Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Brusel žije Eurobarometrom, DPH a migráciou – Milan Országh

Európa sa dostala do obdobia, kedy sa rozhoduje nielen o jej tvári a charaktere pre blízku i vzdialenú  budúcnosť, ale doslova o jej existencii. Tak ako útok na dvojičky zmenil Ameriku a s ňou celý svet, súčasné udalosti menia Európu, ktorá o niekoľko rokov bude na nepoznanie. Pozrime sa na to, čo sa medzitým deje v „srdci Európy“: 

Aj v DPH sme skoro najhorší

Európska komisia si dala vypracovať celoeurópsku štúdiu, ktorej účelom bolo zmapovať medzeru vo výbere DPH. Nedávno boli zverejnené jej výsledky. Medzera vo výbere DPH predstavuje rozdiel medzi teoretickou daňovou povinnosťou podľa zákona o DPH a vybranou DPH. Tento indikátor umožňuje zmerať účinnosť výberu daní, ako aj daňové straty. Daňové straty spôsobujú výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu a môžu mať rôzne príčiny – daňové podvody, vyhýbanie sa daňovej povinnosti, konkurzy, ako aj nesprávny výpočet výšky daňovej povinnosti. V rámci celej EÚ medzera vo výbere DPH v roku 2013 narástla o 2,8 mld na súčasných 168 mld. eur. Ak by sme sa pozreli na rebríček členských krajín, najlepšie je na tom Fínsko so 4% medzerou, Holandsko (4,2%) a Švédsko (4.3%), naopak na chvoste EÚ je Rumunsko s so 41% medzerou. Slovensko patrí síce krajiny s najväčšou medzerou (34.9%), pozitívne však je, že sa mu medzeru medziročne podarilo znížiť o 3,5%. V absolútnych číslach SR dosiahla v roku 2013 medzeru v objeme 2,51 mld eur. Zlepšenie výberu daní, vrátane výberu DPH bolo zahrnuté i v tohtoročných ekonomických odporúčaniach EK pre Slovensko.

 

A načo vlastne Slovensko má?

Cieľom nedávneho prieskumu Eurobarometer bolo zistiť znalosť a postoj obyvateľov Európskej únie k aktivitám v oblasti civilnej ochrany. Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil v marci tohto roku, sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 28 082 respondentov, z toho 1 008 Slovákov. Na Slovensku uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.

Z prieskumu vyplynulo, že takmer deväť z desiatich (89%) Slovákov by v prípade katastrofy na Slovensku očakávalo poskytnutie pomoci od iných krajín EÚ, nakoľko podľa väčšiny ľudí (77%) nemá Slovensko dostatok prostriedkov na samostatné riešenie veľkých katastrof. Viac ako tri štvrtiny (77%) obyvateľov Slovenska si zároveň myslia, že koordinované konanie EÚ je pri riešení katastrof efektívnejšie ako konanie jednotlivých krajín.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v tejto súvislosti uviedol: "Prieskum ukázal presvedčenie veľkej väčšiny Európanov, že ochrana obyvateľstva v prípade veľkých katastrof by mala byť koordinovaná na európskej úrovni. Európska komisia bude aj naďalej v tejto oblasti zohrávať aktívnu úlohu. Chceme posilňovať nielen schopnosť adekvátnej reakcie, ale aj prevenciu. Európska komisia preto uskutočňuje spoločné tréningy a cvičenia, výmeny expertov, opatrenia na prevenciu katastrof a v prípade kríz koordinuje prácu záchranných tímov i poskytovanie materiálnej a finančnej pomoci". 

Až 85% ľudí na Slovensku je presvedčených, že prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy by mohli mať negatívny vplyv na hospodársku situáciu v krajine. A zároveň si väčšina (60%) tiež myslí, že sa v záujme prevencie katastrof alebo príprav na ne nerobí na Slovensku dosť.

Nuž, prvú (a možno že aj osudovú poslednú) katastrofu máme práve pred sebou. Koordinácia? Zatiaľ nulová...  

 

Tri deviatky, dve nuly a stav únie

Takže, v stredu 9. 9. o 9.00 predstúpil šéf Európskej komisie J. C. Juncker pred poslancov Európskeho parlamentu, aby sa vyspovedal z toho, čo porábal celý rok vo svojej funkcii. Nebolo to o hriechoch a následnom rozhrešení, veď kto už by mu  ho dal?  Dnes sú priebehu rokovania  plné noviny a televízie, nikto však nekladie otázku, či samovražda kontinentu je aspoň takým hriechom, ako samovražda človeka. Pretože ako sa zdá, už dobré dva roky únia robí všetko pre to, aby rýchlo skončila a so sebou priviedla do katastrofy celý kontinent. Počnúc nezmyselnými ekonomickými sankciami proti Rusku, ktoré sú už druhým pokusom o samovraždu (tým prvým bola rovnako nezmyselná podpora „arabskej jari“ na americký spôsob, ktorej dôsledkom vlastne teraz čelíme) a totálne zdeformovanými predstavami o súčasnej imigračnej vlne a jej dôsledkoch na celý kontinent, jeho kultúru, históriu, ekonomiku, bezpečnosť a duchovno. Následky pri súčasnej neschopnosti terajšieho vedenia únie vrátane ignorovania reálnej hrozby zo strany bruselských byrokratov a ich krátkozrakosti budú drastické a o niekoľko rokov neskôr budú prirovnávané k jednej zo známych biblických egyptských morových rán. Tie ďalšie už zrejme nebudú potrebné. Slováci by teda mali stáť skôr na strane zodpovedného premiéra, ako prezidenta bez zodpovednosti.

Podľa oficiálnej informácie sa v stredu malo udiať toto:  

„Poslanci Európskeho parlamentu očakávajú od predsedu EK, zvoleného minulý rok na základe výsledkov eurovolieb, že predstaví prehľad toho, čo sa mu odvtedy podarilo dosiahnuť a načrtne najbližšie iniciatívy EK ako aj víziu do ďalšej budúcnosti. Diskusia sa zrejme zameria na migračnú krízu, Schengen, Grécko a Eurozónu, rast a zamestnanosť v EÚ.

Diskusia začne o 9:00  Správou o stave EÚ, po ktorej budú nasledovať reakcie lídrov politických skupín v EÚ. Následne bude J. C. Juncker odpovedať na otázky a podnety od poslancov.

Správa o Stave Únie je dôležitou súčasťou demokratickej kontroly práce Komisie Európskym parlamentom. Predseda EK prezentuje zhodnotenie politického vývoja v EÚ každoročne, od roku 2010. Bude to však  po prvýkrát, čo túto reč prednesie predseda EK skutočne zvolený a nielen potvrdený Európskym parlamentom.“

Takže o tom, že Európa, nielen únia samotná, sa nachádza na hrane blížiaceho sa kolapsu, v podstate nepadlo ani slovo. A riešenie? Zatiaľ žiadne zmysluplné a strategicky účinné!

Pripomeňme si, že Jean Claude Juncker bol zvolený Európskym parlamentom v tajnom hlasovaní 15. júla 2014 za predsedu EK na päťročné obdobie ako líder strany, ktorá získala najviac hlasov v  Eurovoľbách 22-25 mája 2014. V roku 2014 navrhla po prvýkrát Európska rada Európskemu parlamentu kandidáta na predsedu EK  "vezmúc do úvahy výsledky volieb do EP a po príslušných konzultáciách". Pred voľbami boli po prvýkrát navrhnutí top kandidáti, ktorí prezentovali volebné programy a viedli politickú kampaň. Prvú Správu o stave Únie predniesol pred Európskym parlamentom José Manuel Barroso 7. septembra 2010.

A teraz niekoľko faktov, ktoré Európska komisia dôverne pozná, keďže tieto údaje pochádzajú od nej:

„V tomto roku už do Európy prišlo cez more alebo po súši viac ako 330 000 ( január – jún 2015) migrantov a prichádzajú ďalší. Najviac sú postihnuté krajiny, ktoré ležia na hlavných migračných trasách - Taliansko, Grécko, Maďarsko. Veľká záťaž je aj na azylový systém krajín, do ktorých migranti prúdia – Nemecko, Rakúsko, Švédsko. Ďalšou vstupnou bránou sú medzinárodné letiská.

Nepravidelné migračné toky a najmä migračné toky po mori, a to predovšetkým pozdĺž trás stredného a východného Stredomoria, sa v uplynulom roku exponenciálne zvýšili. Do EÚ sa touto trasou v roku 2014 dostalo viac ako 220 000 migrantov, čo predstavuje nárast o 310 % v porovnaní s rokom 2013 (Frontex, 2015). Od januára do júna 2015 cez Stredozemné more pricestovalo do EÚ vyše 230 000 migrantov. Migranti čelia bezohľadnosti pašerákov, ktorí ich často vystavujú životu nebezpečným rizikám a násiliu. Odhaduje sa, že v roku 2014 prišlo o život v Stredozemnom mori približne 3 000 migrantov (UNHCR, 2015).“

To sú v podstate údaje o „predzápase“, hlavný zápas práve začal...

S použitím informácií z EP Presscentrum a Zastúpenia EK na Slovensku pripravil

M. Országh