Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Bôrik sa zmenil na press klub – Jozef Brehár

Spoločensko-politický mesačník Extra plus oslavoval v januári 20 rokov od svojho založenia. Ako to už býva, organizátori z vydavateľstva Mayer media pozvali do reprezentatívnych priestorov vládneho hotela Bôrik v Bratislave vybranú spoločnosť. Stretli sa tu bývalí aj súčasní redaktori a ďalší tvorcovia spolu s priateľmi, spolupracovníkmi, podporovateľmi, ktorí boli a sú morálnymi oporami v neľahkom období mediálnej vojny. Pôsobenie časopisu Extra plus, ktorý už dve desaťročia kráča hrdo po ceste ochrany národných i kultúrnych záujmov Slovenska, výstižne charakterizuje posolstvo šaolinského mnícha Hermana Siua:

Je lepšie kráčať osamote, než v dave, ktorý ide zlým smerom“.

Príbeh časopisu začali pred dvoma dekádami písať Lenka Mayerová a Pavel Kapusta, ktorý bol jeho šéfredaktorom 14 rokov. Ideovými predchodcami Extra plus boli Slobodný Piatok, Extra S, Extra Slovensko a Extra, ktoré vychádzali kontinuálne od roku 1991. Slobodný Piatok nakoniec zanikol, no Extra Slovensko dosiahlo takmer 120-tisícový náklad. Týždenník od svojho založenia prezentoval proslovenské názory. Časom periodikum menilo názvy tak, ako sa menili majitelia. Extra plus sa vypracovalo na výnimočné médium, ktoré aktuálne presiahlo aj slovenské hranice. Spôsobil to zaujímavý a rozsiahly rozhovor, ktorý získala šéfredaktorka  počas novembrovej návštevy Krymu so Sergejom Aksionovom. Viac ako 40 celoplošných printových, internetových i televíznych médií v Rusku a následne aj vo svete buď prevzalo alebo citovalo práve tento rozhovor s hlavou Krymskej republiky.

 

Nie sú novinári ako novinári

Čestné miesta v preplnenej kongresovej sály zaujal exprezident Ivan Gašparovič, veľvyslanec Ruskej federácie Alexey Fedotov, veľvyslanec Bieloruskej republiky Igor Leščeňa, poslanci NR SR Jaroslav Paška s Ľubošom Blahom, poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík, naša rocková legenda Jožo Ráž, hokejový majster sveta z roku 1985 a člen Siene slávy slovenského hokeja Dárius Rusnák či dlhoročný režisér televízneho spravodajstva Ladislav Pilz, televízne hlásateľky Andrea Bugošová, Ada StrakováNora Beňačková, bývalý poslanec NR SR Rafael Rafaj, člen Rady Únie slovenských novinárov Ivan Paška, Július Binder, bývalý diplomat Marián Servatka a bývalý podpredseda vlády Slovenskej republiky Sergej Kozlík

 

K najvýznamnejším hosťom v hľadisku z mediálneho prostredia patrili predseda Únie slovenských novinárov Jozef Kuchár, šéfredaktor internetových novín Slovenský rozhľad a Michail Kurakin, zástupca šéfredaktora magazínu International Affairs – Meždunarodnaja žizň, vychádzajúci v dvoch jazykových mutáciách v 150 krajinách sveta.

           

Moderátor programu herec Jozef Šimonovič v úvode pripomenul, že „Počas dvadsiatich rokov prichádzali i odchádzali rôzni autori, no po zmenách v roku 2015 Extra plus získalo do svojich radov ikonu slovenskej žurnalistiky pre ktorú žiadna téma nie je problém –televízneho moderátora, publicistu, posledného generálneho riaditeľa STV a dnes spisovateľa Štefana Nižňanského“, ktorého vyzval k úvodnému príhovoru o dnešných novinároch. Menovaný podpredseda Únie slovenských novinárov očividne zaskočený cťou ujať sa slova hneď na začiatku oficiálneho programu, zhrnul nastolenú  tému takto:

           

Možno by stačilo len mávnuť rukou a zahundrať: „škoda mlčať!“ Oslavujeme dnes sviatok slovenského média, patrí sa preto aspoň zopár viet o žurnalistike. Voľakedy dávno bola novinárčina poslaním, dnes je to žiaľ opovrhované remeslo... Aspoň pre výsledky a spôsoby práce veľkej časti novinárskej obce, ktorá sa z hľadačov pravdy a poslov správ uspokojila so statusom žoldnierov. K novinárčine – ako k remeslu – patria pády i vzostupy, straty aj nálezy. Ostatne ako k politike, lebo veď novinári bez politikov a opačne asi nemôžu jestvovať. Ale nechcem sa tu a teraz venovať tejto závislosti. Hoci práve toto slovo sa v ostatnom čase na Slovensku dostáva výrazne na hladinu verejnej mienky. Pamätám si veľmi dobre obdobie – tesne po politickom prevrate v roku 1989 – keď vznikali desiatky nových denníkov, časopisov, začínali vysielať rozhlasové stanice a postupne sa objavili aj ďalšie televízie. A väčšina z týchto médií sa až príliš nahlas titulovala práve slovom „nezávislý“.

 

Potrebovali sa vtedy jasne vymedziť voči starému prednovembrovému režimu, dištancovať sa od Komunistickej strany. V tom svätom antikomunistickom nadšení a horlivosti vyrovnať sa rýchlo bulvárnymi témami, formou ich spracovania, arogantným správaním sa, povrchnosťou a honbou za šušťavými bankovkami Amerike. Obrazne aj doslova, až pritom úplne zabudli na kompas. A stali sa ešte závislejší ako novinári kedykoľvek a kdekoľvek inde boli... Je jasné, že hovorím o „pisálkoch“ z mainstreamových redakcií hlavného finančného prúdu. Majú toľko slobody slova i osobnej slobody, že nevnímajú žiadne hranice. Ani geografické, žiadne v morálke a už vôbec nie vo svedomí“.

           

Z vrecka saka potom Nižňanský vytiahol list a prítomným navrhol, aby počas jeho prečítania tipovali, či uhádli autora riadkov:

V súčasnosti neexistuje nič také ako nezávislá tlač. Viete to rovnako dobre, ako ja. Medzi Vami niet jediného jedného novinára, ktorý by sa odhodlal úprimne vyjadriť svoj vlastný názor. Všetci vieme, že ak by to urobil, nikdy by sa to v tlači neobjavilo. Netajím sa, že som týždenne platený za to, aby som moje úprimné názory nezverejňoval v novinách, pre ktoré pracujem. Vy ostatní  ste platení za rovnakú vec a kto z vás by bol tak strelený, aby napísal svoj úprimný názor, veľmi rýchlo by sa ocitol na ulici a hľadal by si odlišné zamestnanie. Ak by som dovolil, aby sa čo len v jednom čísle mojich novín objavil môj poctivý názor, do 24 hodín by som prišiel o svoj flek. Prácou žurnalistov je zabíjať pravdu; nehanebne klamať,  prekrucovať pravdu, hanobiť; plaziť sa pri čižmách mamonu a predávať svoju vlasť i rasu za svoj chlieb každodenný. Vy aj ja vieme, že veriť v nezávislosť tlače je  bláznovstvom. Sme nástrojom a vazalmi bohatých mužov za scénou. Sme  poskakujúci tajtrlíci, oni ťahajú za drôtiky a my tancujeme. Naše talenty, naše možnosti a celé naše životy sú majetkom týchto  chlapíkov. Žiaľ, sme intelektuálni prostitúti.  

           

Tak ako, milé dámy a vážení páni, uhádli ste autora? Tieto slová predniesol pri podobnej príležitosti počas prípitku v New York Press Club-e bývalý personálny šéf New York Times John Swinton. Priatelia z Extra plus aj z redakcii alternatívnych médií. Držme si svoju pozíciu, buďme skromní a poctiví. Novinár nemusí vždy napísať pravdu. Už aj preto, že ju možno nepozná. No nikdy nesmie napísať vedomú lož. Želám redakcii Extra plus, aby si nikdy neosvojila metódy mainstreamu!“ – zabodkoval Nižňanský.

 

Prekvapenie pre šéfredaktorku

Neznamenalo to jeho odchod z javiska, lebo k mikrofónu pristúpil dlhoročný predseda Únie slovenských novinárov, Jozef Kuchár, ktorý okrem iného povedal: „Čas, ten večný bežec, sa nedá zastaviť. Na svojich krídlach prináša rôzne udalosti, prekvapenia, spomienky aj rôzne významné výročia.

Dvadsať rokov v živote jednotlivca je čas na oslavu. Lenže dvadsiatka úspešnej tvorivej činnosti zoskupenia ľudí dobrej vôle je príležitosťou na bilancovanie. V prípade politicko-spoločenského mesačníka Extra plus je čo hodnotiť. Veď tvorcovia tohto časopisu, vynikajúci publicisti, redaktori, komentátori aj spisovatelia mierou vrchovatou prispeli a prispievajú k tomu, že Extra plus má pevné miesto v celom mediálnom priestore na Slovensku.

Určite je to tak aj preto, lebo osobnosti našej žurnalistiky na stránkach jubilujúceho časopisu dokážu aj tú najostrejšiu kritiku problému a jednotlivca napísať kultúrne, profesionálne, s patričnou dávkou argumentácie, bez akéhokoľvek spoločenského a najmä etického vybočenia.

Je celkom prirodzené, že Porota Únie slovenských novinárov na čele s jej predsedom Mgr. Štefanom Nižňanským, rozhodla udeliť novinársku Cenu Gabriela Zelenaya časopisu Extra plus za dvadsaťročnú tvorivú, profesionálnu prácu na prospech zvyšovania slovenskej žurnalistiky a šírenie objektívnych informácií a posilňovanie postavenia Slovenskej republiky doma i v zahraničí.“

Cenu prevzala z rúk PhDr. Jozefa Kuchára a Mgr. Štefana Nižňanského šéfredaktorka časopisu Lenka Mayerová.

Som rada, že po 20-tich rokoch Porota Únie slovenských novinárov ocenila našu prácu,“ poďakovala zaskočená, no zároveň dojatá šéfredaktorka.

V tejto spojitosti Jozef Kuchár pripomenul, že nositeľmi ceny in memoriam sú:  Mgr. Karol Polák, Mgr. Ladislav Ťažký, Dr. Igor Mráz a Ing. Jaroslav Hlinický.

V doterajšej tradícii udeľovania ceny sa jej nositeľmi stali: prof. Peter Staněk, Ján Tužinský, Štefan Nižňanský, Dušan D. Kerný, Milan Blaha, Ivan Paška, Marcel Merčiak, Mgr. Jozef Kšiňan, Juraj Sarvaš – vysokoškolský pedagóg a známy herec, Michal Záleta, Dušan Mikolaj, Rudolf Ferko, Stanislav Dutka, Dušan Gabáni a najúspešnejší slovenskí aj československí reprezentanti Jozef Golonka, známy hokejista a Jozef Adamec, futbalista.                    

V slávnostnom programe s ďalšími príhovormi a gratuláciami k výročiu, spolu s vystúpeniami mladej talentovanej speváčky Kláry Kudláčovej udelili predseda výberovej komisie Roman Stopka s Lenkou Mayerovou dvadsiatim osobnostiam spätým s časopisom prestížnu Cenu Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky. Ocenených bolo dvadsať osobností, z toho tri z mimo redakčného prostredia, ktoré však prostredníctvom časopisu šírili svoje myšlienky i posolstvá čitateľom. Plastiku s certifikátom si osobne počas oslavy na Bôriku prevzali: Dana Madarová, Marcela Kováčová, fotografi Ladislav Lesay a Jana Birošová, Zuzana Makovská, Martin Trenčan, Štefan Nižňanský, Ladislav Pilz, Dárius Rusnák a Jožo Ráž. Za Miroslava Šáškyho a Kolomana Uhríka prebrali cenu In memoriam príbuzní. Syn na ceremónii zastúpil aj chorého Františka Škvrndu. Mayer media ocenila tiež niekdajších kolegov Extra plus - Pavla Kapustu, Ľudovíta Števka, Evu Zelenayovú, Vieru Urbanovú, Andreja Mišaneka a Vladimíra Ďurikoviča, ktorí sa však nemohli alebo nechceli slávnostného večera zúčastniť.

 

Vynikajúca atmosféra

Po skončení oficiálnej časti programu si hostia pochutnali na dobrotách od pôvodných slovenských výrobcov, pestovateľov a chovateľov, ktorí ako partneri podujatie podporili. Vo večernej zábave popri rozhovoroch pri vzácnych stretnutiach dominoval krojovaný folklór v podaní krásnej spievajúcej heligónkarky Vlasty Mudríkovej a ľudového zabávača Martina Kopora.

na snímke uprostred Ivan Gašparovič, prezident SR v rokoch 2004-2014, vpravo Jozef Kuchár

na snímke uprostred Ivan Gašparovič, prezident SR v rokoch 2004-2014, vpravo Jozef Kuchár

Na snímke zľava Štefan Nižňanský, Jozef Kuchár a Lenka Mayerová

Na snímke zľava Štefan Nižňanský, Jozef Kuchár a Lenka Mayerová

Pohľad do rokovacej sály

Pohľad do rokovacej sály

Slávnostná chvíľa udeľovania Ceny Gabriela Zelenaya

Slávnostná chvíľa udeľovania Ceny Gabriela Zelenaya

Mgr. Štefan Nižňanský zdôvodnil udelenie Ceny Gabriela Zelenaya časopisu Extra plus

Mgr. Štefan Nižňanský zdôvodnil udelenie Ceny Gabriela Zelenaya časopisu Extra plus

Jožo Ráž, hudobník, zakladateľ skupiny Elán, ktorá v roku 2003 na Letnej hrala pre 70 tisíc fanúšikov

Jožo Ráž, hudobník, zakladateľ skupiny Elán, ktorá v roku 2003 na Letnej hrala pre 70 tisíc fanúšikov

JUDr. Dárius Rusnák, nositeľ striebornej medaily zo ZOH v Sarajeve 1984 a majster sveta 1985 v Prahe v ľadovom hokeji

JUDr. Dárius Rusnák, nositeľ striebornej medaily zo ZOH v Sarajeve 1984 a majster sveta 1985 v Prahe v ľadovom hokeji