Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

AKTUÁLNE od 24. júla 2017

Tie naše štátne sviatky – Pavel Fábry

K napísaniu tohto príspevku ma primäla jedna hrdosť a jedna hanba. Som hrdý na to, ako premiér Robert Fico poňal štátne sviatky (Devín, Stará Bystrica). Konečne to rozprúdi zamyslenie sa nad naším deficitom osláv slávnych slovenských národných dní. Hanbím sa za našu pomýlenú protislovenskú opozíciu - bez ohľadu na protivládne ruvačky, ich  reakcia nad celoslovenské cyrilometodské slávnosti a pripomienku vyhlásenia zvrchovanosti pripomína úroveň krčmového dna. Ako inak možno posúdiť ich jedinú ozvenu na naše slávne Dni - trúsiť po tlačovkách reči, koľko stáli autobusy z našich (našich!) daní. Nech by oslava slávnych udalostí stála koľkokoľvek, nikdy by to nebolo veľa. Keď sa už opozícii bridilo prísť na Devín (Smer...) - zorganizovali oni dôstojnú pripomienku Cyrilovi a Metodovi a vyhlásenia Zvrchovanosti? Ako keby neboli Slováci...Mimochodom - pripomenuli si oni niekedy slovenský štátny sviatok? Ešte tak oslavovať Deň nezávislosti USA v Bratislave, všakže? Dá sa na Slovensku nájsť nejaký národný pamätník z peňazí alebo iniciatívy našej opozície?

 

Všetky štátotvorné národy si upevňujú svoje sebauvedomovanie a hrdosť na svojich velikánov alebo udalosti. Aj naši štátni susedia nešetria peniazmi na veľkoleposť svojich národných osláv. Dosiahli to, čo na Slovensku nenájdeme: stotožnenie sa s národnými sviatkami. Všetky štáty majú svoj Deň nezávislosti (niekde ho nazývajú inak), na ktorom nastala celonárodná zhoda naprieč národnostným, politickým, občianskym spektrom. My svoj Deň nezávislosti nemáme. Aký by to mal byť deň?

 

Poďme podľa kalendárového poriadku. 1. január je Deň vzniku Slovenskej republiky - nikdy takým nebude, lebo je nešťastne zamaskovaný v bujarosti silvestrovských osláv a novoročných zotavovaní sa. Júnový deň Trianonskej dohody by asi kvôli falošnej korektnosti neprešiel. Mohol by ním byť 5. jún (pod nezmeneným názvom, len ho na taký politicky povýšiť, Cyrila a Metoda máme predsa v Ústave, tak to vyjadril premiér aj na Devíne).

 

17. jún - Deň zvrchovanosti - by sa tiež mohol stať Dňom nezávislosti, veď Slováci prvýkrát zákonne vyhlásili svoju zvrchovanosť a túžbu mať vlastnú nezávislosť. Hoci termín sa kryje s dovolenkovým obdobím.

 

1. september, Deň Ústavy, by sa malou novelou mohol premenovať na Deň nezávislosti, bolo by to najjednoduchšie a logické - prijatie Ústavy je akt štátnej nezávislosti, ktorá vstúpila  do oficiálnej podoby 1. januára 1993. Možno by tento sviatok bol priechodnejší a nespochybniteľný, spojený s osobou M. R. Štefánika, on sa najviac pričinil o štátotvornosť slovenského národa, on má po Slovensku najviac sôch a pamätníkov, ktoré by sa dočkali vencov vďaky.

 

Prvú nezávislosť vyhlásila SNR  19. septembra 1848 ako akt slovenskej "neodvislosti" od Uhorska - dá sa aj nad tým uvažovať.

 

28. október je tvrdý oriešok. Českí bratia ho považujú za obnovenie českej štátnosti, ako svoj najvýznamnejší štátny sviatok. Onedlho na Slovensku prepukne tradičná hystéria so snahami určitých kruhov uzákoniť 28. október za slovenský štátny sviatok. Blíži sa storočnica, ťažko sa bude tomu vyhnúť.

 

A keď už, tak 30. október ako Deň slovenskej štátotvornosti (po tisícročí bezštátia Slováci získali štát spolu s Čechmi, prvýkrát medzinárodne uznané hranice, maďarizačne bitá a prenasledovná slovenčina sa stala úradným jazykom, aj keď sprvu v spotvorenej podobe ako jazyk československý v znení slovenskom.

 

Nuž, táto téma nie je jednoduchá, ale absolútne dozrela, podoprel ju v slávnostných prejavoch aj Robert Fico. Dovolím si tvrdiť, že je päť minút pred dvanástou, aby sme sa my, Slováci, konečne zjednotili na slávnostnom a dôstojnom sebauvedomovaní a napodobňovaní VŠETKÝCH štátotvorných národov. Nebude to jednoduché v našej politicky, ale aj národne rozhádanej spoločnosti, získať zhodu naprieč politickým, historickým a názorovým spektrom. Konajme, alebo aspoň diskutujme, aby sme sa dohodli.

 

 

 

Podľa V. Klausa môže za rozpad Československa M. Kováč a J. Čarnogurský, povedal bývaly predseda KDH Ján FIGEĽ
Bratislava 24. júla (TASR) – Všetci sedemnásti prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebolo to preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. V diskusii na TABLET.TV to povedal vtedajší poslanec, neskôr predseda KDH a dnes osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ.

„Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne a ktorý štartuje procesy, ktoré môžu byť veľmi zložité až škodlivé pre niektoré oprávnené národné záujmy Slovenska,“ povedal Figeľ. „Riziko línie Vladimíra Mečiara sme už vtedy interpretovali, ako riziko izolácie, riziko straty demokracie alebo nárastu autokracie a zneužívania moci a riziko chudoby, ktoré sa neskôr prejavili ako dôsledok fenoménu divokej privatizácie,“ dodal.

Hoci KDH už na svojom prvom ustanovujúcom sneme ústami svojho predsedu Jána Čarnogurského vyhlásilo, že Slovensko by malo mať v Európskej únii vlastnú hviezdičku, v roku 1992 presadzovalo zachovanie spoločného štátu s tým, že by bol postavený na štátnej zmluve dvoch zvrchovaných republík. Takýto mix konfederatívnych a federatívnych prvkov v tom čase neakceptoval ani Václav Klaus, ktorý s Vladimírom Mečiarom rokoval o štátoprávnom usporiadaní.

„V Čechách boli aj takí, čo vnímali Slovensko ako príťaž. Václav Klaus mi raz v jednom rozhovore v roku 1996, ešte ako predseda ODS, bolo to stranícke stretnutie v Istanbule, tlmočil pohľad, že za rozpad federácie je zodpovedný Ján Čarnogurský a Michal Kováč,“ spomína Figeľ. „Čím chcel seba nechať v inom svetle, aj keď je pravda, že s Vladimírom Mečiarom sa nevedeli dohodnúť na žiadnom inom riešení, len rozchode,“ upozorňuje.

KDH podľa neho navrhovalo prijať dočasnú ústavu a 28. októbra 1992 organizovať o budúcnosti federácie referendum. Aj v dôsledku odchodu časti členov do SKDH však vo voľbách v roku 1992 nezískalo dostatočný mandát na to, aby dokázalo túto víziu presadiť.

„Náš postoj bol ponúkať alternatívu. Tou bola predstava, že chceme ísť do ďalšej fázy vzťahu s Čechmi pri vstupe do európskych štruktúr,“ tvrdí Figeľ. „Cesta dovtedy bola veľmi náročná, z hľadiska transformácie, prekonávania dedičstva komunizmu, vytvárania doslova novej politickej kultúry, medzinárodných vzťahov, eventuálneho delenia majetku, aby sme neťahali za kratší koniec, čo sa aj stalo... A aj otázka nástupníctva, nie len z hľadiska medzinárodného práva. Len spomeniem, ako to bolo v hokeji. Nebolo to férovo zvládnuté. Mali sme obavy o nepripravenosť slovenskej vládnej reprezentácie na to všetko, čo prichádza,“ vyhlásil.

Hnutie však podľa neho rešpektovalo historický vývoj. „Keď Mečiar prijímal ústavu, mali sme výhrady, ale keď bola prijatá, rešpektovali sme ju. Vlastenec je ten, kto rešpektuje ústavu a nie ten, kto tancuje okolo ohňa,“ povedal s tým, že práve Vladimír Mečiar bol tým, kto nemal problém porušovať zákon.

„Osobne som bol za KDH na rokovaní v decembri 1992 v Trenčianskych Tepliciach, kedy Vladimír Mečiar informoval predstaviteľov parlamentných strán o stave Slovenska krátko pred osamostatnením a boli to veľmi ťažké informácie,“ spomína Figeľ. „Rada KDH, to je druhý najvyšší orgán po sneme, vydala následne jednoznačnú a silnú deklaráciu, že bude Slovensko podporovať zo všetkých síl a bude rozlišovať medzi štátom a štátnou reprezentáciou,“ dodáva.

Čo sa týka hlasovania za deklaráciu, podporilo ju vtedy 113 zo 147 prítomných poslancov, proti boli všetci prítomní poslanci za KDH. Zástupcovia maďarskej menšiny združení v MKDH sa rozdelili na dve časti, jedna bola proti a druhá, vrátane Bélu Bugára, sa zdržala hlasovania. Podľa Figeľa to mohla byť v prípade niektorých poslancov aj taktika, aby sa vyhli neskoršiemu nálepkovaniu, že boli proti zvrchovanosti. Iní mohli cítiť v blížiacej sa samostatnosti šancu zvýšiť politický vplyv maďarskej menšiny. 

„Pre niektorých Maďarov v tomto čase mohol tento dokument predstavovať výzvu a šancu na nový vplyv a nové definovanie postavenia Maďarov na Slovensku. Za Československa bolo relatívne stabilizované. Pätmiliónové Slovensko je pre niektorých slabší subjekt alebo partner než pätnásťmiliónové Československo,“ povedal Figeľ.

„Následný vývoj potvrdil veľký tlak na revíziu povojnového usporiadania alebo aspoň niektorých záležitostí, spomeniem Benešove dekréty alebo spor o Gabčíkovo a teda hranicu a využitie diela,“ poznamenal.

Na druhej strane, pod veľký tlak sa dostalo aj KDH za to, že nepodporovalo rozdelenie federácie. „Následné nálepkovanie bolo veľmi tupé a rozsiahle,“ poznamenal Figeľ. Podľa neho však nebolo dôležité len to, aby sme sa čím skôr osamostatnili, ale aj to, aká bude nová Slovenská republika. „KDH bolo a je hnutím Novembra'89, pre ktoré nie len otázka štátnosti, ale aj demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, vysporiadania sa s minulosťou, návratu do Európy, bola a aj je veľmi dôležitou,“ povedal Figeľ. 

V roku 1992 sa jeho hnutie podľa neho snažilo postaviť alternatívu k vládnutiu Vladimíra Mečiara a pre Slovensko bolo kľúčové, že táto alternatíva v roku 1998 zvíťazila. „Ak by nebola alternatíva, Slovensko skončí nie len v izolácii, ale aj vnútornom rozklade, ktorý by nás nadlho diskvalifikoval z procesov, ktorých sme dnes samozrejmou súčasťou,“ poznamenal Figeľ.

„Ak by sme nestíhali integračný proces spolu s našimi susedmi, Čechmi, Maďarmi a Poliakmi, naozaj by sme ostali ako stredoeurópsky ostrov. V roku 1997 vznikla luxemburská skupina, v ktorej boli traja naši susedia, Slovinsko, Cyprus a Estónsko. My sme tam neboli,“ dodáva. „Keby sme nevyužili ďalšiu šancu, ktorou bola v roku 1999 helsinská skupina, ďalšia prijatá bolo Bulharsko a Rumunsko. Ale my predsa nepatríme do balkánskeho priestoru,“ zdôraznil expredseda KDH.

„Rozdelenie Slovenska je pozitívny príbeh,“ vyhlásil Figeľ. „Museli sme si nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží. Slovensko áno, ale demokratické európske, pluralitné a spravodlivé. To sú hodnoty dôležité pre každého z nás, možno okrem nejakých oligarchov, ktorí sa zaoberajú len svojimi ziskami. Politik myslí na nasledujúce voľby, štátnik na budúce generácie. Štátnicky konať pred 25 rokmi znamenalo obhajovať spravodlivosť,“ uzavrel.

 

 

Oddlžovanie nemocníc by mohla vláda schváliť po prázdninách Tomáš Drucker
Bratislava 24. júla (TASR) – Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) verí, že oddlžovanie nemocníc by sa mohlo schváliť po skončení letných prázdnin. "Ja, samozrejme, predpokladám, že to bude schválené," povedal dnes po rokovaní vlády SR. Kabinet sa mal plánom vyplatenia dlhov nemocníc zaoberať pôvodne už koncom júna.

"Nemal som žiadne signály predtým, že by bol problém, nevnímam ani dnes, že nejaký problém je, ale koaličný partner povedal, že chce diskutovať o jednotlivých opatreniach, rešpektujem to," uviedol Drucker. Pripustil, že by to mohlo spôsobiť posun pôvodného harmonogramu oddlžovania. To, že vláda o materiáli zatiaľ nerokovala, ako svoje zlyhanie nevníma.

Na oddlžovanie, s ktorým chce Drucker začať na jeseň, sa majú využiť peniaze zo štátnych finančných aktív, najviac však 585 miliónov eur. Oddlžovanie sa má týkať štátnych aj neštátnych zariadení a prebehne vo viacerých etapách. Peniaze majú dostať tí, ktorí budú ochotní plniť ozdravné plány.

Plán už skritizovali dodávatelia zdravotníckych pomôcok. Tí patria medzi najväčších veriteľov nemocníc. Nepáči sa im, že štát od nich v rámci oddlžovania očakáva zľavy, niektoré z nich sú podľa Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-MED mimo ekonomickej reality. Svojich členov preto vyzvala, aby zvážili, či sa do neho zapoja a neobrátia sa na súd. Dlh v zdravotníctve vlani narástol na 647,24 milióna eur. Najviac - 547,16 milióna eur dlhujú štátne univerzitné a fakultné nemocnice.

 

 

Kandidatúru Milana Majerského na post predsedu PSK podporia SaS a OĽaNO-NOVA Pavol Zajac
Prešov 24. júla (TASR) – Kandidatúru primátora Levoče Milana Majerského (KDH) na funkciu predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) podporia okrem mimoparlametného Kresťanskodemokratického hnutia aj strana SaS a hnutie OĽaNO-NOVA. Lídri politických subjektov to potvrdili dnes podpisom krajskej koaličnej zmluvy, pričom postavia aj spoločnú kandidačnú listinu na poslancov v jesenných voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) v Prešovskom kraji. Oznámil to po podpise zmluvy dnes v Prešove podpredseda KDH Pavol Zajac.

“Dohodli sme sa preto, aby sme ukázali Slovensku, ale aj Prešovskému kraju, že slušné a demokratické strany sa vedia dohodnúť. Aby náš kraj získal reštart a novú dynamiku, aby sa v ňom oplatilo žiť,” uviedol Zajac. Podpisom koaličnej zmluvy sa všetky strany zaviazali aj na spoločnej kampani. 

Majerský deklaroval, že jeho programom nie je zameraný útočne na súčasného predsedu PSK ani na ostatných protikandidátov. Svojím programom chce predstaviť voličom slušnú alternatívu a vízie, akým smerom by sa mal Prešovský kraj uberať.

“Dôležitým bodom môjho programu bude, aby múdre hlavy a pracovité ruky neodchádzali za prácou niekde na západ krajiny, ale aby ostali so svojimi talentami, ktoré majú, tu – doma, na východe Slovenska, pri svojich rodinách, pri svojich deťoch. Najhoršie, čo môže byť, keď deti vyrastajú bez otca a ženy prežívajú dni bez svojich manželov. Toto je prioritou,” uviedol Majerský. Vo svojom programe má tiež riešenie rómskej problematiky, kde vidí ako dôležité spoločné kroky samosprávy a štátnej správy. “Štát musí počúvať názory starostov, primátorov aj županov, ak chce riešiť túto otázku. V Levoči máme skúsenosť s prácou 50 Rómov na protipovodňových prácach,” povedal. Vo svojom volebnom tíme bude mať aj rómskeho zástupcu.

K ďalším prioritám patrí výstavba infraštruktúr. Cesty považuje za nevyhnutný prvok pri získavaní investorov a spájaní ľudí. Do Levoče prišiel investor, ktorý stavia fabriku a zamestná v nej 120 ľudí. Majerský sa kriticky vyjadril k vládnej politike, ktorá poskytuje finančné stimuly na vytvorenie nových pracovných miest na západe krajiny a potom nezmyselne ponúka príspevky na dochádzanie za prácou a výstavbu ubytovní. Namiesto toho, aby podporila investorov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. 

Majerský ďalej uviedol, že ich kandidáti na poslancov tvoria tím slušných a múdrych ľudí. Ak by uspel vo voľbách, rád by sa o nich oprel v zastupiteľstve. Vo volebnej kampani budú mať spoločný vizuál, spoločné materiály. Jeho osobná kampaň bude financovaná z prostriedkov KDH vo výške 70.000 eur. Na zvyšok sa vyskladajú kandidáti na poslancov. Dohromady by finančné náklady na celú kampaň nemali presiahnuť výšku 100.000 eur. 

Podpredseda SaS Ľubomír Galko označil spoločného kandidáta Majerského za človeka, ktorý má plán a jasnú víziu a vie, čo chce dosiahnuť. “Nie je len nepopísaný list, za neho nehovoria len reči, ale činy. Je to človek - športovec, ktorý má zmysel pre fair-play tak v športe, ako aj v komunálnej a regionálnej politike, preto ho radi podporíme,” uviedol Galko. V Majerskom vidí pozitívnu zmenu. Informoval, že podobné krajské koaličné zmluvy už podpísali v Bratislavskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Je len otázkou nasledujúcich týždňov, kedy ich uzavrú aj vo zvyšných štyroch krajoch.

Jozef Lukáč (OĽaNO) poukázal na to, že v PSK za 15 rokov nedošlo k zmene na poste jeho predsedu. Kraj potrebuje nový impulz, ktorý ho posunie ďalej. Ten vidí v spoločnom kandidátovi Majerskom.

V Prešovskom kraji zatiaľ ohlásili kandidatúru na post predsedu PSK podnikateľ František Oľha (Šanca), súčasný predseda PSK Peter Chudík (Smer-SD), primátor Levoče Milan Majerský (KDH), druhý viceprimátor mesta Poprad Pavol Gašper (nezávislý), podnikateľ Andrej Gmitter (nezávislý), advokát Ján Garaj (nezávislý) a SNS nominovala primátora mesta Svit Miroslava Škvareka. PSK mal doteraz jediného predsedu VÚC od vzniku krajských samospráv, ktorým je Peter Chudík.

 

 

Lekárom hrozí za nepovolené vyberanie úhrad pokuta do výšky 16.596 eur – Tomáš Drucker
Bratislava 24. júla (TASR) – Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) chce doladiť pravidlá pri vyberaní poplatkov. Za tie nepovolené hrozí vysokými sankciami, tvrdí, že nemieni rešpektovať vyberanie úhrad za služby, ktoré sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia.


Pokutu do výšky 16.596 eur môžu dostať ambulancie, ktoré sa napríklad za poplatok rozhodnú objednať pacienta na presný čas v rámci ordinačných hodín, vyplýva z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú dnes schválila vláda SR, ešte tak bude musieť urobiť parlament. "Ak k takémuto prehrešku dôjde tretí raz v priebehu 12 mesiacov, horná hranica sankcie sa môže zvýšiť až dvojnásobne," ozrejmil dnes novinárom Drucker s tým, že minimálna pokuta bude vo výške 2000 eur.

Poplatok za objednanie sa na presný čas nemôžu ambulancie zo zákona vyberať už v súčasnosti. Pacientske organizácie však dlhodobo poukazujú, že sa tak niekde deje obchádzaním zákona. "Táto novela je explicitná, povedal Drucker. Nebojí sa obchádzania právnej normy. Pokuty bude udeľovať samosprávny kraj. "A to komukoľvek, kto akýmkoľvek plnením podmieňuje objednanie osoby na vyšetrenie, ktoré je plne hradené z verejného zdravotného poistenia v tomto zdravotníckom zariadení," píše sa v právnej norme.

"Táto formulácia platí nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj tretie subjekty, ktoré prevádzkujú informačné systémy," upozornil Drucker. Minister zároveň podotkol, že nemá problém s poplatkami za dodatočné služby pre pacientov, označil za ne napríklad call centrum, konzultácie po telefóne či sms notifikáciu. V novele zákona sa medzi ne zahŕňa i takzvaný manažment pacienta.

"Možnosť platby za takzvaný manažment pacienta sa odvíja od toho, čo má predstavovať, objednania pacienta sa to týkať nemá, ide o súčasť zdravotnej starostlivosti," poukázal Drucker. Nesúhlas s úpravou vyberania poplatkov vyjadrila nedávno finančná skupina Penta, pod ktorú patrí sieť polikliník ProCare.

Ministerstvo zdravotníctva stanovuje v novele i minimálny rozsah ordinačných hodín pre všeobecných lekárov. Malo by ísť najmenej o 30 hodín do týždňa s tým, že lekár musí aspoň dvakrát ordinovať do 14.00 h. Ambulancie môžu dostať pokutu do výšky 2000 eur, ak by ju poskytovali v menšom rozsahu. Ak to budú porušovať opakovane, sankcia sa môže vyšplhať na oveľa vyššiu sumu.

Schvaľovať a potvrdzovať ordinačné hodiny a pokutovať ambulancie by mal samosprávny kraj. Ten môže "v prípadoch hodných osobitného zreteľa" schváliť aj menší rozsah ordinačných hodín. "Myslia sa tým najmä prípady, kedy by bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblastiach, kde ju ponúka jeden lekár vo viacerých zdravotných obvodoch, tiež môže ísť o situácie, kde lekár už vzhľadom na svoj vek či zdravie nie je schopný poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu," vysvetľuje sa v novele zákona. Rozhodnutie o uložení pokuty zo strany samosprávneho kraja by malo obsahovať aj povinnosť vrátiť neoprávnenú úhradu a lehotu na jej vrátenie.