Atómová svadba Budapešti s Moskvou – Dušan D. Kerný

Kríza v globálnej ekonomike a financiách naplno poodhalila aj vnútorné problémy Európskej únie – neudržateľnosť energetickej politiky rozdelením výroby podľa paliva či ekologického zdroja. Pre slovenskú laickú i odbornú verejnosť ako aj médiá je to veľký problém. Práve Európska únia a silný rakúsko-francúzsky tlak, či nátlak pri vstupe SR do EÚ katapultovala problém zdrojov energie do pozornosti a priamo aj do politického a mediálneho boja, zápasu o schopnosť práve tak sebavedome ako aj vecne a odborne obhajovať záujmy malého štátu v rámci veľkej únie 29 štátov, ktorých symbolom je Brusel. Slovensko odstavením jednej atómovej elektrárne sa zmenilo zo zarábajúceho vývozcu elektrickej energie z jadra na platiaceho dovozcu.

Nešťastie na jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime /2011/ dalo novú energiu tak sporom ako aj pochybnostiam, ale aj otvorilo priestor pre odborníkov, aby dokumentovali technické rozdiely v napĺňaní jadrového reaktora palivovými článkami čo tvorí hlavný rozdiel medzi našimi atómkami a japonskou, inými slovami zjednodušene, u nás by technicky pri podobnom probléme ako vo Fukušine nemuselo alebo nedošlo k rovnakým dôsledkom.

Slepé uličky únie
Dnes je však táto rozprava ako aj názory ekológov odsunutá úplne do úzadia – ukázalo sa, že niektoré opatrenia Európskej únie v energetickej oblasti často viedli do slepej uličky, najmä v Čechách kde za veľké miliardy bujnela výstavba zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov, sa ukázalo, že to bolo priveľmi ctižiadostivé, že politika zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov hnala ceny nahor. Nápad únie stanoviť stabilné ceny na dlhé obdobie viedol nielen k špekulatívnej výstavbe, ale aj zvyšoval ceny pre bežného spotrebiteľa a celkove sa iné odvetvia a v konečnom dôsledku samotné prostredie štátov Európskej únie stávalo nekonkurencieschopné.

Jadro rovnocenné
To spôsobilo zmenu prístupe k jadrovej energii – tá sa ocitla v priebehu rokov takrečeno na kolenách a trvalo roky kým začala byť vnímaná ako rovnocenná súčasť výroby energie. Únia sa oslabovala, stávala sa menej konkurencieschopná a to v čase kríz a vysokej nezamestnanosti, ukázalo sa, že zápas za suverenitu štátu vlastne presunul do oblasti toho, ako jednotlivé štáty obhajujú svoje rozloženie tzv. energetického mixu - to sa stalo suverénnym právom štátu aj preto, že Brusel, konkrétny komisár pre energetiku bol stúpencom takého vývoja, aby únia mala viac kompetencií v určovaní podielu z jednotlivých zdrojov. To sa ukázalo ako neschodné, Brusel nakoniec bude modifikovať svoju politiku už do roku 2020 a potom do roku 2030 od nich upustiť. Prvý tento priestor využili veľmi premyslene Maďari, vláda Viktora Orbána. Pre slovenskú laickú i odbornú verejnosť, ktorá vie, že atómku v Jaslovských Bohuniciach odstavili z politických a nie z technických dôvodov je to mnohopoučná scéna.

Supertajná dohoda
Celý problém nie je len odborný, ale politický. Predovšetkým prv ako sa rozhodol v decembri 2013 Brusel uvažovať o tom, ako upustiť po roku 2020 zo záväzných direktív o energetickom mixe konal sa vlani v Budapešti energetický samit štátov Vyšehradskej štvorky – konal sa pod maďarským predsedníctvom a kľúčovými bodmi bola energetická bezpečnosť, aj s ohľadom na to, že Maďarsko rozvoj vnútorného trhu s energiou chce mať usporiadaný už v roku 2014.Zdôraznilo sa, že každý členský štát EÚ má právo rozhodnúť sám o skladbe tzv. energetického mixu a témou boli aj diverzifikácia zdrojov energonosičov, teda napr. iných ako doterajších trás plynovodov. Maďarsko tak postupovalo v plnej zhode so svojimi integračnými záväzkami a dosiahlo zhodu v spoločnom postupe štátov V-4. A po tomto všetko prichádza finálne dejstvo – všetkým padajú klapky z očú, opona sa otvára – v polovici januára 2014 dochádza v Moskve k podpisu medzinárodnej rusko – maďarskej dohody o spolupráci o dostavbe jedinej maďarskej jadrovej elektrárne v Pakši – na ruský úver 10 miliárd eur – pritom splácať sa má začať až po dostavbe dvoch blokov s výkonom 1000-1200 negawatov – zhruba po roku 2023. Maďarsko dostalo jednoznačne výhodný úver, ide o najväčší investičný projekt posledných desaťročí v Maďarsku a môže sa tak stať pretože Viktor Orbán sa obrátil pragmaticky, bez toho aby vyvolal pochybnosti či už u susedov alebo v Bruseli, bez toho, aby sa otázka jadrovej bezpečnosti a zabezpečenosti politizovala – je viac ako zrejmé, že tak kľúčová únia ako aj susedia vo V4 o dohode, hoci sa pripravovala na pochopiteľne tajných rokovaniach a zastrešili ich osobne V. Putin a V. Orbán, vedeli, boli konzultovaní, informovaní.

Strategický a národný
Treba si uvedomiť, že dohoda o výstavbe blokov, ktoré budú mať takmer taký výkon ako dáva slovenské jadro postaví ROSATOM bez výberových konaní, bez tendrov – a ako vidno na príklade českého Temelínu – vytváralo to nepretržité napätia okolo ruského, francúzskeho či amerického kandidáta či dodávateľa. České ekonomické médiá a aj euroactiv našli preto jednoduchý výraz: atómova svadba. Maďarsko – ruská dohoda, dohoda zastrešená prítomnosťou V. Putina a V. Orbána zabila niekoľko múch jednou ranou, to znamená len jedno – a slovenské prostredie s jeho nekonečnými diskusiami a spochybňovaním projektu napr. širokorozchodnej by so malo uvedomiť najmä – bola zrejme dobre pripravená tak medzinárodne ako aj dvojstranne. Možno rozprava o schválení v maďarskom parlamente prinesie nové zaujímavosti, ale faktom je, že ROSATOM na čele s bývalým predsedom ruskej vlády Kirilienkom vytrvalo pokračuje v technologickom nástupe v predaji jedného z mála odvetví ruskej špičkovej techniky – vyhlásený cieľ je 60 nových atómiek, teraz stavia 28 z toho 19 v zahraničí. Pre Maďarsko je to takisto strategický národný projekt – po schválení parlamentom Maďarska sa preto k téme vrátime.