Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

AKTUÁLNE od 11. júna 2017

R. Fico: Dovoz pracovníkov zo zahraničia berieme ako krajné riešenie 
Bratislava 11. júna (TASR) – Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) principiálne odmieta, aby sa dovoz zamestnancov zo zahraničia vnímal ako najlepší spôsob vyriešenia problému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na Slovensku. "Berieme to ako krajné riešenie, ak zlyhajú všetky ostatné riešenia krátkodobé a dlhodobé," zdôraznil Fico v dnešnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

      Zároveň doplnil, že vláda nebude zasahovať do akademických slobôd vysokých škôl a univerzít, pokiaľ ide o ponúkanie rôznych študijných odborov. Opísal však, ako študentom na stredných školách hovorí, aby zabudli na odbory ako politológia alebo medzinárodné vzťahy, pretože sa v nich na Slovensku nevedia uplatniť. "Ja na Slovensku poznám iba štyroch politológov a z toho je jeden Rus," dodal premiér. Ale školy podľa jeho slov ročne "vypúšťajú" tisícky politológov.
      Stredné školy sú však podľa Fica iná kategória. "Tam máme väčší vplyv cez vyššie územné celky (VÚC). Žiadame VÚC, aby sa maximálne prispôsobili požiadavkám trhu," vysvetlil. Toto je podľa neho aj téma pre sociálnych partnerov, či nevymyslia nejaký model, ktorý by ešte viac tlačil VÚC do toho, aby sa neotvárali ďalšie gymnáziá a stredné školy bez technického vzdelania. 
      Medzi krátkodobé opatrenia, ktoré je potrebné podľa neho v tejto súvislosti prijať, sú napríklad amnestie na exekúcie. "Odhady sú, že máme v evidencii nezamestnaných 40.000 až 60.000 ľudí, často možno aj kvalifikovaných, ktorí sa nechcú zamestnať, lebo by im okamžite exekútor skočil na mzdu," odôvodnil Fico.
      Potrebné je podľa neho zároveň aj pružnejšie reagovať na požiadavky zamestnávateľov, pokiaľ ide o rôzne rekvalifikácie. Možno im poskytnúť aj finančnú pomoc alebo vytvárať nejaké centrá na rekvalifikáciu. Ďalšou oblasťou, ktorej sa treba venovať, je podľa premiéra mobilita pracovnej sily. "To bude aj predmetom Rady solidarity a rozvoja, diskutovať, čo ešte viac máme urobiť pre ľudí, aby chodili za prácou aj ďalej, ako len v mieste trvalého bydliska," opísal premiér.
      Kládol otázky, či napríklad dávať ďalšie zľavy na cestovné alebo väčší príspevok pri presťahovaní rodiny, či vyššie príplatky pre tých, ktorí budú cestovať viac ako 50 či 60 kilometrov za prácou. Zároveň priznal, že pravdepodobne musí štát viac motivovať firmy aj finančne, aby sa zapájali do duálneho vzdelávania.
      Čo sa týka dovozu pracovnej sily z tretích krajín, tá je aj podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislava Machunku len núdzovým riešením. "To je krízové riešenie, my s nimi máme zásadné problémy," opísal Machunka. Problém je podľa neho napríklad rôzna kultúra, technologická disciplína či jazyková bariéra takýchto pracovníkov. 
      Upozornil však na to, že v súčasnosti je potrebné využiť situáciu, keď sú zákazky a je potrebné viac vyrábať. Pri takejto akútnej situácii podľa neho duálne vzdelávanie nepomôže, keďže to je otázkou viacerých rokov. Riešením je buď rekvalifikácia zamestnancov alebo dovoz pracovníkov zo zahraničia.
      Súčasne však zdôraznil, že zamestnávatelia odmietajú sociálny damping. "Nielenže je neseriózny voči zamestnancom, ale aj voči ostatným firmám, ktoré si plnia všetky záväzky voči zamestnancom," zdôraznil. Dnes však už podľa jeho slov ochrana pred sociálnym dampingom v zákonoch je. Problémom je však zlyhávanie kontroly dodržiavania zákonov.
      Podobne so sociálnym dampingom nesúhlasí ani predseda Rady Odborového združenia (OZ) KOVO Emil Machyna. Ak na Slovensko prídu ľudia z tretích krajín, musia mať podľa neho rovnaké podmienky ako slovenskí zamestnanci. Pretože potom môže zamestnávateľ pracovníkom povedať, že ak budú "vyskakovať", dovezie si ďalších ľudí zo zahraničia. Je zároveň aj za väčší systém kontroly.

 

 

Kandidáti na riaditeľa chcú, aby mala RTVS maximálny spoločenský kredit 
Bratislava 11. júna (TASR) – Dôveryhodná, rešpektovaná a adresná inštitúcia. Tak vidia RTVS v budúcnosti ôsmi kandidáti na post generálneho riaditeľa verejnoprávneho vysielateľa, ktorí sa dnes stretli v diskusnej relácii O 5 minút 12. Vo viac ako hodinovej debate diskutovali v RTVS o tom, kam by chceli posunúť verejnoprávne médiá.

      Súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika si želá, aby telerozhlas mal nezastupiteľnú úlohu na mediálnom trhu. "Aj ako médium, ale aj ako spoločenský fenomén. Že bude spoločnosťou pre každého, v každej platforme bezodplatne a bezbariérovo," zdôraznil.
      Generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník by chcel RTVS viesť k užitočnej, rešpektovanej, národnej kultúrnej inštitúcii. "S jasne odlíšiteľnými programovými výstupmi a vyriešenými základnými vecami ohľadne technologických postupov, financovania a rozvoja multikanálovej stratégie," dodal.
      Peter Abrahám si želá, aby bola RTVS vnímaná verejnosťou ako inštitúcia nezávislá nielen od politických vplyvov, ale aj programových a obsahových lobistov.
      Richard Dírer je presvedčený, že by RTVS mala znamenať dôveryhodný, aktuálny zdroj, ktorý bude vyhľadávaným partnerom.
      Fedor Flašík si RTVS v budúcnosti predstavuje ako verejnoprávny mediálny dom, kam pribudne aj TASR. "Úlohou je vytvoriť z tohto komplexu modernú inštitúciu, zodpovedajúcu 21. storočiu," uviedol
      Michal Ruttkay je presvedčený o potrebe uskutočniť revolučnú zmenu. "Sprístupniť RTVS verejnosti tak, aby bola jej ponuka dostupná nonstop a pre každého," poznamenal.
      Zuzana Ťapáková si naopak myslí, že je potrebné sa držať reálnych vízií, podstatné je pre ňu rozvíjať a skvalitňovať súčasné programové služby.
      Stanislav Velitzky sa domnieva, že by sa mal medzi mediálnou inštitúciou a jej divákmi a poslucháčmi vytvoriť blízky vzťah, kde by každého koncesionára bral ako člena rodiny. "Mojou víziou je, že v roku 2022 bude mať koncesionár tričko I Love RTVS," uviedol.
      Kandidáti sa venovali bližšie i programovým víziám v prípade rozhlasu i televízie. Podľa Rezníka by mal rozhlas požiadať o vlastný digitálny multiplex, pripomenul, že je tomu naklonené aj legislatívne prostredie. V prípade televízneho vysielania je presvedčený o potrebe vzniku tretieho okruhu zameraného na šport a témy zdravého životného štýlu. Zopakoval v tejto súvislosti, že nejde iba o záujem vysielať šport, ale aj o to, aby mohol druhý program plniť svoju koncepciu a divák od neho dostal to, čo od neho očakáva. Dvojku chce formátovať ako vysielanie pre deti a mládež počas dňa, večer a v noci ako artový program.
      Mika uviedol, že digitálne vysielanie rozhlasu už RTVS naštartovala, avizoval plány rozšíriť okruhy o ďalšie vysielanie Reginy, zameranej na Bratislavu a okolitý región, rovnako tak programový okruh zameraný iba na hovorené slovo. V prípade televízie avizoval vôľu prinášať štyri programy plus jeden v digitálnej forme. "Sme na to technologicky vybavení a máme dostatok mediálneho obsahu," zdôraznil, pričom poukázal na to, že je to istým spôsobom nevyhnutnosť, vzhľadom na to, že RTVS má zakúpené práva na medzinárodné i domáce športové podujatia a o športové programy je aj veľký záujem medzi divákmi. "Je vôľa, aby šport dostal svoj priestor, ale zároveň, aby ho nebral iným typom programu, ktoré chceme vo vysielaní mať," poznamenal.
      "Tu je ale potom otázka, či musíme mať práva na toľko športových podujatí," kontrovala Ťapáková. Podľa nej súčasné dva programy televízie stačia, mali by byť však lepšie dramaturgicky a koncepčne vyprofilované. V prípade rozhlasu sa vyslovila za pokračovanie  a nadviazanie na doterajších "90 rokov kvalitnej a plodnej práce rozhlasu". "Určite by som bola za rozširovanie frekvencií menšinových rádií, ako je Devín, Patria či Rádio FM," spomenula.
      Abrahám vidí cestu v zbližovaní televíznej a rozhlasovej služby aj prostredníctvom personálneho prepojenia. Do vysielania chce tiež formou partnerstva angažovať ľudí z lokálnych médií, rozhlas má byť podľa neho ešte silnejším a variabilnejším partnerom pre slovenskú hudobnú tvorbu. Do rozširovania programových služieb televízie chce ísť, "ak na to budú peniaze".
      Skvalitňovať spravodajstvo a publicistiku je jedna z hlavných úloh pre rozhlas podľa Ruttkaya. Vyslovil sa tiež za nové programové služby, rozšírené aj o lifestylové programy. "Je potrebné tiež presnejšie formátovať jednotlivé okruhy rozhlasu, ale tiež aj platovo zrovnoprávniť ľudí z rozhlasu s ich kolegami z televízie," uviedol. V televízii chce 'preštrukturovať' služby, aby boli prístupné nonstop, tretí program je podľa neho nevyhnutný, na dvojke je potrebné sa zamyslieť, ako programový priestor lepšie a efektívnejšie naplniť.
      Flašík poukázal na to, že keď počúva niektorých moderátorov Slovenského rozhlasu, má pocit, že toto médium zaspalo v čase. "Dynamika hovoreného slova sa musí zmeniť, musí korešpondovať s dynamikou rozvoja technológií, ktoré už sú k dispozícii," zdôraznil. V televízii by jednoznačne posilnil dokumentárnu tvorbu. "Vedel by som si tiež predstaviť vývojové pracovisko, kde by vznikali nové programy pre rozhlas i televíziu," dodal.
      Velitzky chce v prípade rozhlasu viac využívať jej budovu, v televízii by spustil tretí program so zameraním na folklór. Dírer vidí v rozhlase možnosť posilňovať informačný potenciál vrátane regionálneho spravodajstva a vysielania pre menšiny, v televízii chce pokračovať v súčasnom nastavení Jednotky a Dvojky, viac sa chce však venovať online platforme.
      Kandidáti boli konfrontovaní aj otázkou ďalšieho financovania RTVS. Velitzky ani Ťapáková nie sú za zvyšovanie koncesií. "Ani to, vnímajúc politickú vôľu, nevidím ako reálnu možnosť v najbližšom období," uviedla jediná žena medzi kandidátmi.
      Súčasný model a stav by zachoval aj Ruttkay, myslí si, že RTVS by mohla získať peniaze racionalizáciou výroby programov, prípadne aj tým, že by sa aspoň v časti svojej služby stala platcom DPH.
      Abrahám je za postupné zrušenie koncesií a napojenie RTVS na štátny rozpočet. Dírer naopak z hľadiska predpokladaného nárastu programovej služby pripúšťa zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, ale až po "dlhodobejšej a odbornej debate". Flašík sa prihovára za vznik štátnej akciovky napojenej na štátny rozpočet.
      Rezník uviedol, že súčasný hybridný model, rátajúci s koncesiami, peniazmi zo zmluvy so štátom a vlastnými výnosmi je v danej chvíli asi jediný možný a je za jeho zachovanie. Poukázal i na to, že inštitút zmluvy so štátom finančne zastabilizoval RTVS, pripomenul, že sa končí doterajšia zmluva. "Ktokoľvek z nás bude musieť rokovať o novej rámcovej zmluve so štátom na ďalšie roky," upozornil.
      Mika sa vyjadril, že financovanie verejnoprávnych médií treba riešiť. Podľa neho je úlohou riaditeľa, nech už je to ktokoľvek, bojovať o viac peňazí pre RTVS. "Je to fundamentálna úloha," skonštatoval.
      Všetci kandidáti vylúčili priame rokovanie o politickej podpore.