AKTUÁLNE od 28. mája 2017

Pri voľbe šéfa RTVS je v opozícii v hre dohoda alebo zelená karta – Richard Sulík

Bratislava 28. mája (TASR) –
Buď sa opozícia dohodne na kandidátovi na post riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), alebo je v hre zelená karta. Taká je podľa predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka súčasná stratégia opozície pre blížiace sa voľby nového riaditeľa RTVS.
      "Jedna možnosť je zelená karta, druhá možnosť je, že sa dohodneme viacero strán alebo my ako strana," uviedol v dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike Sulík.
      Poslanec pritom nechce predbiehať a hovoriť o konkrétnych menách pred utorkovým (30.5.) vypočúvaním kandidátov na výbore pre kultúru a médiá. "My (opozícia) si ich ideme najprv vypočuť. Máme nejakého kandidáta, ale povieme až po vypočutí. Alebo možno nepovieme vôbec a dáme poslancom zelenú kartu a uvidíme, kto bude zvolený," skonštatoval Sulík.
      Na margo doterajšieho riaditeľa RTVS Václava Miku, ktorý je tiež jedným z kandidátov, sa vyjadril, že "v porovnaní s velikánmi, ktorí tam boli pred ním, to robil relatívne dobre". Za najúsmevnejšie pritom považuje predstavy predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) o štátnej televízii.
      Svojho kandidáta nemá ani parlamentná strana ĽSNS. Tá si chce podľa jej predsedu Mariana Kotlebu rovnako počkať na vypočúvanie kandidátov na výbore. Už teraz je však podľa neho isté, že doterajšieho riaditeľa Miku ako kandidáta nepodporia. "Svojou prácou vo funkcii riaditeľa jasne ukázal, že nemôžeme takéhoto človeka v takejto dôležitej funkcii podporiť," vyhlásil Kotleba. Zároveň zdôraznil, že strana nie je odkázaná ani nútená sa s niekým dohodnúť na stratégii do volieb.
      "Vypočujeme si tých ľudí, ich predstavy na výbore a rozhodneme sa sami v rámci klubu a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia budeme hlasovať," odpovedal Kotleba na otázku, či by bola možná dohoda s koalíciou, alebo pôjde strana do volieb samostatne, alebo chce viesť dialóg v tejto veci s opozíciou.
      V diskusii sa Sulík s Kotlebom nevyhli ani ďalším témam, mimo iného aj podanému návrhu na rozpustenie strany ĽSNS označovanú za extrémistickú politickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojou činnosťou a programom porušuje Ústavu SR, zákony a medzinárodné zmluvy.
      Stranu za takú považuje aj Sulík. Poukazuje však na to, že keby mala strana nižšie preferencie, nikto by ju nechcel rozpúšťať. Pre stav v krajine však zúfalosť podľa neho ženie ľudí k tomu, aby sa stávali voličmi tejto strany. Je preto presvedčený, že treba vyriešiť omnoho dôležitejšie a podstatnejšie veci a potom sa "jeho strana rozpustí aj sama," povedal predseda SaS na margo ĽSNS.
      S tvrdeniami nesúhlasí strana ĽSNS. Jej predseda argumentuje aj tým, že strana môže byť rozpustená len vtedy, keď sa snaží o nedemokratický prevrat alebo zrušenie ústavy. "Nič také na nás nikto nájsť nemôže," vyhlásil Kotleba, podľa ktorého strana nič neporušuje, ani ústavu. Predseda ĽSNS za fašizmus označuje "vládu politikov, ktorí uprednostňujú finančné skupiny a podnikateľov pred záujmami obyvateľov vlastného štátu". "A to sa dnes na Slovensku, žiaľ, deje a výsledkom toho je veľmi deprimujúca situácia, v ktorej normálni ľudia musia žiť," dodal Kotleba.

 

 

Bezpečnosť sa musí stať prvoradou témou v Európskej únii – Robert Fico

Bratislava 28. mája (TASR)
– Prvoradou témou v Európskej únii sa musí stať bezpečnosť. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD). Tvrdí, že Únia sa často venuje sama sebe a svet jej medzitým ako keby ušiel.
      „Preto, či už ide o históriu, alebo posledné udalosti, ktoré sa stali, nech sú pre nás ponaučením, že EÚ aj NATO si musia dať na prvé miesto tému bezpečnosti. Až potom, keď ľudia budú vidieť, že sa zaoberáme témami, ktoré sú dôležité pre bezpečný život, môžeme očakávať aj určitú zmenu nálad ľudí vo vzťahu k EÚ, štátom, autoritám,“ povedal Fico.
      Predseda vlády ČR Bohuslav Sobotka (ČSSD) poukázal na to, že vďaka členstvu v EÚ a NATO sú dnes oba štáty schopné čeliť potenciálnym hrozbách dnešného sveta lepšie, ako keby na to boli sami. Dnes navyše spolurozhodujú o budúcnosti celej Európy.
      Obaja premiéri sa zhodli na tom, že súčasnú krízu v Sýrii spojenú s migračnou krízou je potrebné vyriešiť politickými rokovaniami a dohodou, veľa si sľubujú od zintenzívnenia dialógu medzi USA a Ruskom. Ľuďom treba podľa nich poskytnúť pomoc a podporu doma, napríklad vytvorením tzv. bezpečných zón, aby nehľadali riešenie v odchode do Európy.
      „Očakávam od USA, Ruska, a EÚ to môže veľmi silno podporiť, že sa podarí zrýchliť politické rokovania, ktoré v tejto chvíli prebiehajú medzi zástupcami sýrskej vlády a opozície. Trvá to už príliš dlho, ale ja si nemyslím, že kríza v Sýrii má vojenské riešenie, že sme schopní to vyriešiť nejakou intervenciou krajín Západu,“ konštatoval Sobotka.
      Európa by podľa neho mala posilniť obrannú spoluprácu. „Musíme mať oveľa dôraznejšiu a aktívnejšiu zahraničnú politiku, predovšetkým voči regiónom, ktoré bezprostredne ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu v Európe,“ uviedol český premiér s tým, že kľúčové je dokončiť iniciatívy týkajúce sa výmeny informácií vrátane menných zoznamov cestujúcich na všetkých leteckých spojeniach.
      Fico ubezpečil, že výmena informácií medzi tajnými službami európskych krajín je na najvyššej možnej úrovni.
      V EÚ sa podľa neho treba upokojiť a ponúknuť občanom istotu, že toto je región, kde sa žije najlepšie. Pripomenul, že štáty V4 sa dnes rozvíjajú najdynamickejšie, ťahajú európsky hospodársky rast a treba sa sústrediť na to, aby ľudia nadobudli pocit ekonomickej bezpečnosti.
      Zároveň by predseda vlády SR chcel ponúknuť perspektívu členstva v EÚ iným krajinám, napríklad na západnom Balkáne. Domnieva sa, že rozširovanie je jeden z najlepších nástrojov na boj proti rizikám či sociálnemu vylúčeniu.
      Fico poznamenal, že v EÚ a najmä eurozóne sa začína hovoriť o väčšej integrácii a približovaní ekonomických ukazovateľov. Súčasťou tejto integrácie musia byť podľa neho nielen spoločné finančné, ale aj sociálne politiky. „Ak táto spolupráca pôjde ďalej, tak Slovensko pri nej chce byť a najmä ak sa tá integrácia bude ešte zužovať okolo eura, chceme byť súčasťou tohto jadra,“ zdôraznil.
      V Česku sa debata o termíne vstupu do eurozóny ešte neuskutočnila. „My, keďže zatiaľ eurom neplatíme, máme záujem na tom, aby sa eurozóna príliš nevzdialila a aby sa kľúčové rozhodnutia robili vždy na úrovni 27 členských krajín, aby nerozhodovala eurozóna aj o tom zvyšku,“ dodal Sobotka.

 

 

Nemyslím si, že EÚ potrebuje plán B – Robert Fico

Bratislava 28. mája (TASR) –
Slovenský premiér Robert Fico si nemyslí, že EÚ potrebuje záložný plán. "Ja si nemyslím, že Európa potrebuje plán B. Európa potrebuje normálnu otvorenú diskusiu." Vyhlásil to dnes na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2017 v Bratislave v rámci diskusného panelu o problémoch a ďalšom smerovaní EÚ. 
      Problém vidí skôr v komunikácii. Predovšetkým mladí podľa neho nerozumejú, aké výhody plynú z EÚ. Napríklad v súvislosti so Schengenom. Podľa neho EÚ predávajú lídri doma, vo svojich krajinách a mali by v tom byť aktívnejší. 
      V otázke hlbšej integrácie si praje, aby každé rozhodnutie, ktoré sa v eurozóne urobí, sa zrealizovalo v spolupráci s krajinami, ktoré euro nemajú. Zároveň však zdôraznil, že aj tieto krajiny by mali rešpektovať ďalšie približovanie sa. "Vytvára sa nám nový nemecko-francúzsky integračný motor," uviedol Fico. 
      Sú podľa neho krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, ale aj napriek tomu majú lepšie ekonomické výsledky ako tie, ktoré používajú euro. Ako príklad uviedol Českú republiku a Poľsko. Zároveň však zdôraznil, že ak štartuje nový motor integrácie, teda väčšieho približovania sa, Slovensko chce byť v jadre procesu. 
      Pripomenul však, že patrí medzi tých predsedov vlád, ktorí nie sú nadšení predstavou otvárania zakladateľských zmlúv. Podľa neho práve tie vytvárajú pre členské štáty priestor, aby sa posúvali dopredu. Nemali by sa však na európsky stôl predkladať tie témy, ktoré štáty rozdeľujú. Na tomto princípe podľa neho funguje aj spolupráca Vyšehradskej štvorky (V4). Tá otvára témy, v ktorých členovia vedia nájsť kompromis. 
      Podľa slovenského premiéra politika, pokiaľ ide o vzťahy medzi USA a EÚ, vytvára pre Úniu veľkú šancu. Vyjadrenia americkej administratívy o tom, že Európa by sa mala o seba viac starať, ho neznervózňujú. Premiér Fico si myslí, že budeme svedkami určitých zmien v EÚ, verí však, že budú pragmatické a racionálne.  
      Predseda Európskej rady Donald Tusk po stretnutí G7, teda ekonomicky najvyspelejších krajín sveta, odmieta reči o páde Západu. "Sú prehnané, nemôžem akceptovať tézu o konci západného sveta a EÚ. Môj dojem po zasadnutí G7 je, že som väčším optimistom, ako som očakával. Najmä v súvislosti s americkým prezidentom Donaldom Trumpom," dodal. Podľa predsedu predstavitelia našli vo všetkých témach nejaké spoločné stanovisko, vrátane témy o klimatických zmenách, kde chýbalo finálne Trumpovo rozhodnutie. "Ale môj dojem je, že naša spolupráca vrátane transatlantickej bude jednoduchšia, než sme po voľbách očakávali," konštatoval. 
      Pripomenul nedávne vyhlásenie kandidátky na francúzskeho prezidenta a líderky Národného frontu Marine Le Penovej, že najväčšou chybou kampane bola antieurópska rétorika, v rámci ktorej navrhovala, aby Francúzsko odišlo z EÚ. Za skutočnú hrozbu súčasnosti nepovažuje rozličnú úroveň integrácie, ale to, kam nás privedú rozličné smerovania. "Máme v EÚ isté vlády, istých politikov, médiá a politické strany, ktoré spochybňujú v súčasnosti podstatu EÚ," dodal. 
      Český premiér Bohuslav Sobotka si nepraje, aby sa vytvárali bariéry medzi eurozónou a jej nečlenmi, ktoré by bránili v posúvaní sa do ďalších integračných stupňov. Súhlasí so slovenským premiérom v tom, že otváranie zmlúv by nebol dobrý nápad. Lídri by sa podľa neho mali skôr zamerať na vytváranie opatrení, ktoré budú prakticky užitočné pre posilnenie bezpečnosti, boj proti terorizmu, stabilizáciu susedstva, podporu ekonomického rastu a technologických zmien tak, aby Európa zostala konkurencieschopná.

 

 

Návrh na zrušenie ĽSNS podľa R. Fica politicky nikomu nepomôže 

Bratislava 28. mája (TASR) –
Návrh na zrušenie ĽSNS politicky nikomu nepomôže, keby sa aj rozhodlo o jej rozpustení, na scéne budú kotlebovci pôsobiť ďalej a Slovensko to nezmení. Povedal dnes v diskusnej relácii TA3 V politike premiér Robert Fico (Smer-SD).
      "Pôjde iba o reklamu pre konkrétnu skupinu ľudí, nič špeciálne sa nezmení, do politiky sa len vnesie ďalšia nervozita," vysvetlil Fico. Povedal, že je rozdiel medzi politickým vyjadrením a hodnotením skutočnosti z právneho hľadiska. Z toho druhého pohľadu rozhodnutie generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára s návrhom na Najvyšší súd na zrušenie ĽSNS rešpektuje.
      "Predpokladám, že Jaromír Čižnár mal toto rozhodnutie dopredu zanalyzované," reagoval šéf SNS a predseda parlamentu Andrej Danko, takisto v diskusnej relácii TA3. Rozhodnutie generálneho prokurátora rešpektuje. Danko si myslí, že na zrušenie sú zrelé i niektoré iné politické strany. "Napríklad tie uzavreté pre štyroch ľudí," informoval.
      Predseda parlamentu je za zmenu zákona o politických stranách, udiať by sa to podľa neho malo na jeseň. Šéf SNS je proti tomu, aby sa dalo stranu kúpiť tesne pred voľbami alebo aby si politici po zrušení politického subjektu mohli založiť ďalší. Strana šíriaca myšlienky popierajúce ľudské práva nemá podľa neho čo robiť v politickom priestore.
      Šéf SNS tvrdí, že k zrodu ĽSNS prispela i strana SaS, jej predseda Richard Sulík na to odmietol obsiahlejšie reagovať. "Pána Danka mi padne ťažko komentovať, nech si názor urobia voliči," uviedol Sulík v relácii TA3.
      Danko potvrdil, že SNS pôjde do volieb do VÚC samostatne. "Chcem otestovať regionálne štruktúry, bude to skúška," vysvetlil. V Banskobystrickom kraji je podľa neho "džentlmenská dohoda" v koalícii, kde sa pozrú "v rámci procesov na zaujímavého kandidáta".

 

 

SR je malá krajina, poznám štyroch kandidátov na šéfa RTVS – Andrej Danko

Bratislava 28. mája (TASR) –
Šéf SNS a predseda parlamentu Andrej Danko pozná štyroch kandidátov na post šéfa generálneho riaditeľa RTVS z pôvodných 12 uchádzačov. Povedal to dnes v diskusnej relácii TA3 V politike.
      V utorok (30.5.) je verejné vypočutie kandidátov, zo zoznamu 12 uchádzačov vypadli mená troch, nesplnili podmienky výberového konania. „Slovensko je malá dedina, ľudia sa tu poznajú, nerobil by som z toho drámu,“ uviedol Danko. Pri rozhodovaní bude pre neho dôležité, ako bude RTVS nakladať s financiami. Inštitúcia je podľa neho v zlom technickom stave. „Bojím sa tam ísť aj na toaletu,“ povedal Danko.
      Za šéfa RTVS kandidujú Peter Abrahám, Richard Dírer, Fedor Flašík, Norbert Majer, Václav Mika, Jaroslav Rezník, Michal Ruttkay, Zuzana Ťapáková a Stanislav Velitzky. Danko rešpektuje súčasného generálneho riaditeľa Miku i jeho "etapu v RTVS". Predseda parlamentu nechcel predbiehať, či sa koalícia dokáže zhodnúť na jednom mene. "Je to vec diskusie," povedal Danko. Nepáčila sa mu myšlienka zvyšovania koncesií, on by ich ani nechcel. Danko tvrdí, že pri verejnom vypočúvaní si bude ctiť každého kandidáta, zameria sa na to, ako si chcú uchádzači poradiť s dramaturgiou.
      Predseda parlamentu oceňuje, že vláda pristúpila k verejnému vypočúvaniu kandidátov na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Nevidí nič zlé na tom, že špičky z Mosta-Híd sa pred verejným vypočúvaním stretli s kandidátom Jurajom Mérym, generálnym riaditeľom sekcie riadenia projektov na Ministerstve dopravy a výstavby SR. Koaliční lídri majú podľa neho právo na súkromné stretnutia. "Keby som tu v tom čase bol, tiež by som sa stretol, nevidím na tom nič neštandardné," povedal Danko.
      Šéf SNS objasnil aj jeho vzťah k ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (nominant SNS). "Neberiem kritiku, že ho riadim. Budem ho riadiť, lebo aj ja som zodpovedný za ministerstvo, budem hovoriť, čo tam má robiť," uviedol Danko.
      Podľa neho nie je na škodu, že slovenskí hokejisti dostali na majstrovstvách sveta malú facku. Slováci by nemali haniť našich hokejistov, myslí si. V hokejovom zväze treba podľa neho robiť poriadky. Myslí si tiež, že hokejisti, ktorí na majstrovstvách získali medaily, by sa v slovenskom hokeji mali angažovať a odovzdávať skúsenosti.
      "V hokeji sa zanedbala príprava mládeže," tvrdí Danko. Už platná novela zákona o športe má podľa neho podporovať športovcov do 18 rokov. Plánuje sa výstavba multifunkčných ihrísk v regiónoch.