Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Bojoval na atletických dráhach, teraz bojuje na súdoch – Vladimír Mezencev

SÁM PROTI VŠETKÝM?

Keby sme použili poetické slová tak musíme konštatovať, že nemá pokoj v duši. Chodí, argumentuje, presviedča, oslovuje rôzne inštitúcie, od Slovenského atletického zväzu /SAZ/ cez ministerstvá až po ombudsmana. K tomu všetkému podáva súdne žaloby. Pritom by si mohol užívať jeseň života. Zdravie mu spoľahlivo slúži, na naše pomery má veľmi slušný dôchodok podplukovníka vo výslužbe Armády Českej republiky, okolo seba nemálo spoľahlivých priateľov i priaznivcov. Stále je veľa tých, ktorí pri vyslovení jeho mena bez zaváhania a dlhého rozmýšľania začnú spomínať na jeho najvýznamnejšie atletické úspechy. Pritom aj tých NAJ... bolo skutočne dosť. Veď Jozefovi Plachému právom patrí – i keď neoficiálny – titul najúspešnejší športovec Košíc 20. storočia!

 

Od majstrovstiev sveta v atletike v Londýne už prešlo niekoľko mesiacov, ale ich výsledky z hľadiska slovenskej reprezentácie mu stále nedávajú dobre spávať. Predovšetkým preto, lebo odzrkadľujú doslova biednu súčasnosť slovenskej atletiky. V súvislosti s ňou Plachý už dlhší čas bije na poplach a poukazuje na to, že je to dôsledok nezodpovednej a nekoncepčnej práce vedenia SAZ. „Väčšine funkcionárov ide iba o osobné výhody, vyplývajúce z ich postavenia. O to, aby ako vedúci výprav cestovali do zahraničia na významné šampionáty a ďalšie podujatia. Asi aj preto medzi nimi vládne nevraživosť a vedú žabo – myšie vojny. Napriek tomu, že si vysoko cením výkony, ktoré na majstrovstvách sveta dosiahol šprintér Ján Volko, Slovensko nemalo v Londýne ani jedno zastúpenie vo finálových zápoleniach a to je už skutočne fiasko! Zväz sa skrýva za jeho účasťou v semifinále v behu na 200 metrov, pričom v celkovom hodnotení mu patrí 15. miesto. Na stovke mu postup do semifinále ušiel len o stotinu sekundy a tak sa nakoniec musel uspokojiť s 28. priečkou. V každom prípade z pohľadu histórie slovenského šprintu dosiahol ojedinelý výsledok, ale atletickí funkcionári na ňom nemajú žiadnu zásluhu. Veď pred rokom ešte mnohí z nich ani nevedeli kto to vlastne Volko je a nebyť jeho trénerky Nadi Bendovej a výrazným výsledkom na domácich dráhach, tak by dodnes nevedeli aký máme talent. Vrcholové svetové súťaže však pozostávajú z 24 mužských a dvadsiatich ženských disciplín. Takže možností uspieť má každá krajina až-až“, nedáva si servítku pred ústa štvornásobný účastník olympijských hier. Čo sa ešte týka Volka, našťastie sa neuplatnil vo futbale a tak sa dostal k atletike. Jozef Plachý mu fandí, veď je to v súčasnosti najúspešnejší slovenský atlét, majster Európy do 23 rokov v behu na 200 m a druhý v stovke, tretí na Svetovej univerziáde na 200 metrov. Zároveň mu radí, aby presedlal na inú bežeckú disciplínu, najlepšie na 400 m, pretože stovka a dvojstovka budú vždy doménou Američanov, alebo teraz Jamajčanov z neďalekého Karibiku. Košický rodák J.Plachý má právo radiť i kritizovať. Veď vo vrcholovej svetovej atletike pôsobil až 18 rokov, štartoval na štyroch olympijských hrách za sebou, niekoľkokrát reprezentoval Európu na medzikontinentálnych pretekoch, v roku 1969 vyhral beh na 800 m v stretnutí Európa – Amerika a jeho výkon 1:45,4 min. bol nielen nový čs. rekord, ale zároveň bol vyhlásený za najlepší výkon tohto medzikontinentálneho zápolenia.

 

NEĽÚTOSTNÝ KRITIK

Po prvýkrát dal o sebe vedieť ako tvrdý a otvorený kritik v prípade svojho priateľa, rodáka z Moravy Jozefa Odložila. Rovnako ako Plachý bežec na stredné trate, držiteľ striebornej medaily na 1500 m z OH 1968 v Mexiku, ale napriek tomuto športovému úspechu bol viac známy ako manžel svetovej gymnastickej hviezdy najžiarivejšieho svitu Věry Čáslavskej. Ako to však v živote chodí, slávny pár, ktorého svadbu prostredníctvom televíznych obrazoviek sledovali stovky miliónov divákov na celom svete, sa po rokoch definitívne rozišiel. Napriek tomu, že z manželstva zostali dve deti. Stalo sa, že Odložilov syn Martin v auguste 1993 na jednej diskotéke udrel otca boxerom, ten sa pri páde ťažko zranil a po mesiaci zomrel. Existovalo niekoľko verzií tejto tragickej udalosti. Martin a jeho priatelia tvrdili, že išlo o nešťastnú náhodu, druhá strana naopak, bol to vraj cielený a premyslený útok... Věra Čáslavská v tom čase pôsobila vo funkcii poradkyne prezidenta ČR Václava Havla a ten Martinovi Odložilovi nakoniec udelil milosť. Jozef Plachý, v tom čase podplukovník Českej armády bol jedným z organizátorov petície, ktorej signatári žiadali prvého muža ČR prehodnotiť svoje rozhodnutie a teda zrušiť udelenú milosť. V.Havel svoje pôvodné rozhodnutie nezmenil, ale na svoju aktivitu doplatil J.Plachý. Ako príslušník armády verejne vyslovil nesúhlas s rozhodnutím svojho, podľa Ústavy ČR, najvyššieho veliteľa a tak musel opustiť teplé miestečko na ministerstve. Preložili ho na jednu z vojenských brigád. Podľa neoverených správ sa M.Odložil po smrti svojej matky V.Čáslavskej vraj priznal, že v prípade smrti otca Jozefa nešlo o nešťastnú náhodu... Len pre zaujímavosť – úspešná bežecká kariéra J.Odložila, olympijského medailistu a svetového rekordéra na 2000 m začala v Slávii VŠT Košice počas jeho vojenčiny v našom meste, pričom v drese technikov sa v roku 1960 stal dorasteneckým majstrom Slovenska i Československa v behu na 800 m, teda neskôr v Plachého prioritnej dosciplíne.

 

STÁLE SA SÚDI

Pred dvoma rokmi priaznivcov športu, predovšetkým atletiky, doslova šokovala informácia, ktorá sa objavila v niektorých médiách: Jozef Plachý sa súdi s atletickým klubom v Dubnici nad Váhom a Slovenským atletickým zväzom! Príčinou sporu bola zmena názvu masového náborového podujatia Hľadáme nového Jozefa Plachého na Hľadáme nových olympionikov. Plachý tvrdí, že počas 12 rokov sa na celom Slovensku do tejto akcie zapojilo v priemere 18 500 chlapcov a dievčat ročne. Teraz, keď podujatie organizuje SAZ, sa na ňom zúčastňuje asi 2130 bežeckých nádejí za rok. Svojho času sa sťažoval vtedajšiemu ministrovi školstva, vedy a športu Dušanovi Čaplovičovi. Ten mu odpísal, že zrejme došlo k nejakému nedorozumeniu a je mu to ľúto. Pre Plachého to bola nedostatočná satisfakcia a celú záležitosť dal na súd. Dubnica n/Váhom sa dostala do sporu kvôli tomu, že práve v nej sa organizovalo každoročne finále „Plachého behu“. Prvostupňový súd v Trenčíne rozhodol v prospech odporcov, ale Plachý už dlhší čas netrpezlivo čaká na pojednávanie pred krajským súdom.

 

Mnohí si môžu pomyslieť, že tu ide iba o ješitnosť bývalej športovej super hviezdy, ktorá sa tak trochu dostala do zabudnutia. To, že to nie je tak potvrdzuje jeho ďalší a v našich zemepisných šírkach ojedinelý krok – Plachý ešte v apríli 2016 písomne požiadal SAZ o vyradenie zo Siene slávy slovenskej atletiky! Odpovede od kompetentného, teda prezidenta SAZ Petra Korčoka sa však dočkal až v novembri tohto roku! Z listu, na ktorom svieti dátum 4.11.2017, vyberáme: „Slovenský atletický zväz i ja osobne si veľmi ceníme Vaše úspechy a prínos pre slovenskú atletiku, hneď po založení sme Vás uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky. Jej členom ste sa stali medzi úplne prvými osobnosťami. Akceptovali sme, že ste písomne požiadali o vyradenie. V prípade, že svoj postup prehodnotíte sme pripravení zaradiť Vás do Siene slávy opäť, nič tomu nebude brániť... Preto veríme, že naše vzťahy sa opäť vrátia na úroveň keď budeme môcť znovu spoločne pracovať v prospech slovenskej atletiky.“

 

Nie, rozhodne nechceme robiť rozhodcu medzi Jožom Plachým a atletickým zväzom. Musíme však konštatovať, že predstavitelia SAZ i samotný jeho prezident sa k celej záležitosti doteraz nepostavili chlapsky. Žiadosť o vyradenie z hociktorej siene slávy samotným laureátom je vo svete ojedinelý jav, ktorý si zasluhuje patričnú pozornosť. Takou morálnou povinnosťou zo strany SAZ by bolo zvolanie tlačovej konferencie a vysvetlenie zástupcom médií čím atlét svetového mena odôvodnil tento svoj neobvyklý krok. Namiesto toho sa stále chová ako mŕtvy chrobák či veľký pštros, ktorý strčil hlavu do piesku. A tak naše internetové noviny sú prvým a zatiaľ iba jediným médiom, ktoré o tomto probléme píše. Plachý si myslí, že SAZ sa s jednotlivými športovými redakciami dohodol, že o ich vzájomných konfliktoch nebudú nič písať, ani hovoriť a ukazovať na obrazovkách. To je však iba jeho názor, nepodložený ani jedným dôkazom. Pritom sa ani nechce veriť, že keby aj takáto iniciatíva zo strany SAZ vznikla, že novinári by si získané informácie nechali iba pre seba a neposkytli ich svojim čitateľom, poslucháčom a divákom.

 

Pán Korčok, podľa nás, vôbec neprišiel ani s jedným návrhom čo musia obe strany urobiť aby sa tieto vzájomné vzťahy vrátili na úroveň, na ktorej budú môcť spoločne pracovať na zvýšení úrovne slovenskej atletiky. S obsahom listu prezidenta SAZ vôbec nie je spokojný ani jeho adresát J.Plachý. Podľa neho P.Korčok mal v liste oznámiť presný dátum jeho vyradenia zo Siene slávy slovenskej atletiky. Okrem toho Plachý v liste SAZ navrhoval aj ocenenie trénera Jana Líšku, ktorý mal v novembri 89 rokov. V odpovedí nie je o tom ani zmienka. Tento vynikajúci atletický tréner počas svojho pôsobenia v Košiciach v 60-tych rokoch minulého storočia až do roku 1975 viedol nielen samotného Plachého, ale napríklad aj dvojnásobného víťaza MMM Františka Višnického, ďalšieho kvalitného vytrvalca a čs. reprezentanta Pavla Madára... Bez J.Lišku by Plachý nikdy nedosiahol to, čo sa mu podarilo – na dlhé roky sa zaradiť medzi svetovú elitu v behoch na stredné trate. J.Lišku ako vojaka z povolania preložili vždy tam, kde pôsobil Plachý /Dukla B.Bystrica a Dukla Praha/. V liste len žiadal, aby SAZ našiel spôsob ako sa mu poďakovať za všetko to, čo urobil pre slovenskú atletiku.

 

VYČISTIA SI SPOLU STÔL?

Na súčasné vedenie slovenskej atletiky J.Plachý nenachádza ani jedno dobré slovo. „Sú to ľudia, ktorí pôsobia v hnutí iba kvôli vlastným výhodám, ktorí robia atletiku doslova od stola a ja sa ich nebojím nazvať atletickými mafiánmi“.

Podľa mnohých odborníkov je Plachý najúspešnejší športovec Košíc 20.storočia. Neoficiálne mu tento titul určite právom patrí i keď sa nikdy neuskutočnila organizovaná anketa, ktorá by určila tých najlepších a najúspešnejších. O jeho obľúbenosti však svedčia aj mnohé iné rebríčky a ankety. Tak napríklad v roku 1968 jednoznačne vyhral anketu o najúspešnejšieho športovca Slovenska a to mal pre sebou roky s ešte výraznejšími úspechmi. Za ním s odstupom skončili M.Krajčírová /strieborná olympijská medailistka z Mexika/, futbalisti J.Adamec /autor v tom roku hetriku do brány Brazílie/, K.Jokl. K.Dobiáš, A.Flešár, L.Petráš, hokejisti J.Golonka, V.Nedomanský, V.Dzurilla, J.Holeček, V.Mrukvia, neskôr najlepší slovenský športovec 20.storočia krasokorčuliar O.Nepela a ďalší.

 

Počas svojej aktívnej kariéry sa zhodne štyrikrát dostal do TOP-desiatky najlepších: európsky atlét roka, európsky bežec bez rozdielu disciplíny, svetový rebríček stredopoliarov a športovec ČSSR.

Objektívne však musíme priznať, že napriek svojim úspechom a skúsenostiam J.Plachý svojimi plánmi a programami doteraz nedokázal presvedčiť zástupcov slovenských atletických klubov a v roku 2008 jeho kandidatúra na prezidenta SAZ dopadla dosť neslávne. Až do svojho skonu v minulom roku však vždy za ním stála Eva Šuranová, jediná slovenská atlétka, ktorá si vybojovala olympijskú medailu – tretia na OH 1972 v Mníchove a strieborná na ME 1974. O jej neobyčajnej všestrannosti svedčí aj to, že bola čs. rekordérkou v šiestich atletických disciplínach a dovedna vytvorila 25 čs. rekordov. Žiaľ, vzťahy dvoch košických rodákov – olympionikov M.Mračnovej – Faithovej, ktorí sa prakticky od detstva stretávali na tréningoch na štadióne TU na terajšej Watsonovej ulici, sú už roky nie na bode mrazu, ale na teplote arktickej noci. Šuranová, ako potvrdzuje obsah jej listu, napísaného rok pred smrťou, však vždy stála na Plachého strane. M.Mračnová má však jeden nezvratný argument – keď sa obaja uchádzali o funkciu prezidenta SAZ tak nielen že ju vo voľbách presvedčivo získala, ale Plachý sa v nich nakoniec ukázal ako slabý konkurent... V októbri sme ju v Košiciach oslovili už ako čestnú prezidentku SAZ a opýtali sa na riešenie vzťahov medzi zväzom a Plachým. Povedala nám, že už raz bol určený termín vzájomného stretnutia v Bratislave, Plachý však na pozvanie vôbec nereagoval. Štvornásobný olympionik to však kategoricky odmieta. Tvrdí, že žiadne pozvanie nikdy nedostal, nikto ho neoslovil ani písomne, ani mailom či telefonicky... Aj na základe listu terajšieho prezidenta SAZ môžeme konštatovať, že spoločné stretnutie je zatiaľ – ako sa hovorí – vo hviezdach.

 

ČÍSLA NEKLAMÚ

Na tohtoročných MS v atletike v Londýne sa predstavila mini výprava SR v zložení traja muži a dve ženy. Zatiaľ najmenšia v histórii svetových šampionátov. V minulosti sme vyslali aj 18, 16, 12, 11 atlétov. Vzhľadom na absenciu M.Tótha mala za cieľ získať jedno finálové umiestnenie. Ani tento, nie veľmi náročný plán, sa nepodarilo splniť. Plachý na slabosť slovenskej atletickej špičky v súčasnosti poukazuje porovnaním so susedným Českom: „ Z pohľadu počtu obyvateľov je to dvakrát väčšia krajina ako naša a teoreticky by naše výsledky a úspechy mali tvoriť polovicu tých českých. Tí nám však utiekli na míle, veď v Londýne získali tri medaily, z každej sady po jednej, teda aj tú najcennejšiu, dve štvrté miesta, jedno piate, dve ôsme a rovnaký počet desiatych... Veď už lepšie argumenty na dôkaz toho, že naša vrcholová atletika je v hlbokej kríze a za ňou musíme vidieť predovšetkým prácu neschopných funkcionárov, netreba ani hľadať. Skrývať sa za ojedinelé úspechy vynikajúceho Volka je len primitívny alibizmus...“.

 

OSAMELÝ BOJOVNÍK

O jeho športových úspechoch možno písať dlho a veľa. Z halových európskych šampionátov má celú kolekciu medailí /zlatú z roku 1972 v Grenobli/. Z majstrovstiev Európy na otvorených dráhach si priviezol tri medaily, dve strieborné a bronzovú. Po OH 1968 v Mexiku bol v skupine najúspešnejších čs. olympionikov, prijatých na Pražskom hrade prezidentom ČSSR L.Svobodom, gen. tajomníkom ÚV KSČ A.Dubčekom a ďalšími najvyššími štátnymi predstaviteľmi ako jediný Slovák! Začiatkom 70-tych rokov absolvoval v amerických halách 36 prestížnych pretekov, pričom nikdy neskončil horšie ako tretí. V roku 1972 sa v New Yorku stal medzinárodným halovým majstrom USA! Bol držiteľom svetového juniorského rekordu aj európskeho seniorského v behu na 1000 yardov, niekoľko československých a slovenských držal celé desaťročia. V roku 1968 sa ešte o titul majstra ČSSR v behu na 800 m podelil s T.Jungwirthom, ďalších sedem rokov patrili prvenstvá iba jemu. Ani po prechode na 1500 m dlhú trať nenašiel premožiteľa – majstrovské tituly mu teda patrili aj v rokoch 1976 a 1977. Prečo sa takáto osobnosť z vlastného rozhodnutia vzdá vysokého uznania, akým je miesto laureáta v Sieni slávy slovenskej atletiky? Zatiaľ tým nezískal nič a ťažko predpokladať, že týmto činom niečo dosiahne. Stále burcuje proti funkcionárom SAZ, poukazuje na to, že mandáty riadiť a rozhodovať majú dostať aktívni aj bývali úspešní atléti, teraz napríklad sestry Dana a Jana Veľdákové, ktorých najúspešnejšie roky sú spojené s Košicami. Sám nielen kritizuje, ale aj pracuje a organizuje. Spoločne s TU Košice a skupinou priateľov v tomto roku uskutočnili už 10.ročník Plachého míle pre deti a mládež z košických škôl a okolia. Navštevuje školy, beseduje so žiakmi i pedagógmi, chodí z pretekov na preteky či už ako čestný štartér, alebo hosť. Pritom vo februári už bude mať 69 rokov. Eva Šuranová mala jednu túžbu – založiť tradičné podujatie na objavovanie atletických talentov Hľadáme nového Jozefa Plachého a novú Evu Šuranovú. Či sa to však už osamotenému J.Plachému podarí – je veľký otáznik. Ako aj to, či s atletickými funkcionármi v Bratislave nájde spoločnú reč. Pri Dunaji si z jeho neobyčajného aktu protestu ťažkú hlavu zrejme nerobia...

 

V závere roka si J.Plachý pohneval aj funkcionárov Slovenského olympijského výboru /SOV/. Tým, že z jeho iniciatívy vzniklo nové občianske združenie Olympijský klub Jozefa Plachého v Košiciach. Doteraz všetky olympijské kluby na Slovensku – a je ich už vyše dvadsať – pôsobili iba v rámci oficiálneho olympijského hnutia, teda pod strechou SOV. Plachého klub sa podľa stanov zameria na šírenie myšlienok olympionizmu, predovšetkým medzi mladými ľuďmi, spolupôsobenie pri výchove detí a mládeže v duchu olympijských ideálov, organizovanie športových podujatí, táborov a kempov, finančnú a materiálnu podporu športových talentov...

 

Niekoľko dlhoročných členov Olympijského klubu Košice, ktorý je súčasťou Združenia olympijských klubov pri SOV už vážne uvažuje o prestupe do Olympijského klubu Jozefa Plachého v Košiciach.

foto: archív autora

 

 

 

Tri slávne „P“ košického športu začiatkom 70-tych rokov minulého storočia. Medzi futbalistami Jaroslavom Pollákom a Jánom Pivarníkom, atlét Jozef Plachý. Každý z tohto tria sa stal majstrom Európy...

Tri slávne „P“ košického športu začiatkom 70-tych rokov minulého storočia. Medzi futbalistami Jaroslavom Pollákom a Jánom Pivarníkom, atlét Jozef Plachý. Každý z tohto tria sa stal majstrom Európy...