Balkán pre nás stále najpríťažlivejší – Ján Sliačan

Aspoň 400 000 z nás ročne, predovšetkým v lete, navštívi niektorú z krajín na Balkánskom polostrove. Prevažná časť - asi 300 000 – smeruje do Chorvátska. Táto krajina je pre tých Slovákov, ktorí chcú stráviť dovolenku, alebo jej časť v zahraničí, najpríťažlivejšia. Aj podľa Eurostatu okrem Slovenska považuje Chorvátsko za najpríťažlivejšiu turistickú destináciu ešte Slovinsko. Pre zaujímavosť Chorváti najradšej chodia oddychovať do susednej Bosny a Hercegoviny, Gréci do Albánska, Taliani do Španielska, Nemci do Rakúska... Situácia v Grécku negatívne neovplyvnila záujem našincov o Grécko, svoju popularitu si naďalej udržiava Bulharsko, neustále rastie záujem o Albánsko.

 

Slováci na pobreží Jadranu chcú predovšetkým oddychovať, teda kúpať sa v mori a vyhrievať sa na plážach. Darmo, väčšina z nás uprednostňuje pasívny oddych. Pritom sa naši turisti zaujímajú o život Chorvátov. Žiaľ, aj tí, ktorí každoročne chodia oddychovať do ich krajiny, vedia o nej veľmi málo. Našinci chcú predovšetkým vedieť, koľko Chorváti zarábajú, aké sú ich mesačné výdavky na základné potraviny, za bývanie. Na druhej strane Chorváti, ktorí sa už dva roky považujú za plnoprávnych občanov Európskej únie, sa začali viac porovnávať aj so Slovákmi, i keď ich v prvom rade, čo je celkom samozrejme, zaujíma predovšetkým život v bývalých zväzových socialistických republikách, s ktorými do roku 1991 tvorili Socialistickú federatívnu zväzovú republiku Juhosláviu, teda Slovinsko, Srbsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, či Čierna hora. Chorváti si nezvykli nasadzovať ružové okuliare. Ich médiá neustále zdôrazňujú, že ich životná úroveň je tretia najnižšia v rámci EÚ, za nimi sú ešte Rumuni a Bulhari. Čo sa týka nezamestnanosti horšie ako oni sú už iba Gréci a Španieli.

 

Čo sa týka priemernej mzdy, Chorváti ju uvádzajú nižšiu, než v skutočnosti je. Tak napríklad v kunách čistý priemerný plat je 5 267 kún. Pri priemernom kurze 7,5 kuny za euro je to 702,40 eura. Chorváti však uvádzajú iba 693 eur. Český priemerný plat v eurách im vychádza na 804 eur, slovenský na 697, maďarský na 499, bosniansky a hercegovinský na 520 a srbský iba na 373 eur.

 

Chorváti však nezostávajú iba pri tomto jednom štatistickom údaji. Podľa mediálne známych údajov priemerný plat TOP manažérov je takmer raz taký veľký, ako všeobecný priemerný, teda cca 1404 eur, na druhej strane pracovníci v textilnom priemysle a pomocní zamestnanci zarábajú v priemere iba 302 eur. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú až o polovicu vyšší príjem, než je ten oficiálny priemerný. Najviac zarábajú zamestnanci zahraničných firiem – v priemere až 792 eur v tzv. čistom, o niečo horšie, ale lepšie ako celkový priemer sú na tom pracovníci štátnych podnikov – zarábajú 746 eur, samozrejme v priemere a v čistom. V Chorvátsku sú vo všeobecnosti neobyčajne vysoké rozdiely v platoch, ale o tom niekedy inokedy.

 

NEŠKODNÁ VEGETA

Azda najznámejší chorvátsky výrobok – vegetu, našim gazdinkám netreba predstavovať. Tá originálna je iba jedna na svete, tá, ktorá sa zrodila v chorvátskom meste Koprivnica. Všetko, čo ju pripomína sú iba viac, alebo menej vydarené kópie a falzifikáty. Nie tak dávno vydesila aj slovenských spotrebiteľov správa, že vo vegete, predávanej v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku sa objavili baktérie salmonely. Výrobcovia však požiadali renomované a nezávislé laboratória v Nemecku a Rakúsku, ako aj domáci Veterinárny inštitút v Záhrebe o dôkladnú analýzu série výrobku, ktorý sa predával v SRN, Rakúsku a na Slovensku a v ktorom pri bežnej kontrole v Rakúsku vraj objavili túto baktériu. Nezávislé laboratórne vyšetrenia potvrdili, že žiadna salmonela vo vegete nebola! Ťažko povedať, či tvrdenie o existencii tejto baktérie bolo cieľavedomé a organizované konkurenciou, alebo iba výsledkom zlyhania ľudského faktoru, resp. laboratórnych prístrojov. V každom prípade si vegeta svoje dobré meno obhájila.

 

S KARTAMI NEPOCHODÍTE

Plné pláže a prázdne bankomaty! Takto charakterizujú chorvátske médiá súčasnú situáciu v Grécku. Chorváti sa o život v tejto krajine zaujímajú ešte viac, než všetky krajiny eurozóny. I keď ide z pohľadu cestovného ruchu o konkurenčnú krajinu, na Grékov neútočia, na rozdiel od iných ich ani neurážajú a na celú situáciu sa pozerajú neutrálnymi očami. Zároveň sa tak trochu škodoradostne tešili, že zahraničie pre nestabilnú situáciu v krajine dá prednosť chorvátskym a talianskym plážam. Teraz však pochopili, že ten, kto pricestuje do Grécka s hotovosťou, teda najmä s eurami, môže v ňom prežiť kvalitnú a pritom lacnú dovolenku. Už predovšetkým preto, lebo ceny tovarov i služieb doslova padajú. Aj v samotných Aténach. Dokonca až o 70%. Topánky, ktoré prednedávnom stáli 80 eur, teraz možno kúpiť za 15, kvalitnú kabelku za 10, nohavice za šesť... Okrem toho preprava vo verejných dopravných prostriedkoch je teraz bezplatná. Na veľké prekvapenie všade vládne čistota – až na ohorky z cigariet, pretože v Grécku sa môže stále fajčiť takmer všade. Samozrejme, väčšine domácich sa žije o to ťažšie. Napríklad, až tri milióny Grékov nemá zdravotné poistenie a tak vznikajú sociálne kliniky, v ktorých lekári – dobrovoľníci liečia zadarmo. Tí zároveň organizujú zbierky sušeného mlieka pre deti rodičov, ktorí sa ocitli na mizine. Samozrejme, sú aj Gréci, ktorí sa tvária, že sa nič nedeje. Tak, ako boli doteraz zvyknutí sedia v kaviarňach, popíjajú kávu a debatujú o politike...

 

Napriek výhodným cenám pobytov i tovarov sa mnohí zo západných končín nášho kontinentu stále obávajú dovolenkovať v Grécku. Denne vraj až 50 000, predovšetkým Nemcov a Škandinávcov ruší svoje plánované dovolenky v tejto krajine...