Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Bezpečnosť EÚ, teda aj Slovenska, závisí od bezpečnosti Ukrajiny – Vladimír Mezencev

SUSEDIA SI CENIA NAŠU PODPORU

Celý rok sa zahraniční diplomati, akreditovaní v Bratislave, tešia na dovolenku vo svojich domovských krajinách, čo je celkom pochopiteľné a samozrejme. Preto novinársku obec v minulých dňoch prekvapilo pozvanie Jeho excelencie Jurija Mušku na pôdu Veľvyslanectva Ukrajiny v SR. Dôvodom bola skutočnosť, že pán veľvyslanec sa chcel so zástupcami našich médií podeliť o informácie z Bruselu, kde sa pred niekoľkými dňami uskutočnil jubilejný 20.summit EÚ – Ukrajina. Jeho závery, teda prijaté spoločné vyhlásenie je pre našich východných susedov veľmi optimistické. Predstavitelia jednotlivých členských krajín stále uznávajú ukrajinské hranice z roku 1992 a teda za jej zvrchované územie i polostrov Krym, ako aj celý Donbas, teda dve oblasti – Doneckú a Luhanskú. Zároveň Rusko stále považujú voči Ukrajine za agresora a preto EÚ neruší a neznižuje finančné a hospodárske sankcie voči Rusku až do 30.januára 2019. Členské krajiny EÚ prostredníctvom svojich oficiálnych zástupcov zároveň odsúdili pokračujúcu militarizáciu zo strany Ruskej federácie Azovského mora, polostrova Krym a mesta Sevastopol, ako aj postavenie a uvedenie do prevádzky mostu, ktorý spája Rusko  s Krymom. Okrem toho ukrajinská strana tvrdí, že ruské orgány zadržali až 140 obchodných lodí, ktoré smerovali do ukrajinských prístavov. Európska únia vyjadrila aj spokojnosť s realizovaním hospodárskych, spoločenských a justičných reforiem na Ukrajine, čo má pozitívny vplyv na poskytnutie miliardy eur v rámci 4.programu makro pomoci. Prešiel rok od zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny do krajín EÚ, pričom sa nepotvrdili obavy určitých skupín obyvateľstva, že Ukrajinci „zaplavia“ Slovensko a u nás sa zvýši kriminalita. Naopak, ukrajinskí kvalifikovaní odborníci nám chýbajú vo všetkých sférach hospodárstva: od priemyselných podnikov cez poľnohospodárstvo, obchod, služby, cestovný ruch až po zdravotníctvo. Samozrejme, Ukrajinu nemôže tešiť odchod jej občanov za prácou do cudziny, ale cestu za lepšími podmienkami, teda lepším životom sa jednoducho zarúbať nedá. Nakoniec, poznáme to dobre, s podobnými problémami zápasí aj Slovensko.

 

Úspešne sa rozvíja aj slovensko-ukrajinský zahraničný obchod, i keď náš východný sused má na ňom väčší podiel. Na celkovom ukrajinskom exporte sa Slovensko podieľa 2 percentami, naopak, na importe iba percentom. V tomto roku však vo vzájomnom obchode možno očakávať rekordy: v porovnaní s I.štvrťrokom 2017 vzrástol o celú tretinu a tak sa predpokladá, že na konci roka bude predstavovať zatiaľ najvyššiu sumu vo vzájomných obchodných kontaktoch – až 1,6 mld. USD.

 

AKO NA JEDNEJ LODI

Ukrajina a Slovensko – jeden bez druhého – nemôžu byť ani pri dodávkach ruského plynu do krajín EÚ. Jeho tranzit cez Ukrajinu a teda aj cez našu republiku nie je od 1.januára 2020 vyriešený. Aj vďaka iniciatíve podpredsedu Európskej komisie pre energetiku Maroša Šefčoviča sa podarilo v Berlíne posadiť za jeden stôl zástupcov Ruska, Ukrajiny a EÚ. Tranzit plynu predovšetkým pre ukrajinskú ekonomiku, ale aj našu je veľmi dôležitý, veď z neho do štátnych pokladní putujú každoročne veľké finančné prostriedky. Našťastie, za zachovanie pôvodnej trasy, bez ohľadu na dokončenie plynovodu Nord Stream 2, ktorý bude obchádzať Ukrajinu aj Slovensko, sa vyslovila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa posledných dohôd má tranzit ruského plynu cez Ukrajinu a teda aj Slovensko predstavovať objem 40 až 50 miliárd kubických metrov ročne, i keď naše kapacity plynovodu sú až 100 miliárd kubických metrov plynu ročne. V súčasnosti sú využívané iba na 60 percent.

 

MAĎARSKÉ VETO

Ukrajine sa „vďaka“ maďarskému protestu, ale napriek slovenskej podpore a iniciatíve nepodarilo pokročiť v priblížení členstva v NATO. Zasadnutie príslušnej komisie zablokovalo Maďarsko. Bola to protestná reakcia na prijatý Ukrajinou zákon o výučbe štátneho jazyka v základných a stredných školách. Nuž čo, s podobnými maďarskými aktivitami máme aj my na Slovensku nemálo negatívnych skúseností, kedy sa naši južní susedia sťažovali na nás cez Brusel, Štrasburg, Luxembursko až do OSN v New Yorku. Takže všetci o podobných problémoch vieme svoje. Ako by povedali naši spoluobčania židovského pôvodu riešiť si svoje vlastné štátne záujmy cez medzinárodné organizácie nie je práve kóšer...

 

ZLE POCHOPENÉ RADY?

Ako sme už v predchádzajúcich riadkoch zdôraznili, pán veľvyslanec J.Muška vo svojom vystúpení niekoľkokrát pripomenul veľmi pozitívnu úlohu Slovenskej republiky, ktorá plne podporuje Ukrajinu v jej integračných snahách o perspektívny vstup do EÚ, v tzv. plynovej vojne s Ruskom a predovšetkým v jej boji za zachovanie celistvosti územia. Práve o to viac ho znepokojujú zatiaľ iba neoficiálne informácie o príprave cesty niekoľkých poslancov NR SR na polostrov Krym, na čo ho upozornil aj prítomný redaktor denníka Pravda. Veľvyslanec pripomenul, že i keď navštívia okupovaný Krym ako súkromné osoby, tam ich budú prijímať ako poslancov parlamentu. Okrem toho bez ohľadu na to, či pricestujú ako turisti, i keď s nimi má prísť aj skupina podnikateľov, vzťahovať sa nich budú ukrajinské zákony a za ich porušenie /čím návšteva Krymu je/ sa môžu dostať na zoznam „persona non grata“, teda nežiaducich osôb s niekoľkoročným zákazom vstupu na územie Ukrajiny. Nakoniec, tento zákon už na vlastnej koži pocítili niektorí predstavitelia rôznych našich zväzov a spoločenských organizácií, ktorí navštívili Krym, alebo územie Donbasu, dočasne pod správou separatistov.

 

Ako sa táto informácia, podľa všetkého v skreslenej podobe, dostala do uší predsedu NR SR Andreja Danka síce nie je tak dôležité, ako jeho nešťastná reakcia, ktorá určite vychádza zo zlej informovanosti. Pán predseda, žiaľ cez médiá, veľvyslancovi J.Muškovi odkázal, aby sa nevyjadroval k súkromným cestám  poslancov, pretože ak sa akýkoľvek občan, tobôž poslanec NR SR, rozhodne kamkoľvek vycestovať, nebude žiaden veľvyslanec hovoriť o tom, či tam má ísť, alebo nemá. Okrem toho si myslí, že veľvyslanca by si mal „na koberček“ predvolať minister zahraničných vecí a upozorniť ho, že takéto vyjadrenia sú nezlučiteľné s jeho mandátom. Andrej Danko zároveň verí, že sa verejne ospravedlní za vyhrážky, ktoré zazneli. Zároveň zdôraznil, že ukrajinské zákony pre slovenských občanov neplatia...

 

Čo k tomu dodať? Pán veľvyslanec si takéto tvrdé slová na svoju adresu rozhodne nezaslúžil. Podľa očitých svedkov, ktorí sa na stretnutí s ním z radov novinárskej obce zúčastnili, Jurij Muška sa nikomu nevyhrážal. Iba pripomenul sankcie, ktoré môžu očakávať tí, ktorí porušia ukrajinské zákony. Samozrejme, na ukrajinskom území, ktorého súčasťou de jure je aj Krym. On predsa sám spomínaný zákon nevymyslel, ani ho vo Verchovnej rade neschvaľoval, iba pripomenul, že taký existuje a jeho nedodržanie už pocítili aj niektorí Francúzi, Američania a príslušníci ďalších krajín. Predseda NR SR akosi pozabudol na to, že vláda SR ešte v roku 2014 rozhodne a jednoznačne odsúdila anexiu Krymu Ruskom a doteraz toto stanovisko neodvolala! Preto z pohľadu diplomatického protokolu sa zdá, že skôr sa bude ospravedlňovať ukrajinskému veľvyslancovi náš minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, i keď ten za nič nemôže. Jednoducho to vyplýva z jeho funkcie...

 

Ešte nie tak dávno vzťahy medzi predsedom NR SR a najvýznamnejšími ukrajinskými diplomatmi u nás boli doslova priateľské. Napríklad v prípade Pavla Pašku a veľvyslankyne Inny Ohnivec. Verme, že sa tak stane aj v blízkej budúcnosti a vyjadrenia nášho predsedu parlamentu sa ukážu ako nejaké nedorozumenie, ako zlé pochopenie dobrej rady zo strany predstaviteľa Ukrajiny v SR. Alebo niekto úmyselne informoval Andreja Danka tak, aby jeho reakcia na ne vyznela tak, ako žiaľ vyznela? My musíme mať stále na vedomí, že od bezpečností Ukrajiny závisí bezpečnosť celej EÚ, teda aj Slovenska.