Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Andrej Danko povedal to, čo si mnohí politici síce myslia ale nahlas nevyslovia – Vladimír Dobrovič

 

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko, žiaľ, ako jediný z trojice našich najvyšších ústavných činiteľov verejne odsúdil postup ukrajinských tajných služieb, ktoré v utorok (29. 5. 2018) zinscenovali smrť ruského novinára Arkadija Babčenka.  Andrej Danko označil tento v civilizovanom svete neospravedlniteľný skutok za nehorázny, nedôstojný a nehanebný.

Označil ho za hazard so svetovou bezpečnosťou, nakoľko mohlo dôjsť k eskalácii napätia medzi Ruskom a Ukrajinou a v dôsledku toho mohli prísť o život ľudia. „Ak chcete zachrániť jeden život, nemôžete ohroziť ďalšie. Tam mohli byť desiatky mŕtvych v ukrajinsko-ruskom konflikte,“ uvádza sa v správe TASR.

 

Následnú tlačovú konferenciu, kde Ukrajinská bezpečnostná služba priznala, že vražda bola len zinscenovaná, šéf slovenského parlamentu zhodnotil, ako bezcitnú, cynickú a teatrálnu. „Hlboko sa ma dotkla správa, kedy bola hodnota ľudského života znevážená konaním, ktorého pozadie môže byť ušľachtilé, ale celkový dojem je katastrofálny,“ komentoval udalosť.
Ukrajina, ktorá má záujem stať sa členským štátom EÚ, podľa A. Danka prekročila prijateľné hranice a jej predstavitelia si neuvedomili medzinárodný dosah svojho konania. „Z pozície predsedu Národnej rady SR budem dôrazne protestovať svojmu partnerovi v Ukrajine, že ak je v takejto šou zapojený štátny orgán, považujem to za nedôstojné,“ oznámil. 
Šéf parlamentu vyjadril presvedčenie, že slovenský rezort diplomacie postup ukrajinských orgánov takisto odsúdi. „Nechcem, aby ministerstvo strčilo hlavu do piesku, chcem vidieť rázne kroky,“ tlmočil svoje očakávanie s tým, že Slovensko musí zaujať postoj a udalosť nemôže ostať bez povšimnutia.

 

Žiaľ, naše ministerstvo zahraničia strčilo hlavu do piesku. V novembri 1989 verejne odsudzované nekritické pochlebovanie politickým krokom socialistického tábora dnes zamenilo za tolerantný až otvorený proti ruský postoj.

 

Potvrdzuje to aj nemastná a neslaná reakcia hovorcu Petra Suska (informácia TASR z 31. 5. 2018), že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR z princípu nekomentuje postupy bezpečnostných orgánov susedného štátu, ak sú vykonávané zákonným spôsobom, a teda ani zinscenovanú smrť ruského novinára Arkadija Babčenka. To, že sa nestal obeťou vraždy, ministerstvo privítalo. Neodpustilo si však kritiku v poradí druhého najvyššieho ústavného činiteľa: „Nepovažujeme však za šťastné a vhodné využívať hromadné oznamovacie prostriedky na opatrenia, respektíve akcie, ktorých výsledkom je zavádzanie verejnosti a šírenie rozsiahlych dezinformácií. Vyzývame na garantovanie slobody slova, nezasahovanie do práce médií a zaistenie bezpečnosti investigatívnych žurnalistov," odkázal predsedovi slovenského parlamentu hovorca ministerstva.
„To je ono!“ Výstižnejší komentár tohto bezprecedentného vyjadrenia hovorcu ma nenapadá.

 

Z predsedu Slovenskej národnej strany sa postupne stáva osoba otvorene presadzujúca v medzinárodných vzťahoch výsostne národné záujmy Slovenska, bez ohľadu na to, či sú od nás na východ alebo na západ. Zrejme má dobre naštudovanú aj našu minulosť, ktorá jednoznačne na skutočnom postoji v kritických obdobiach dokazuje, kto nám nezištne pomáhal. Že to bol najmä a vždy Sovietsky zväz a zapredanci, či sa to páči alebo nie, boli zo západu. 

 

Ocenenie si zaslúži aj postoj A. Danka prezentovaný v Moskve na Medzinárodnom fóre pre rozvoj parlamentarizmu, kde pripomenul, že „bez silného Ruska nie je možný svetový mier.“ Kritizoval tiež hospodárske sankcie voči Rusku, ktoré nie sú a nikdy nebudú riešením. Tým je podľa neho len otvorený dialóg, priateľstvo, láska a porozumenie. „Buďme hrdí na svoj štát a urobme všetko pre to, aby sme mali dobré vzťahy aj s Rusmi, Američanmi a Číňanmi," povedal 4. júna v Moskve.
Aby som nevytvoril zdanie, že ide o piár článok predsedu slovenského parlamentu, nedá mi nevysloviť môj negatívny názor na ním presadzované nedemokratické prvky do pripravovaného zákona, ktorý je podľa môjho názoru (ako sledujem mediálne výstupy, nie som v tom osamostatnený) vyslovene snahou Andreja Danka odstaviť svojho najväčšieho oponenta Igora Matoviča z OĽANO. Tak ako v rybníku je potrebná šťuka, lebo preženie bahniacich sa kaprov, tak zdravé nekorupčné prostredie spoločnosti potrebuje mať politikov typu I. Matoviča, ktorí sa neboja a otvorene pomenujú veci. Predseda parlamentu namiesto snahy o likvidáciu I. Matoviča by mal skôr zvýšiť pozornosť riešeniu problémov, ktoré vyplývajú z jeho informácii.

 

Za úplne naivné považujem požiadavku na stanovenie počtu členov politických strán kandidujúcich do NR SR. Najdôležitejšie je v politickom zápase presvedčiť voličov o správnom smerovaní strany. Pre občana sú rozhodujúce pri voľbe politickej strany jej konkrétne kroky a nie koľko má členov. Pri využívaní finančných prostriedkov za voľby, že vraj ide o to, aby o nich nerozhodovala jedna osoba, prípadne veľmi úzka skupina. Predseda parlamentu a SNS by sa mal pokúsiť rozpamätať aspoň na jeden príklad, kedy ich predsedníctvo rozhodlo ináč ako sa rozhodol on osobne. A tak je to od nepamäti vo všetkých relevantných stranách. Ja však v tom nevidím ani problém, keďže predseda je tvorcom politického smerovania strany a má aj najvyššiu zodpovednosť. Keby radšej navrhol zrušenie štátneho príspevku za výsledky vo voľbách do NR SR, nie len ja ale mnohí by mu zato dali aj svoj hlas. Nikto by ho potom nemohol podozrievať z nekalého osobného postoja.   

Namiesto intrigovania by sa A. Danko mal sústrediť na riešenie každodenných problémov občanov, na prijímanie zákonov, ktoré nás nie len čo sa týka cien ale aj platov zrovnoprávnia s obyvateľmi západných štátov. S potešením priznávam, že aj v tomto smere najmä v poslednom období pokročil (13. a 14. platy, príplatky za prácu o sobotách, nedeliach a vo sviatky), či je to dostačujúce to nakoniec vyjadria voliči v nasledujúcich voľbách.