Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Babylon EÚ a trhliny v nemeckej politike – Tibor Bajchy

Kto dnes tvrdí, že sa ešte vyzná v politike EÚ, potrebuje dobrú dávku sebadôvery. V Nemecku je dnes ťažko hľadať spoločnú platformu vládnej koalície v otázke prisťahovalectva a imigrácie. A nielen v nej ale aj medzi vládnymi stranami. Kancelárka Merkelová sa totiž, ako to vyzerá, vydala na cestu osobnej, individuálnej politiky. Línia Únie CDÚ/CSÚ nie je v žiadnom prípade jednotná.

 

Kresťansko-sociálna únia (CSÚ) vyslovila tvrdú výčitku na adresu Merkelovej (CDÚ). Jej rozhodnutie prijať všetkých sýrskych utečencov čakajúcich v Maďarsku narazilo na tvrdú kritiku a odpor sesterskej strany CSÚ. Ako sa vyjadril bavorský minister vnútra Joachim Herrmann, jej rozhodnutie nebolo so spolkovými krajinami dohodnuté. Toto bol “ celkom nesprávny signál pre Európu “, ktorý sa musí korigovať. Viacerí členovia prezídia v dôsledku toho varovali pred takzvaným „ dodatočným nasávacím efektom „. Do pohybu sa dostali všetci, nielen Sýrčania. Aký dopad to bude mať na vnútropolitickú ekonomickú situáciu sa dá len tušiť. Enormné zaťaženie sociálnych, zdravotníckych poisťovní a zabezpečenie státisícov bytov čo v najkratšom čase. Niektorí experti upozorňujú na možnosť vzniku konkurenčného boja na trhu práce ako aj vzniku cenového tlaku na bytovom trhu.

 

Túto utečeneckú vlnu chtiac či nechtiac priamo či nepriamo spustili vyhlásenia nemeckých politikov, že všetci utečenci sú v Nemecku vítaní s argumentom potreby kvalifikovanej pracovnej sily. Takto si chcú nemecké podniky zabezpečiť dostatok pracovných síl do budúcnosti. Rôzne vrcholové priemyselné združenia a veľké firmy podporujú toto dianie. Ale nepotrební sa majú podľa navrhnutých kvót rozdeliť, ako je už dobre známe, na jednotlivé štáty EÚ, či chcú alebo nie. Takto si Nemecko chce sanovať slabé ročníky vlastnej populácie. V porovnaní s niektorými vyspelými krajinami, kde tieto problémy zatiaľ nemajú, sa tu v minulosti spravilo pre začínajúce rodiny veľmi málo. Neexistencia materských škôl a predškolských zariadení, ešte pred nedávnom, donútila matky k niekoľkoročnej pracovnej absencii kedy sa tieto rodiny dostali pod finančný tlak, čo malo samozrejme za následok nízku a stále klesajúcu pôrodnosť v posledných desaťročiach. Teraz vidno snahu o určitú reparáciu, ale trošku oneskorene.

 

Ťažko je teraz argumentovať, že takýto nával sa teoreticky neočakával. Došlo to tak ďaleko, že na niektorých bavorských diaľniciach, kde prevádzači ilegálne vysadzujú utečencov, upozorňujú dodatočné tabule na chodcov na diaľnici. Natíska sa otázka či vôbec alebo ako boli zabezpečené hranice Schengenu. Aký ohlas to vyvoláva v krízových krajinách blízkeho východu aj Afriky ak týchto ľudí očakávajú na cieľových staniciach v Nemecku či Rakúsku veľké transparenty s nápismi ako: “ ste vítaní “, “ vítajte “ a podobne. Preto je v očiach utečencov Nemecko ich vysnená krajina. V Mníchove cez jeden víkend zorganizovali veselicu pre utečencov. V dnešnej dobe trvá len sekundy pokiaľ sa tieto zábery pomocou mobilných telefónov dostanú ďalším adresátom chystajúcim sa emigrovať, čím je ďalší nával do Európy naprogramovaný.

 

Ak to bude takto pokračovať ďalej, kto bude v blízkej budúcnosti budovať nové demokratické štáty v Sýrii, Afganistane či Eritrei keď celá generácia mladých ľudí hromadne opúšťa svoju vlasť? Na to by mala EÚ v prvom rade hľadieť. Šedá mozgová kôra bude týmto štátom chýbať.

Ide o vysoko humánnu akciu, ako pripomína pani Merkelová. Ak je presvedčená o správnosti svojho konania je to v poriadku ak sa Nemecko zaväzuje prijať všetkých utečencov, ale potom prečo vnucuje ňou pozvaných migrantov iným štátom ? Pravdepodobne jej problematika prerastá už cez hlavu.

V tomto chaose pri prívale ľudí sa stratil z dohľadu fakt, že ide o dve skupiny utečencov. Konkrétne o utečencov, ktorí majú právo na azyl v EÚ. Druhú skupinu ale tvoria prisťahovalci, ktorí sa rozhodli presídliť sa do Európy za lepšími životnými podmienkami a istotami. Títo podliehajú iným kritériám. V prvom návale za takých podmienok ako to bolo počas posledného víkendu, kedy do Mníchova len cez Rakúsko prišlo 20 tisíc utečencov, je ich nemožné rozlíšiť. Alebo len veľmi ťažko, možno s výnimkou balkánskych utečencov. Sú neregistrovaní, neidentifikovaní a mnohí z nich bez akýchkoľvek cestovných či iných dokumentov. Teraz sa to stalo európskym problémom.

 

Podľa Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS) náklady pre jedného utečenca ročne predstavuje sumu medzi 12 až 13 tisíc EUR. V tejto sume sú obsiahnuté náklady na ubytovanie, obživu, nemocenské a správne náklady ako aj vreckové. Čo by znamenalo pre 800 tisíc utečencov sumu 10 miliárd EUR. Ak by to takýmto tempom malo pokračovať ďalej, tak určite len v tomto roku presiahne číslo 1 milión utečencov len v Nemecku. Títo sú rozdeľovaní na jednotlivé spolkové krajiny podľa kľúča „Königsteiner Schlüssel“ založenom na daňových príjmoch (dve tretiny) a podľa počtu obyvateľov (jedna tretina). Keďže sýrski utečenci dostali výnimku, že pre nich neplatí Dublinský dohovor a môžu priamo emigrovať do Nemecka, stali sa ich cestovné pasy vyhľadávaným artiklom aj na čiernom trhu. Kriminálnici tušia dobré kšefty. Nemeckí colníci už medzičasom údajne zadržali množstvo zásielok s pravými aj falšovanými sýrskymi pasmi.

 

Zásadové stanovisko Slovenskej vlády v týchto otázkach je správne a jej argumentácia korektná. Slovensko je permanentne zaťažené problematikou vlastných rómskych občanov. Tento “ večný “ integračný problém nemôže byť vládou z akýchkoľvek dôvodov odsunutý na vedľajšiu koľaj. To je silný argument pre Brusel. A okrem toho ukrajinský problém nemusí byť do budúcnosti ani pre Slovensko nereálny. Niektoré pobaltské štáty už upozorňujú na ruské menšiny a Poľsko na ukrajinských občanov už žijúcich v ich krajine. Slovensko nepotrebuje cudzie pracovné sily, musí dostať v prvom rade do pracovného procesu vlastných nezamestnaných.

 

Nemecká vládna koalícia nemá tiež spoločné stanovisko v otázke či sa majú poskytovať utečencom peniaze v hotovosti alebo ako navrhoval spolkový minister vnútra De Maiziére vo forme nákupných poukážok. To je pre „ekonomických“ utečencov podstatná vec. V Nemecku dostane každý žiadateľ o azyl až do jeho vyriešenia, okrem ubytovania, zdravotnej starostlivosti, školskej dochádzky pre deti a mladistvých a podobne aj slušné vreckové. To je samozrejme pre nich atraktívne, pretože dostávajú viac peňazí ako keby boli plne zamestnaní v krajine odkiaľ prichádzajú. Ide hlavne o balkánske štáty. Teraz sa snaží kancelárka Merkelová presadiť ekonomický štandard pre žiadateľov o azyl v EÚ aby mohlo byť v budúcnosti Nemecko sčasti odťažené. V akej výške a ktoré štáty by si to mohli dovoliť ukáže budúcnosť.

 

Netreba hľadať už objavené. Ak si USA vie ukormidlovať pokusy o ilegálnu migráciu Mexičanov do ich krajiny, Kanada vie perfektne organizovať prisťahovalectvo a často kritizovaná Austrália vlastným ochranným systémom svojich hraníc dostala tento problém pod kontrolu, potom stačí aby si EÚ povyberala len hrozienka z týchto systémov, ak nie je teda zatiaľ schopná vlastného rozumného riešenia. Začiatkom októbra sa má rozšíriť vojenské nasadenie EÚ proti kriminálnym prevádzačom v Stredomorí tak, že lode mimo líbyjských výsostných vôd v prípade nutnosti môžu byť pod použitím zbraní zastavené prípadne zničené. Tu sa očakáva súhlas európskych členských štátov. Otázka je len, prečo tak neskoro.

 

Všetko potrebuje určitý riadený chod, prisťahovalectvo a azylová politika predovšetkým, pretože ide o nový mix spoločenskej, politickej a kultúrnej štruktúry v štáte. Pritom všetkom sa nesmie zabudnúť predovšetkým na ochranu vlastných občanov ako aj mať na pamäti budúce generácie. Len v týchto intenciách je povinná aj EÚ realizovať svoju politiku.

 

 

Tibor Bajchy

Mníchov