseli.)

 

Reakcie slovenských poslancov

 

"Výrazná finančná pomoc utečencom na Blízkom východe je nutným predpokladom k zabráneniu humanitárnej katastrofy. Za dôležité považujem rozhodnutie zriadiť registračné miesta na území Talianska a Grécka a úsilie o ochranu vonkajšej hranice. Apelujem tiež na zvýšenú ochranu kresťanov, ktorí sú šikanovaní aj v utečeneckých táboroch," uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).

 

"Oceňujem, že hlavy štátov vyjadrili snahu riešiť problém tam, kde vzniká. Bez zvýšenia humanitárnej pomoci v tureckých a jordánskych táboroch, posilnenia ochrany vonkajších hraníc EÚ a účinného zásahu proti IS sa príliv migrantov nezastaví. Zároveň je našou spoločnou povinnosťou pomôcť ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou a násilím," uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).

 

"Viac ako na žaloby sa treba sústrediť na pomoc tým, ktorí sa nachádzajú v krajinách sužovaných vojnou, v táboroch mimo EÚ, ale aj na území Únie. Vítam kroky, ktoré povedú k vzniku hotspotov a k navýšeniu humanitárnej pomoci. Musíme tiež obnoviť poriadok na vonkajších hraniciach EÚ a zamedziť tak nekontrolovateľnému pohybu osôb," uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).

 

Pravidlá v oblasti azylu a migrácie: Spolurozhodovanie EP a Rady EÚ

Najnovšie legislatívne návrhy Európskej komisie, o ktorých finálnom znení bude Európsky parlament a Rada (ministrov) EÚ spolurozhodovať ako rovný s rovným v rámci takzvaného riadneho legislatívneho postup, sa týkajú nasledujúcich oblastí:

·    trvalý mechanizmus premiestňovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ - parlamentný spravodajca: Timothy Kirkhope (ECR, UK),

·    spoločný únijný zoznam bezpečných krajín pôvodu – parlamentná spravodajkyňa: Sylvia Guillaume (S&D, FR),

·    zmena dublinských pravidiel určujúcich členský štát zodpovedný za spracovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu maloletých osôb bez sprievodu – parlamentná spravodajkyňa: Cecilia Wikström (ALDE, SE),

·    revízia vízového kódexu EÚ, ktorá by sa mala týkať aj ustanovení súvisiacich s humanitárnymi vízami – parlamentný spravodajca: Juan Fernando López Aguilar (S&D, ES),

·    opatrenie legálnej migrácie v oblasti vstupu a pobytu študentov a výskumníkov z tretích krajín - parlamentná spravodajkyňa: Cecilia Wikström (ALDE, SE),

·    balík predpisov o inteligentných hraniciach, vrátane systému vstupu a výstupu, ktorého cieľom je zabrániť prekračovaniu povolenej dĺžky pobytu, a teda neregulárnej migrácii – parlamentní spravodajcovia: Agustín Díaz de Mera (EPP, ES) pre systém vstupu a výstupu a Tanja Fajon (S&D, SL) pre program registrovaných cestujúcich (Komisia by mala predstaviť nový balík predpisov o inteligentných hraniciach na prelome rokov 2015 a 2016).

 

Ďalšie očakávané návrhy na prelome rokov 2015 a 2016

Súčasťou ďalších legislatívnych návrhov, ktoré by mala Komisia predložiť koncom roka 2015 alebo začiatkom roka 2016 a na ktoré sa bude rovnako vzťahovať riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie EP a Rady EÚ o konečnom znení legislatívy), bude aj: 

 

·    posilnenie agentúry EÚ na ochranu vonkajších hraníc (Frontex) a rozšírenie jej právomocí, ako aj kroky smerujúce k vytvoreniu Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, (teda, ešte len príprava krokov, nie samotné riešenie – pozn. red.)

·    stály mechanizmu presídľovania utečencov nachádzajúcich sa v tretích krajinách do členských štátov EÚ (návrh stáleho mechanizmu na premiestňovanie žiadateľov o azyl v rámci EÚ je už na stole),

·    reforma dublinského nariadenia,

·    balík opatrení v oblasti legálnej migrácie, ktorého súčasťou by mala byť aj revízia smernice o modrej karte.

 

Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci je v rámci Európskeho parlamentu zodpovedný za otázky migrácie a azylu. Vyčlenením finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na opatrenia súvisiace s riešeniami súčasnej migračnej krízy sa bude zaoberať výbor EP pre rozpočet.

 

Odmietajúc pokušenie členských štátov EÚ "vtiahnuť sa do svojich národných ulít," ktoré by Európu odsúdilo na "bezmocnosť," prezident Hollande vyjadril podporu "proaktívnej Európe," ktorá bude schopná "opätovne potvrdiť jednoduché a jasné princípy solidarity, zodpovednosti a odhodlania." Solidarity s utečencami, odhodlania čeliť "brutálnemu porušovaniu medzinárodného práva" na Ukrajine a zodpovednosti v súvislosti s bojom proti terorizmu, "ktorý ohrozuje dušu nášho kontinentu."

Na záver sa ešte pozrime, čo pred niekoľkými dňami vyhlásili pred poslancami Európskeho parlamentu dvaja najhlavnejší „riešitelia problémov kontinentu“,  francúzsky prezident a nemecká kancelárka.

 

"Tvárou v tvár týmto výzvam som presvedčený, že ak sa nám nepodarí dosiahnuť pokrok v oblasti integrácie, zastavíme sa alebo skĺzneme späť," vyhlásil François Hollande.

 

"Obrovský počet utečencov je testom historických rozmerov. Umožniť týmto ľuďom dôstojný život v ich vlasti je európskou a celosvetovou výzvou," vyhlásila pred poslancami nemecká kancelárka Angela Merkel.

Takže, v podstate sa nič nedeje. To iba Angela Merkelová si na nás, Európanov, vymyslela akýsi nevinný testík...

Z informácií EP Press Service pripravil

 

M. Országh