Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

AKTUÁLNE od 13. marca

 Na vládu predložíme ústavné riešenie zrušenia Mečiarových amnestií – Robert Fico


Bratislava 13. marca (TASR) - Koalícia v stredu (15. 3.) na vláde predloží ústavné riešenie zrušenia tzv. Mečiarových amnestií. Oznámil to po dnešnom rokovaní koaličnej rady predseda vlády a Smeru-SD Robert Fico. "Vládna koalícia sa rozhodla ústavnou cestou pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. Očakávam v tomto aj konštruktívny prístup opozície," povedal Fico s tým, že koalícia chce zrušiť Mečiarove amnestie.

"Sme pripravení zahlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií, ak predtým urobíme príslušnú zmenu Ústavy SR," vyhlásil za koalíciu Fico. Dohodnuté riešenie počíta s tým, že Národná rada SR a Ústavný súd SR dostanú kompetencie, aby mohli konať. Keď ich dostanú, budú môcť poslanci pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. Na to treba podľa Fica spomínanú zmenu Ústavy SR. Detaily povie koalícia v stredu pred rokovaním vlády, teraz na návrhoch pracujú experti. Riešenie má počítať aj so zrušením amnestie exprezidenta Michala Kováča.

"Chceme predstaviť právne čistú cestu," zdôraznil predseda Národnej rady SR a SNS Andrej Danko, ktorý zároveň odmietol zneužívanie témy na politikárčenie. Danko hovorí o nájdení kompromisu. S tým súhlasí aj podpredseda parlamentu a šéf Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý je s dohodnutým riešením absolútne spokojný. "Našli sme kompromis, ktorý umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Národná rady bude konať na základe ústavy a hneď môžeme na tej istej schôdzi hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií. Blížime sa k záveru. Ak nedôjde k politikárčeniu, celá Národná rada môže podporiť zrušenie týchto amnestií," povedal Bugár.


Fico poznamenal, že riešenie, ktoré do parlamentu priniesla opozícia, nie je ústavnou cestou k zrušeniu Mečiarových amnestií. "To je náš názor," uviedol Fico. Danko očakáva k nájdenému riešeniu aj podporné stanovisko od prezidenta SR Andreja Kisku. "Veríme, že aj opozícia podporí náš prístup," doplnil šéf parlamentu a SNS. Bugár doplnil, že zrušením Mečiarových amnestií sa majú uvoľniť ruky orgánom činným v trestnom konaní.

Koalícia už minulý týždeň hovorila, že hľadá právne čistý spôsob zrušenia Mečiarových amnestií. Na stole bol návrh Smeru-SD, podľa ktorého by Ústavný súd SR mal dostať právomoc rozhodnúť o zrušiteľnosti amnestií ešte predtým, ako budú poslanci hlasovať. Most-Híd mal opačný návrh, aby poslanci najskôr zrušili Mečiarove amnestie a potom by Ústavný súd ich rozhodnutie preskúmal.

Smer-SD dlhodobo tvrdil, že Mečiarove amnestie sú amorálne, ale právne nezrušiteľné. SNS tiež o ich zrušiteľnosti pochybuje. Podpredseda Smeru-SD a minister kultúry Marek Maďarič sa však nedávno vyjadril, že ak by bol poslancom, hlasoval by za zrušenie. O zrušení hovorí aj poslanec Smeru-SD a mediálny poradca predsedu vlády Erik Tomáš.

Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.

 

 

Je nechutné, ako nás SaS spája s podnikaním Penty v zdravotníctve – Ľubica Končalová

Bratislava 13. marca (TASR) - Strana Smer-SD považuje za nechutné, že opozičná SaS ju spája s podnikaním finančnej skupiny Penta v zdravotníctve. "Je to nehorázne," reagovala hovorkyňa Smeru-SD Ľubica Končalová.

SaS tvrdí, že Smer-SD posledné roky prihráva Pente nemocnice a potichu tak privatizuje zdravotníctvo. Tejto finančnej skupine sa má podľa SaS dariť od roku 2006, teda od času, kedy sa podľa spisu Gorila mal premiér nachádzať v byte na Vazovovej ulici. Od spomínaného roku mala Penta podľa SaS prevziať kontrolu nad 12 nemocnicami.

"Je ba priam až nechutné zo strany SaS spájať Smer-SD s podnikaním finančnej skupiny Penta v zdravotníctve. Práve táto strana zamestnáva vo svojich radoch Rudolfa Zajaca, ktorý pokútnym spôsobom, ako bývalý minister zdravotníctva, umožnil Pente vstúpiť do tohto sektora," uviedla Končalová.

SaS sa nepáči, že Penta má v zdravotníctve "veľký vplyv". Nie je podľa nej v poriadku, že v jej rukách skončila jedna zo zdravotných poisťovní (Dôvera), niektoré nemocnice aj lekárne. Označila to za obrovský konflikt záujmov. Opozičná strana vyzvala ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD), aby s tým niečo robil.

Posudzovať koncentráciu je podľa ministerstva zdravotníctva v kompetencii Protimonopolného úradu SR. Na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti zase dohliada Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, upozorňuje rezort. "Nakladanie so zdrojmi z verejného zdravotného poistenia preveruje Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý aktuálne realizuje kontrolu zdravotníckych zariadení, teda aj nemocníc patriacich do siete Svet zdravia," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Pripomenula, že rezort pripravuje úpravu, ktorá prinesie obmedzenie zisku zdravotných poisťovní.

 

 

Keď fakty nie sú podstatnéRobert Kaliňák

 

SMEblog, 13.3.2017 – Keď pán Matovič na svojej tlačovej besede vykrikoval, že premiér Fico má na účte v Belize viac ako 700 miliónov dolárov, médiá to brali pomaly ako fakt.

V priebehu niekoľkých dní sa ukázalo, že to bol len ďalší výstrel opozičného politika bez akýchkoľvek dôkazov. Mimochodom jediného usvedčeného daňového podvodníka. Takto to ale dopadne, keď sa opoziční politici stavajú do role vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov v jednej osobe a keď im toto uznesenie potvrdí aj Najvyšší novinársky súd. A potom sa všetci pohoršujú, keď sa tieto ich výmysly rozplynú.

 

V posledných dňoch sme sa znovu dočkali hysterickej reakcií médií. Dôvodom bolo zastavenie trestného stíhania v prípade mojej kúpy podielu v spoločnosti B.A. Haus.  Vyplýva z toho, že obludné obvinenia, s ktorými prišli pán Lipšic, Matovič, Sulík a pán Rajtár, boli vymyslené. A médiá, ktoré im od prvej sekundy dali absolútne za pravdu, pokračujú v zverejňovaní nepravdivých informácií.

Faktom je, že vyšetrovateľ prípadu sa zaoberal všetkými informáciami a podozreniami, ktoré dnes médiá spochybňujú. Svedčí o tom aj vyjadrenie prokuratúry, ktorá tvrdí, že „orgány činné v trestnom konaní sa zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné preveriť pri podozrení z možného spáchania  obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, zločinu prijímania úplatku a zločinu podplácania. Vyšetrovateľ preskúmal tok majetku, majetkových práv, akcií a pohľadávok akcionárov spoločnosti B.A. Haus. Vykonal aj kompletnú analýzu účtov, pričom jej súčasťou boli aj predmetné skutočnosti zdokumentované výpismi z účtov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu.“  

 

Keď novinári začali spolu s opozíciou prvýkrát kričať o mojej kúpe akcií spoločnosti B.A. Haus, tvrdili, že firma je predĺžená a má záporné imanie, že je to fiktívny obchod, či dokonca firmu prirovnali k schránkovej spoločnosti. Po tom, čo som všetko vysvetlil, otočili a  začali šíriť, že som podiel v tejto spoločnosti kúpil príliš lacno.  Keď som v roku 2013 cez predsedu predstavenstva spoločnosti kupoval 16-percentnný podiel (17 akcií) B.A. Haus, jej majetok bol cca 2,3 milióna eur a záväzky, teda dlhy 2,4 milióna eur. Zadĺženosť spoločnosti bola 100-percent. Predával sa tretinový podiel spolu s pohľadávkou za sumu 850-tisíc eur, ja som za 16-percent akcií (teda asi polovice z predávaného podielu) a prebratie pohľadávky voči bývalému akcionárovi zaplatil 430-tisíc eur. Je teda zrejmé, že ak som raz kúpil obchodný podiel  v hodnote, ktorú do spoločnosti investoval predchádzajúci akcionár, v pomere 1:1, nemohlo dôjsť k žiadnemu podivnému obchodu. Ako je jasné aj z účtovných uzávierok - všetky peniaze, ktoré do spoločnosti akcionári vložili, boli použité na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľností.  A teda, že sa v nich premieta ich trhová cena.

 

Podľa všetkých dostupných kalkulačiek na výpočet hodnoty firmy suma, ktoré som za akcie zaplatil, bola viac ako adekvátna. A z môjho pohľadu zodpovedala práve hodnote dvoch bytov v dome, kde bývam a kvôli ktorým som akcie spoločnosti B.A. Haus kupoval.  Dokonca prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Palenčár k zavádzajúcim informáciám pána Matoviča na tlačových besedách musel vydať svoje stanovisko cez tlačovú agentúru, v ktorom mimo iného hovorí: " Ešte raz teda upozorňujem, že informácie o cenách predmetných nehnuteľností prezentované pánom Matovičom považujem za nepresné a zavádzajúce," povedal vtedy Palenčár.

Napriek tomu fakty (účtovné uzávierky, obstarávacie ceny nehnuteľností v tom čase) novinári aj komentátori v slovenských médiách bez problémov ignorujú. Dobrým príkladom sú aktuality.sk patriace pod vydavateľstvo Ringier Axel Springer, ktoré dokonca zaviedlo cenzúru. Pred niekoľkými týždňami odmietli vydať moju reakciu na klamstvá v ich článkoch o korupcii s odôvodnením, že sa im nepáči. Takýto postup by sme nečakali, keďže komentáre opozičných politikov sú na portáli aktuality.sk úplne bežné...

 

Potom sa hysterickej reakcii niektorých novinárov, ktorí vo svojich komentároch volajú po návrate Daniela Lipšica ako najväčšieho bojovníka proti korupcii, netreba ani čudovať. Lipšica, počas ktorého pôsobenia na ministerstve spravodlivosti sa na Slovensku kupovali poslanci, toho pána Lipšica, počas ktorého pôsobenia sa stratili nahrávky z vyšetrovacieho spisu ako kľúčový dôkaz korupcie jeho spolustraníka a toho pána Lipšica, pod ktorého ochrannými krídlami sa na Slovensku diala Gorila. Nehovoriac  už o tom, že je to ten pán Lipšic, pán Matovič a pán Sulík, počas vlády ktorých sa bez akejkoľvek kontroly zo strany Daňového riaditeľstva a Finančnej polície vyplatila Ladislavovi Bašternákovi prvá vratka DPH v hodnote 3,6 milióna eur.

 

Žiaľ, vo viacerých prípadoch už fakty pre média nie sú podstatné. Je zjavné, že takéto útoky tu boli a aj budú pokračovať. Radšej by som však energiu namiesto vysvetľovania týchto výmyslov venoval plneniu Programového vyhlásenia vlády a zvyšovaniu bezpečnosti Slovenska.

 

 

Prezident Kiska musí vymenovať ústavných sudcov z navrhnutých kandidátov – Róbert Madej

Bratislava 10. marca (TASR) – Prezident SR Andrej Kiska nie je oprávnený vymenovať menej ako polovicu kandidátov navrhnutých Národnou radou SR, a to ani vtedy, ak je presvedčený, že existujú závažné pochybnosti o ich schopnosti vykonávať funkciu sudcu Ústavného súdu (ÚS). Uviedol to Róbert 
Madej (Smer-SD), predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, ktorý informoval o neformálnych záveroch stanoviska Benátskej komisie.


"Dnes je absolútne jasné, že prezident musí vymenovať sudcov Ústavného súdu z navrhnutých kandidátov. Celé Slovensko očakáva, že prezident bude rešpektovať rozhodnutie Benátskej komisie a teším sa, kedy urobí nápravu vo svojich doteraz protiústavných rozhodnutiach," pre TASR to uviedol Madej.

Ako sa uvádza v stanovisku Benátskej komisie, podľa Ústavy SR je slovenský Ústavný súd konečným rozhodcom v ústavných veciach. "Nie je úlohou Benátskej komisie preskúmať rozhodnutia ústavných súdov o interpretácii "ich" ústavy rovnakým spôsobom, ako by to urobil vyššie postavený súd. Preto pri odpovedi na otázky slovenského prezidenta Benátska komisia nemôže rozhodnúť namiesto Ústavného súdu. Jedine ÚS môže s konečnou platnosťou rozhodnúť ústavnoprávne spory spôsobom zaväzujúcim všetky strany," píše sa v stanovisku.

Benátska komisia odporúča všetkým stranám rešpektovať budúci nález ÚS. Komisia ďalej navrhuje pri najbližšej reforme procesov týkajúcich sa ÚS zaviesť kvalifikovanú väčšinu pre voľby kandidátov na sudcov ÚS spoločne s primeranými mechanizmami proti zablokovaniu a umožniť senátom ÚS predložiť obzvlášť dôležité veci plénu. 

Taktiež navrhuje, aby sa prezident alebo jeho zástupcovia mali možnosť aktívne zúčastňovať procesu posudzovania kandidátov v parlamente. Ústavný súd by mal podľa Benátskej komisie vyhlásiť svoje rozhodnutie až vtedy, keď už je k dispozícii písomné vyhotovenie.

"Benátska komisia považuje súčasnú situáciu za patovú, ktorá vyžaduje okamžité riešenie. Odporúčania komisie by nemali brániť okamžitému riešeniu veci," uvádza sa v stanovisku. 

"Odpoveď Benátskej komisie, žiaľ, nie je takým silným impulzom, aby sme raz a navždy vyriešili patovú situáciu pri menovaní sudcov Ústavného súdu. Napriek tomu prezident Andrej Kiska rešpektuje stanovisko, ku ktorému Benátska komisia dospela, a ako prezident je pripravený konať tak, ako verejne sľúbil," povedal dnes Krpelan na margo rozhodnutia.

Trinásťčlenné plénum ÚS je nekompletné po tom, ako prezident odmietol vymenovať sudcov na celkovo tri uvoľnené miesta. Odmietnutí kandidáti, ktorých v minulom volebnom období schválila Národná rada SR, podľa neho nespĺňali nároky spojené s takýmto postom. Došlo k sporom, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom ÚS rozhodol, že prezident porušil práva sťažujúcich sa kandidátov. Kiska označil rozhodnutia ÚS ako vnútorne rozporné.

 

 

Neúspech Rímskej deklarácie by bol pre Európu katastrofou – Robert Fico

Brusel/Bratislava 10. marca (TASR) - Hlavnou témou dnešnej neformálnej časti summitu EÚ v Bruseli, ktorý sa konal bez britskej premiérky Theresy Mayovej, bola príprava spoločnej deklarácie, ktorá odznie na summite v Ríme (25.3.) a ktorá by mala potvrdiť jednotu EÚ aj po odchode Británie. Predseda vlády SR Robert 
Fico upozornil, že prípadný neúspech spoločnej deklarácie by znamenal "katastrofu".

Slovenský premiér ocenil, že v rámci úvah o budúcnosti EÚ zaznieva odkaz na septembrový summit v Bratislave, kde lídri 27 krajín EÚ prvýkrát po referende o brexite vyjadrili spoločnú vôľu pokračovať v európskom projekte. Dodal, že na Bratislavskú cestovnú mapu by mala nadviazať aj pripravovaná Rímska deklarácia. Podľa Fica zaznelo v rámci rozpravy veľa návrhov a názorov, on vo svojom vystúpení prejavil miernu skepsu.


"Spýtal som sa, či sme schopní do 25. marca pripraviť spoločný dokument 27 krajín, pretože cítiť v názoroch na niektoré témy rozdiely," opísal situáciu. Pripomenul, že lídri mali dnes možnosť vyjadriť sa k Bielej knihe Európskej komisie, ktorá ponúka päť možných scenárov vývoja Európy. Národní experti teraz majú dva týždne na prípravu dokumentu, ktorý lídri 27 štátov EÚ počas osláv 60. výročia Rímskych zmlúv už len podpíšu a do ktorého už nebudú môcť zasahovať.


"Ak sa nám to nepodarí, budem to považovať za katastrofu," uviedol Fico s odkazom na Rímsku deklaráciu o budúcnosti Európy. Poznamenal, že v tejto súvislosti sa aj dnes veľa hovorilo o mechanizme posilnenej spolupráce, ktorý poskytuje členským krajinám právo na vyššiu dynamiku spolupráce bez potreby zapojenia sa všetkých členských krajín. Dodal, že tento mechanizmus už funguje, pretože v eurozóne sú diskusie o zavedení dane z finančných transakcií, ktoré podporuje aj SR, a naša krajina je aj medzi 17 signatármi dokumentu o potrebe zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO).


"Mechanizmus posilnenej spolupráce by nemal byť základom fungovania EÚ do budúcnosti. Základom musí byť konsenzus všetkých členských štátov Únie," zdôraznil premiér. Až potom, keď niektoré štáty cítia potrebu väčšej dynamiky vývoja, môže podľa neho nastúpiť tento mechanizmus.

Fico skonštatoval, že aj v súčasnosti sa Únia vyvíja rôznymi rýchlosťami, keďže máme fungujúci schengenský priestor, kde podporil snahy Rumunska a Bulharska o členstvo, a 19-člennú eurozónu. Podľa jeho slov sa Slovensko tohto mechanizmu neobáva, podobne ako sa ho neboja ani ostané krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré viacrýchlostnú Európu vnímajú ako šancu, ktorú treba využiť. Spresnil tiež, že V4 má rovnaký pohľad aj na pripravovaný dokument Rímskej deklarácie.

"Bola by chyba, a teraz hovorím o Slovensku, keby sme posilnenú spoluprácu nevyužívali tam, kde nám to vyhovuje," odkázal šéf slovenskej vlády. Ohľadom budúceho vývoja podľa jeho slov netreba zabudnúť ani na rozširovanie EÚ. Pripomenul, že na summite sa hovorilo o náraste nestability na Balkáne, o krajinách, v ktorých to "vrie", a preto ich európsku perspektívu vníma ako najlepšie riešenie pre stabilitu tohto regiónu.