AKTUÁLNE: Tu chcem žiť a pracovať - prof. Melník

Kandidatúru na prezidenta ohlásil profesor Milan Melník 17. septembra 2013 na tlačovej konferencii v Bratislave. Základnými piliermi jeho volebného programu sú rodina, národ a štát. Chce podporovať celostnú harmonickú rodinu, chrániť najmä prírodné zdroje a kultivovať národné bohatstvo, podporovať domácich podnikateľov. Milan Melník nemá žiadnu politickú minulosť, nikdy nebol členom žiadnej strany. V roku 2009 kandidoval za HZDS ale bez akýchkoľvek záväzkov z jeho strany. Je uznávaný vedec s dobrým menom v odborných kruhoch doma aj v zahraničí. Na otázky novinárov odpovedal priamo konkrétne bez obvyklého „všeobjímajúceho“ klišé na ktoré sme zvyknutí u našich politikov. Pre čitateľov Slovenského rozhľadu som vybral niekoľko najzaujímavejších odpovedí, ktoré boli na tlačovej konferencii.

Aký je váš názor na množstvo vysokých škôl, ktoré sú na Slovensku a rôznych odborov, ktoré nepotrebujeme?
Japonsko má 620 univerzít a vysokých škôl, prešiel som ich 47. Keď porovnáme našu situáciu s Japonskom, nemáme až tak veľa vysokých škôl a univerzít. Mali by sme ich mať okolo 30 – 32. Otázka ale stojí inak. Máme dostatok kvalifikovaných profesorov? Moja odpoveď je - nie. Voľakedy som pracoval v akreditačnej komisii. Vypracovali sme veľmi prísne kritéria, kto sa môže stať docentom alebo profesorom. Univerzita je vlastne dvoj záprah – pedagogika a veda. Profesor a docent, ktorí nerobí vlastnú vedu nemôže vnášať do prednášok poznatky, ktoré by rozvíjali v mladom mozgu chtivosť hnať sa za vedeckými poznatkami. Prednášajúci je v skutočnosti na veľmi tenkom ľade. Toto je problém slovenského vysokého školstva, lebo plodnosť myšlienky overí iba experiment. Tu sme pri koreni veci. Na experiment potrebujeme vybavené laboratóriá. To je ťah, ktorý môže poznatky posúvať dopredu a na to treba financie. Slovensko je na chvoste v podpore vedy a vzdelania. Musím zdôrazniť, že tri „V“ – vzdelanie výskum a veda sú hnacím motorom ľudstva.

Pomôžu súčasné opatrenia vyriešiť problém s rastúcou nezamestnanosťou?
Keď ideme pár desaťročí dozadu, v 18. storočí bola pracovná doba 18 hodín. Potom sa postupne znižovala na 14, 12, 10 hodín – ostalo to pri osmičke. Európska únia nevyrieši s tým spôsobom ako to robí teraz. Technika napreduje a mi chceme buldozér nahradiť lopatami? Chceme sa k tomu vrátiť? Lopata je tiež potrebná, ale buldozér urobí viac práce. Navštívil som v Japonsku haly ktoré sú 400 metrové a tam boli 4 ľudia v bielych plášťoch a ďalší 3 – 6 sedeli pri počítačoch. A každých 15 sekúnd vyrobili nové auto. Chceme roboty stiahnuť a nahradiť ich ľuďmi? Pýtam sa: Čo by sa stalo, keby sme problém riešili skrátením pracovného času. Na to samozrejme treba ekonómov aby to prepočítali, ale keď si s tým vedeli poradiť v minulosti, mali by sme to dokázať aj mi. To by bol jeden zo spôsobov – nie skokom, ale systematicky uskutočnený. Zníženie pracovného času sa prejaví v tom, že človek bude mať viac času na výchovu detí, samovzdelávanie na oddych a kultúru.

Váš názor k odchodu mladých ľudí do cudziny?
Je skutočne neúnosné aby sa na Slovensku uživilo okolo 1600 politológov. Je to zdravé? Treba posilniť sektor techniky a prírodných vied. To sú dva ťahúne budúcnosti. Nechcem povedať, že nepotrebujeme lingvistov, sociológov, psychológov atď. ale treba pracovať s úmernosťou. Je to aj naša chyba, že mladých ľudí k tomu nedostatočne vedieme. Profesor musí vykonávať vedeckú prácu a zaujať študenta, pritiahnuť ho k nej. Dnes máme okolo 1600 profesorov, neviem koľkí sú v prvej 500 na svete, ale žiadna naša univerzita sa reálne v päťstovke nenachádza. To je tragédia. Toto ma trápi. Treba vytvoriť podmienky mladým ľuďom aby neodchádzali za lepším chlebom. Ja som mal veľa ponúk, ale nikdy som neostal vonku, vždy som sa vracal domov. Tu chcem žiť a pracovať, to je moje poslanie mojej dedovizne. Toho sa držím. Moji študenti, ktorých som vychoval, všetci pôsobia na Slovensku. Navštívili celý rad krajín, ale teraz pracujú na Slovensku. Príklad je totiž najlepší spôsob výchovy.

Aký je váš názor na školské záklony?
U nás sa urobila chyba, keď sme prešli na tzv. bakalársky systém. V našom štáte malo školstvo úroveň aj učňovské školy a priemyslovky. Prijali sme z iných krajín, bakalársku formu štúdia, ktorá tu nemá absolútne žiadnu tradíciu. Nádejali sme sa, že bakalár po trojročnom štúdiu získa diplom a bude odborník. Ale deväťdesiat percent týchto študentov ide do druhého stupňa. Čiže čo sme tým dosiahli? Dvadsať rokov u nás beží reforma školstva. Ja nevidím pozitíva. Keď úradníci robia reformu to nie je v poriadku. Musia byť zaangažovaní odborníci.


Parlament prijíma nekvalitné zákony. Ako sa dá táto situácia zlepšiť?
Ani jeden prezident republiky doteraz nevyužil možnosť ísť do parlamentu, (nie raz za dva tri roky predniesť správu o stave republiky) kde môže mať otázky na poslancov, diskutovať. Toto mi tu chýba. Vo Fínsku som sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí parlamentu a videl som ako vtedajšia prezidentka priamo vstupovala do diskusie o novom zákone. Toto by mal prezident robiť a ja, pokiaľ sa ním stanem, budem toto právo využívať. Prezident sa môže zúčastniť zasadnutia vlády. Môže vplývať priamo pri tvorbe zákonov. Nie až keď dostane niečo na podpis, môže síce vetovať, poslanci ho prehlasujú a zákon vstúpi do platnosti. Podľa môjho názoru by mal mať prezident aj väčšie právomoci v rámci veta, najmä pri významných zákonoch, aby bolo potrebné 90 hlasov na prelomenie jeho veta.

Súhlasíte s privatizáciou vôd?
Voda a pôda sú alfou a omegou života. Pred pár rokmi v Portugalsku privatizovali vodu a o 400 percent sa zdvihla cena vody behom jedného mesiaca. Nesiahajme na tepnu života čo sú voda a pôda. Treba tomu všemožne zabrániť aj ústavným zákonom. Všetko pre to urobíme aj s mojim tímom, pretože to je o prežití.

Mal by mať prezident väčšie právomoci?
Ak nechceme aby slovenský prezident bol len nejakým luxusným apendixom je potrebné zvýšiť jeho právomoci, napríklad v oblasti veta, najmä ak ide o životné prostredie o zákony ktoré chránia pôdu, vodu a podobne. Nie som ani proti postupnej zmene na prezidentský systém. Samozrejme je to namáhavá a dlhá cesta politickej a pochopiteľne aj spoločenskej dohody.


Prečo slovenskí politici boja intelektuálov a nespolupracujú s nimi?
Jednoducho preto lebo politici veľa hovoria a málo konajú. Keby vstúpili do diskusie s inteligenciou narazili by na problémy, pretože iné proklamujú a iné robia. Je zarážajúce, že keď sa vládna koalícia dostane do opozície akoby „dostala rozum“. Kde ho mala predtým. Toto sa nabaľuje ako valec s negatívami a problémami ktoré máme v našej spoločnosti.


Vaše názory na rodinu?
Rodina je na prvom mieste v mojom volebnom programe. Budem všemožne proti tomu aby sa prijímali také zákony, ktoré by cieľavedome narušovali rodinu ako takú. Mám na mysli heterogénny zväzok, muž, žena, neskôr, matka, otec a deti. Musíme zabrániť mocenskému vplyvu vlády nad ochranou detí s tým, že sa proklamuje že ide o ochranu ako takú. Problém je v tendencii rozkladu rodiny, ktorá je základom entity národa.

Aké budú náklady na vašu kampaň?
Čím viacej peňazí tým väčšia závislosť. Nechcem a v žiadnom prípade nebudem žiadať aby niekto dával peniaze. Nestarám sa o to, mám na to volebný tým, moja kampaň bude skromná ale aktívna čo sa týka implantácie volebného programu do života spoločnosti.


Ste už druhý raz kandidátom, čo budete a čo nebudete opakovať z prvej kandidatúry?
Prvá kampaň bola veľmi krátka hneď po tom ako som sa vrátil z dlhšieho pobytu v USA. Prijal som kandidatúru HZDS, pri všetkej skromnosti preto, lebo hľadali kvalitného kandidáta, ktorý nie je nikomu zaviazaný. Nebol som zaviazaný žiadnej strane, ani HZDS. Dohoda bola gentlemanská, bez akéhokoľvek záväzku z mojej strany. Samozrejme, človek sa učí. Zistil som, že masmédiá hrajú skutočne kľúčovú úlohu. Preto by som apeloval na nich aby vytvárali priestor pre všetkých kandidátov. Musia si uvedomiť svoju politickú silu a vplyv.
(Dovoľujem si teraz malú vsuvku. V roku 2009 pri svojej prvej kandidatúre na otázku čitateľa Pravdy o spolupráci s médiami Melník odpovedal: „Média považujem za veľmi významný element, ktorý vplýva na spoločnosť ako takú a preto si myslím, a som presvedčený, že s médiami je potrebné spolupracovať, samozrejme, zároveň vyžadovať korektnosť a obojstrannú dôveru a konštruktívny prístup k riešeniu pálčivejších otázok či už v oblasti politiky, sociálnych, hospodárskych, vzdelania a vedy.“ Citujem túto jeho odpoveď preto, lebo dokumentuje stálosť názorov profesora Melníka. Podobne by som mohol odcitovať aj jeho ostatné odpovede z rôznych rozhovorov v roku 2009. Dokazujú, že nemení svoje postoje podľa politickej situácie, čo by mala byť hlavná devíza človeka, ktorý chce zastávať prezidentský post.)

Aký je váš názor na geneticky modifikované potraviny?
Budem presadzovať aby boli na území Slovenska zakázané. Negatívne vplývajú na životné prostredie. Geneticky upravené potraviny sú závislosť na nadnárodných koncernoch, ktoré chcú ovládnuť trhy práve cez potraviny. V programe máte aj podporu domácich podnikateľov... ..nie je možné aby domáci podnikatelia boli znevýhodňovaní tým, že vláda podporuje zahraničných investorov. Podľa štatistík 70 percent zamestnanosti je na pleciach domácich podnikateľov. Musíme ich podporovať. Vidíme ako to vyzerá. Keď končia daňové úľavy mnohí zvýhodnení zahraniční podnikatelia „dvíhajú kotvy“ a nechajú prázdne haly. Pýtam sa, tiež ako je možné, keď patríme do jedného súkolia EÚ, že sú iné dotácie pre Slovensko a iné napríklad pre Rakúsko. Ako potom naši poľnohospodári môžu byť konkurencieschopní.
Jozef Šucha