Bývalí elitní chlapi bilancovali a spomínali

Keď v roku 1952 vznikla v Prešove 22. výsadková brigáda, málokto vtedy tušil, aký hlboký vplyv bude mať tento akt na život i šport  tohto východoslovenského mesta. Výchova tvrdých chlapov, patriacich k vtedajšej elite Československej ľudovej armády, našla odozvu medzi obyvateľmi všetkých vekových kategórií. Ale predovšetkým u mladých chlapcov a chlapov. Nejeden mladý Prešovčan, sledujúci búrlivý život na „opičej“ prekážkovej dráhe, ktorá sa kľukatila nad vodami  rieky Sekčov kopirujúc jej meandre či obdivujúci zoskoky paragánov z balóna ukotveného na podhorí Slanských vrchov pod Zbojníckym zámkom, sa vtedy rozhodol, že raz bude aj on patriť medzi týchto skvelých  mužov. A tak sa stalo, že keď v roku 1960 bol z vyššej vôle presťahovaný tento pluk aj s jeho ďalšími jednotkami do Holešova a Prostějova, v Prešove už existovala rozvíjajúca sa základňa parašutistického športu, pri zrodoch ktorej stál aj neskorší svetový rekordér a majster športu Ladislav Platko. Bývalý vojenský výsadkár, zanietený propagátor a organizátor športového parašutizmu. Od septembra roku 1961 aj svetový rekordér v nočnom skupinovom zoskoku z výšky 2000 metrov na presnosť pristátia (Platko, Olenočin, Rydzik).

 

Od chvíle, kedy Laco Platko definitívne odišiel baliť padáky do parašutistického neba, uplynie tohto roku už desaťročie. V Prešove má však dostatok svojich nasledovníkov a pokračovateľov v rozpracovanom diele, tak v radoch športovcov, ako aj bývalých vojenských výsadkárov. Práve oni na svojom tohtoročnom výročnom stretnutí Oblastného klubu vojenských výsadkárov v Prešove (30. januára) prijali jednomyseľne dva návrhy týkajúce sa svojho bývalého vojenského a športového  kolegu. Ten prvý rieši premenovanie ich záujmovej organizácie na Oblastný klub vojenských výsadkárov zaslúžilého majstra športu Ladislava Platka Prešov, ten druhý zorganizovanie pietnej spomienky na tohto majstra padákov v spolupráci s ďalšími organizáciami a inštitúciami (aeroklub, športoví parašutisti, mesto, armáda, ostatné slovenské kluby vojenských výsadkárov). V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že bývalí vojenskí výsadkári a prieskumáci majú na Slovensku (i v Českej republike) pevnú organizačnú štruktúru v klubovej forme. Kluby združujú ako bývalých profesionálnych vojakov, tak aj výsadkárov základnej prezenčnej služby. Aktivity a činnosť jednotlivých klubov (Prešov, Žilina, Bratislava...) sa odvíjajú od prístupu vedenia klubov a ich členskej základne, pričom majú zastrešujúci orgán. Slovenské kluby úzko spolupracujú aj so svojimi českými partnermi, pričom zástupcovia jednotlivých klubov sa stretávajú každoročne na pravidelných spoločných stretnutiach na českej či slovenskej pôde. Sú to akcie, na ktorých sa nielen spomína, ale aj súťaží a plánuje. Je iba prirodzené, že aspoň takouto formou prežívajú bývalé silné priateľstvá druhov v zbrani.

 

Vráťme sa však k nedávnemu výročnému stretnutiu prešovských parašutistov. Keďže ide o bývalých vojakov, vysoká úroveň „štábnej kultúry“ je úplne prirodzená. Spoločné pohľady na svoje aktivity počas vlaňajšieho roka, reálne plánovanie činnosti v rámci svojich možností a schopností (predovšetkým finančných) a to všetko vo forme stretnutí priateľov niekoľkých vekových skupín (a ich rodín), bez ohľadu na vojenské hodnosti a vek. Práve pribúdajúce krížiky na pleciach sú jedným z problémov výsadkárskych klubov. Neodvratné pribúdanie rokov spôsobilo, že vekový priemer členov  prešovského klubu bol k prvému dňu tohto roka reprezentovaný číslicami 74,5, pričom najstarší z nich ťahajú už poriadne nad osemdesiatku. Rovnaký problém však majú aj ostatné slovenské a české kluby. V každom z nich radi privítajú aspoň po troche mladej krvi, ktorá by pomohla udržať túto krásnu tradíciu do budúcnosti.  Pre úplnosť, plán činnosti prešovského klubu na tento rok obsahuje množstvo zaujímavých akcií, od klubových dní cez súťaže v streľbe, stretnutí v prírode, až po tradičnú novembrovú katarínsku zábavu výsadkárskych rodín. A medzi tým účasť na aprílovom žilinskom sneme klubov vojenských výsadkárov, medzinárodnom memoriáli zakladateľov výsadkového vojska a Štefana Baniča, na pietnych aktoch i medzinárodných stretnutiach.  

 

Nuž, v prípade, že ste časť svojho života strávili pod kupolami vojenských padákov, pričom ich šum vo vetre ešte stále počujete vo svojej duši, príďte medzi nich. Skutočne bez ohľadu na vek, hodnosť a stupeň osobnej vitality. Láska k padákom ostáva na celý život, priateľstvá tiež. Takže, bývalí paragáni a prieskumáci, máte novú šancu, nech žijete kdekoľvek na Slovensku. Využite ju, veď láska (aj k padákom) je mocná čarodejnica...            

Uplynulý rok hodnotilo niekoľko generácií výsadkárov a prieskumákov

Uplynulý rok hodnotilo niekoľko generácií výsadkárov a prieskumákov

Nielen práca a zásluhy, ale aj vďaka

Nielen práca a zásluhy, ale aj vďaka

A nakoniec prišla chvíľa dobrej nálady a spomienok

A nakoniec prišla chvíľa dobrej nálady a spomienok