Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Bývalá ministerka spravodlivosti zjednoteného Nemecka sa narodila v Bratislave – Dušan D. Kerný

Tohtoročné výročie SNP možno povedie k sporom, ako nedávno socha kráľa Svätopluka. Počas hrmotu azda neostanú v pozadí mnohé konkrétne osudy ľudí. Medzi nimi sú aj príbehy detí, ktoré sa narodili diplomatom  v Bratislave alebo príbehy ľudí, ktorých v tomto meste skryli pred smrťou v koncentračnom tábore.

 

Jeden z nich sa týka aj dcéry druhého muža na veľvyslanectve Nemeckej ríše v Slovenskej republike. Keď po rokoch  už ako ministerka federálnej vlády zjednoteného Nemecka navštívila Bratislavu, hlavné mesto Slovenskej republiky  na otázku novinára o rodnom meste stroho odvetila: „neprikladajte tomu nijaký mimoriadny význam“. Pochopiteľne, opustila Bratislavu ako malé dieťa, všetko vedela len z rozprávania svojej energickej a rozhodnej matky.  Narodila sa 12. augusta 1943. V rokoch 1998 – 2002 bola nemeckou ministerkou spravodlivosti.

 

Samozrejme, že ministerka federálnej vlády nechcela prekryť svoju návštevu spomienkami, keď nemohla nijaké výrazné mať. Jej otec, Hans Gmelin sa v povojnovom Nemecku stal dlhoročným a ctihodným primátorom chýrneho univerzitného mesta. A nielen to. Roky zastával funkciu nadmieru prestížnu  morálne i spoločensky a medzinárodne – bol viceprezidentom Nemeckého olympijského výboru. Zomrel v roku 1991.

 

Bol to pozoruhodný osud bývalého diplomata. Jeho predstaveného, veľvyslanca Veľkonemeckej ríše postavili pred slovenský Národný súd, obžaloba mala 27 bodov. Popravili ho v decembri roku 1947. Je to osobité, lebo diplomatov bežne nepopravovali. Jeho osud je výnimočný aj preto, že syn tohto popraveného vyslanca urobil výnimočný film. Film v ktorom deti popraveného – bolo ich šesť – ako aj manželka hovoria o vzťahu k otcovi a tomu, čo sa o ňom ako dospelí dozvedeli. Film sa iba trikrát – a to vlastne v uzavretej spoločnosti - premietal na Slovensku. Úplne ojedinelé bolo, že sa premietal aj na nemeckom ministerstve zahraničných vecí a pred časom ho uviedla aj  francúzsko – nemecká televízia Arte. Iný osud mal syn švajčiarskeho diplomata, švajčiarsky rodák z Bratislavy, Urs, je dlhoročným šéfom jedného z prestížnych a na tradíciu bohatých hotelov v Zermatte. /Pamäte jeho otca na Slovensko v rokoch 1939 – 1945 vyšli nedávno vo vydavateľstve LÚČ/.

 

Ale vráťme sa späť k našej ministerke, Herte  Deubler Gmelinovej. Tá sa musela vzdať ministerského kresla v roku 2002.  V malom okruhu ľudí kritizovala americkú politiku G. Busha pri vpáde do Iraku, jej vyjadrenia sa považovali za prirovnanie G. Busha k A. Hitlerovi. Hoci to rázne dementovala. Povedala, že Bush chce vojnu v Iraku, aby zakryl domáce problémy a túto taktiku mal už Adolf  Hitler. Pridala vyjadrenia  o mizernom americkom právnom systéme. To bolo nezlučiteľné s ministerským kreslom. Ale aj s pozíciami sociálnych demokratov SPD, strany ktorej bola a je členom. Bola obvinená z podnecovania antiamerikanizmu, ostro ju za to kritizovala americká ministerka Condoleezza Riceová. Kancelár Schroeder napísal prezidentovi USA list, že za jeho stolom nie je miesto pre niekoho, kto prirovnáva amerického prezidenta k takému zločincovi. Pravda Gmelinová vlastne odišla tak, že po voľbách nebola nominovaná do novej vlády.

 

Nebyť F. Šebeja, ktorý sa s oneskorením o tom dozvedel a napísal niečo v tom duchu ako sa vedia v Nemecku vyrovnať s hnedým morom, vykynožiť ho a my nie, nebolo by treba pripomenúť, že výrečná profesorka, ktorá si nedávala servítku na ústa sedela v parlamente ešte sedem rokov po škandále. Stala sa predsedníčkou parlamentného výboru pre ľudské práva.  Potom členkou kuratória  Európa potrebuje viac demokracie. V  roku 2012 žiadala referendum o Európskom fiškálnom pakte na záchranu eura. Od roku 2011 pôsobí v Európskom výbore expertov pre otázky slobody tlače. A novinár, ktorý urobil tajné nahrávky, ktoré ju pripravili o ministerské kreslo, sa radšej odsťahoval z jej mesta.