Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

AKTUÁLNE: Peter Chudík verí skúsenostiam a spolupráci – Milan Országh

Súčasný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík, ktorý je zakladateľom prešovskej VÚC a odvtedy aj predsedom, nazbieral počas doterajších troch volebných období množstvo skúseností nielen v rutinnej práci pre kraj a jeho ľudí, ale najmä počas priamych kontaktov a neraz aj konfrontácií s partnermi na rôznych úrovniach. Pravicovovými vládnymi kabinetmi počnúc a rovnako politicky zafarbenými garnitúrami v krajskom parlamente i v miestnej samospráve. Najmä prvé dve volebné obdobia po realizovanej zmene územnej správy SR, kedy v prešovskom kajskom zastupiteľstve mala väčšinu pravica, boli časom neustáleho hľadania kompromisov, boja o každé slovo v uzneseniach, boja o každú korunu kraja, ktorých bolo úmerne s pribúdajúcimi kompetenciami menej a menej. Napriek tomu získal Prešovský samosprávny kraj niekoľko zjavných úspechov v rôznych oblastiach. Pri hodnotení krátkej histórie samosprávneho kraja sú však rozhodne tými najdôležitejšími výsledky ekonomiky. Lichotivý prívlastok najlepšie gazdujúceho VÚC nezískal PSK náhodou, skutočnosť jeho ekonomickej stability neprehliadlo ani vedenie Európskej investičnej banky so sídlom v Luxemburgu, keď pred niekoľkými rokmi posudzovalo žiadosť prešovskej krajskej samosprávy o poskytnutie úveru na investičné projekty predovšetkým v oblasti cestnej siete kraja, no popri cestách a mostoch sa ušlo aj školstvu a sociálnej oblasti. Výsledok prísnych analýz, previerok a rokovaní bol pre kraj priaznivý, a ako prvý na Slovensku vôbec, dostal úver od tejto kontinentálne finančnej inštitúcie za mimoriadne výhodných úrokových podmienok s 30 ročnou dobou splatnosti. Nedávno sa v rovine samosprávneho kraja začali šíriť informácie o zámere požiadať EIB o ďalší úver, s rovnakými podmienkami ako pri predchádzajúcom.

Peter Chudík nám tieto zámery potvrdil:
- Jednou z úloh EIB je pomoc pri rozvoji regiónov v členských štátoch únie, čo sme sa snažili využiť a ako ukázal čas, úspešne, aj pri rokovaniach o prvom úvere. Táto banka poskytuje suverénne najvýhodnejšie úverové podmienky, preto považujeme náš zámer orientovať sa opäť na ňu, za úplne prirodzený. Najmä, keď naše doterajšie skúsenosti zo spolupráce s touto bankou sú vynikajúce. Kým v prvom prípade bola našou základnou prioritou rýchla oprava a rekonštrukcia aspoň časti cestnej siete a mostov, ktoré nám štát pri realizácii nového územného členenia a súvisiacom prenose kompetencií i majetku odovzdal vo veľmi zlom stave, dnes je to séria energetických stavieb, ktoré chceme v záujme rozvoja trvalo udržateľnej energie realizovať spolu s dvanástkou miest v kraji. Pôjde teda o úzku spoluprácu krajskej a miestnej samosprávy. To na jednej strane. Na druhej, tento súbor energetických stavieb by mal byť financovaný nielen formou samotného úveru z EIB, ale v podstate pôjde o kombináciu využitia rôznych zdrojov a grantov, ktoré sú možné a dostupné pri financovaní projektov regionálneho rozvoja. Rozsah finančného krytia tohto zámeru je zatiaľ iba v odhadovej rovine, pretože aj keď približne už vieme, akú výšku finančného objemu by sme na realizáciu zámeru potrebovali, nevieme, koľko z ktorého zdroja sa nám reálne podarí získať. Preto radšej poviem iba to, že náš kraj bude v prípade zdaru tohto zámeru opäť prvý pri riešení regionálneho rozvoja takouto formou. Z Bratislavy sa však začínajú šíriť “zaručené informácie” o tom, že centrum sa pripravuje na redukciu terajšieho počtu krajov a výsledným modelom by mal byť staro-nový model troch krajov podobne, ako za socializmu.

Nie sú teda aktivity spojené s novým úverom akýmsi rizikovým podnikom?
- Určite nie! Pripomeňme si nedávny vývoj. Jednou zo základných podmienok vstupu SR do únie bolo predsa etablovanie samosprávnych krajov a tie vznikli formou, ktorú Brusel uznal, vrátane úrovní NUTS 1, NUTS 2 a NUTS 3. Myslím, že problematika ďalšej územnej reformy sa bude z času načas objavovať aj naďalej, systém však funguje a som presvedčený, že Slovensko, najmä v súčasnej dobe, má iné, dôležitejšie problémy. Osobne som toho názoru, že s pribúdajúcim časom oddiaľovania novej územnej reformy sa šance na úspech tohto kroku znižujú. Nakoniec, ostatný prieskum umocnil skutočnosť, že väčšina obyvateľov Slovenska je v únii spokojná, takže si myslím, že problém počtu samosprávnych regiónov nie je pre nich dôležitý. Musím však podotknúť, že keby k takému bezhlavému kroku zo strany úradníckeho centra v najbližšej budúcnosti predsa len došlo, bolo by to mimoriadne bolestivé obdobie pre všetkých. Otázok a problémových okruhov bude množstvo, od potreby otvorenia ústavy, na čo treba v parlamente 90 hlasov, až po riešenie, čo s majetkami terajších vyšších územných celkov. Ktorý z nich ich odovzdá iba tak z ničoho nič, dobrovoľne? A nakoniec sa spolieham aj na to, že v prípade redukcie krajov na tri bude sídlom kraja Slovensko-východ Prešov. Myslíte, že úradníci budú mať odvahu zlikvidovať ekonomicky najlepšie fungujúcu krajskú samosprávu?