Bývalí politici štátov EÚ na Ukrajine - Dušan D. Kerný

Dlhy ukrajinského štátu dosiahli 70 miliárd dolárov. Len tento rok treba zaplatiť úroky a splátky vo výške 11 miliárd dolárov. Výmenný kurz ukrajinskej meny hryvna stále dramticky klesá. Dosahuje už 30 hryvien za dolár kým kríza sa začala pri hodnote päť – osem hryvien za dolár.

 

Je to ohromujúce, že až teraz, v polovici marca 2015 jedna z Junckerových podpredsedníčiek, komisárka Kristalina Georgievová oznámila, že „Ukrajina bude potrebovať viac finančnej pomoci, ako sa pôvodne predpokladalo“ – teda inými slovami, ako sa predpokladalo v Bruseli. Má to byť viac ako doterajších odhadovaných 41 miliárd dolárov /cca 38 miliárd eur/ a pomoc má nielen trvať najmenej do roku 2020, ale aj potom! Je to neuveriteľné, pretože rôzne spravodajské služby verejne hovorili o tom, že Ukrajina, aby sa postavila na nohy bude potrebovať cca 100 miliárd dolárov. A hovorili to pred rokom, napríklad bývalý šéf jednej z izraelských spravodajských služieb.

 

Priznanie nezdaru

Bruselské stanovisko je tak vlastne  zrejme iným spôsobom priznania nezdaru a hazardu tímu na čele so Štefanom Fuellem, ktorý rokoval o asociačnej dohode s Ukrajinou, rokovania trvali päť rokov. Keď v novembri 2013 Janukovičova vláda vyčíslila náklady na 15 miliárd dolárov, európsky rokovací tím vstal od stola a odišiel a Ukrajinci ostali s prázdnymi rukami – a začal sa proces Majdanu so všetkými jeho dôsledkami.

Skúsený politik a jeden z autorov vstupu Českej republiky do Severoatlantickej aliancie NATO a dobrý znalec medzinárodnej scény Alexander Vondra, bývalý minister českých vlád to povedal viac ako jasne. Európa zlyhala, keď nedala Janukovičovi 15 miliárd a teraz bude musieť dať 40 miliárd – to sa nedá nazvať úspechom, pretože rokovací tím EÚ  na čele so Štefanom Fuellem nemal záložný plán B, nebol pripravený na ukrajinské požiadavky. S tým možno len súhlasiť, najmä keď to A. Vondra v českej verejnoprávnej televízii nepovedal len jeden raz, ale opakovane.

Dráma, ktorú zažívame je tak dôsledkom buď hazardnej nepripravenosti, alebo, čo je horšie, všetko to slúžilo ako katalyzátor na dosiahnutie zásadnej zmeny na Ukrajine, čo sa však Bruselu úplne vymklo z rúk.Teraz sa na Ukrajinu sa zlietajú poradcovia, bývalí politici štátov Európskej únie, zo Slovenska bývalý podpredseda vlády a minister financií a hospodárstva Ivan Mikloš.

 

Strach pred rozkradnutím

Ministerskou financií sa stala s čerstvým ukrajinským občianstvom Američanka ukrajinského pôvodu s celým štábom.  Je to kľúčové rozhodnutie. Medzinárodný menový fond a veritelia, ktorí dávajú dovedna 40 miliárd dolárov postupnej pomoci, troj až štvorročnej,  chcú mať predovšetkým istotu, že peniaze pôjdu na správne adresy. Inými slovami, že sa v povestnom ukrajinskom korupčnom prostredí nerozkradnú. Preto z Nemecka vyslala dokonca  kancelárka dvoch nemeckých finančných poradcov na „pomoc“ ukrajinskému ministerstvu.

Ministerka ukrajinských financií priamo hovorí, že do konca roka 2015 treba získať jednu miliardu dolárov z privatizácie. Za takej situácie, keď prudko klesá hodnota hryvny a ešte k tomu sprevádzané poklesom eura voči doláru, teda posilňovania dolára voči euru netreba mať matematické zdatnosti, aby bolo zrejmé kto bude mať v privatizácii silnejšie tromfy v rukách.

Problém pre splátkový kalendár podľa zásad Medzinárodného menového fondu pre Ukrajinu spočíva aj v tom, že Kyjev musí rokovať so všetkými dlžníkmi. A jednému z nich – Ruskej federácii – dlhuje 20 miliárd dolárov. Ako náhle ministerka financií Natalie Jaresko oznámila privatizáciu ako cieľ nekúpil si refundovanú letenku do Kyjeva len Ivan Mikloš, ktorý bol na Slovensku ministrom v čase najväčšej vlny privatizácie. O. i. aj privatizácie Transpetrolu do rúk Chodorkovského JUKOS-u, toho Chodorkovského, ktorý je dnes jednou z výrazných postáv pohybu na Ukrajine.

 

Dvestodňový program

Na Ukrajinu sa zlieta záujem mnohých. Vo Viedni sa konal kongres pod názvom Ukrajine Tomorow, Ukrajina zajtra a vznikla Agentúra na modernizáciu Ukrajiny. Je to spolok  bývalých politikov, na čele je  bývalý rakúsky vicekancelár a minister financií Michael Spindelegger z OVP, teda ľudoveckej strany. Tá svojho času výrazne podporovala svoju partnerskú stranu SDKÚ na čele s M. Dzurindom a I. Miklošom. Na projekte sa zúčastnil aj bývalý komisár EÚ pre rozširovanie, sociálny demokrat G. Verheugen. Počas vykonávania svojej funkcie komisára pre rozšírenie bol práve tým, ktorý nepripúšťal začatie rokovaní s Ukrajinou, ba dokonca ani jej členstvo v EÚ v dohľadných desaťročiach. Bol tam aj ďalší nemecký sociálny demokrat a samozrejme minister financií a neúspešný protikandidát vo voľbách proti A. Merkelovej – P. Steinbruck,  francúzsky filozof Bernard-Henri-Levy a bývalý francúzsky minister zahraničných vecí a predtým splnomocnenca pre Kosovo, keď bolo pod dohľadom EÚ, Bernard Kouchner. Cieľom je, ako povedal B. Henri-Levy vytvoriť tzv. 200 dňový program. Za ten čas sa má dať postupnosť krokov čo treba a ako treba urobiť, aby sa rozvrátené financie ukrajinského štátu stabilizovali. To predovšetkým, pretože problémy ľudí, ktorí už na mnohých miestach majú múku, cukor a jedlý olej na prídel, to nie je problém veľkých finančných operácií.

 

Peniaze od oligarchov

Kľúčová otázka však je odkiaľ agentúra zoberie peniaze. Jedným z oligarchov, ktorý stojí za ňou je dobre známy Dmytro Firtaš. Ale kapitál, dovedna až 500 miliónov dolárov má agentúra získať na svoju činnosť aj od Rynata Achmetova, ďalšieho oligarchu z východu Ukrajiny ako aj od zaťa bývalého prezidenta Leonida Kučmu, najprozápadnejšieho zo všetkých ukrajinských oligarchov Viktora Pinčuka. Pinčuk, pôvodom z Dnetropetrovska je jednoznačne presvedčený, že na rozdiel od tzv. oranžovej revolúcie 2003/2004 tentoraz je jasné, že budúcnosť Ukrajiny je na Západe. Aj jeho problémom však je, že značnú časť produkcie vyvážal na ruský trh.

Téme a oligarchom sa budeme venovať. Pre nás je otázka či sa rok po Majdane, rok po nástupe novej vlády a nového prezidenta a masívnej pomoci USA a štátov EÚ  sa nič nedá robiť bez oligarchov. Ba dokonca to nefunguje ani proti nim. Nedá sa bez oligarchov, nedá sa proti nim. Z tohto pohľadu sa u nás totiž vývoj na Ukrajine, ktorý odštartovalo zlyhanie ba možno hazard byrokratického prístupu Bruselu, nerozoberá. Pritom ako vidno aj v Bruseli precitajú, keď hovoria, že  „Ukrajina bude v najbližších rokoch potrebovať viac finančnej pomoci ako sa predpokladalo“. To je veta každej byrokracie – SA predpokladalo.