Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Aké sú platy v štátoch eurozóny? – Jozef Šucha

Údaje zo štatistiky Eurostatu sú síce z roku 2010, ale je zaujímavé pozrieť sa cez ich prizmu na stav životnej úrovne v štátoch eurozóny tak ako ich uvádza internetový portál „naseplaty.sk“ Podľa štatistík Eurostatu bol v roku 2010 priemerný plat obyvateľa SR 777 eur mesačne. Poliaci zarábali 812 eur, pričom Maďari len 775 eur. Zarábali tak najmenej v regióne. "Najlepšie zarábajúcimi v rámci krajín V4 sú Česi, ktorých priemerná mesačná mzda dosiahla 916 eur," informovala v utorok Poštová banka.

Priemerne zarábajúci Švajčiar v roku 2010 zarobil 4601 eur, čo bolo najviac v rámci celej Európy. V prípade krajín Európskej únie sú najlepšie zarábajúcim národom Dáni. Priemerná mesačná mzda dánskeho zamestnanca predstavovala 4276 eur. "Práve Dánsko je však zároveň tou krajinou únie, kde sa žije najdrahšie. Vlani tu cenová hladina dosiahla až 142 % európskeho priemeru," upozornila banka. Spomedzi takzvaných nových členských krajín EÚ sa najviac zarába v Slovinsku. Priemerná mesačná mzda slovinského zamestnanca v roku 2010 bola 1502 eur. Najmenej sa zarába v najmladších členských krajinách únie. Priemerná mesačná mzda bulharského zamestnanca predstavovala len 347 eur. O približne 100 eur viac si na výplatnej páske našli v roku 2010 pracujúci Rumuni. "Nižšie platy ale v týchto krajinách aspoň čiastočne kompenzujú aj nižšie ceny tovarov a služieb, keďže cenová hladina v týchto ekonomikách dosahuje len približne 50 až 60 % priemeru EÚ," skonštatovala spoločnosť.

Údaje Eurostatu z marca 2013
Bratislavský kraj sa v prieskume najbohatších a najmenej rozvinutých regiónov EÚ dostal pred Prahu. Podľa rebríčku štatistického úradu EÚ (Eurostat) z marca 2013 obsadil siedme miesto. Najbohatším regiónom aj naďalej zostáva centrum Londýna, kde HDP na obyvateľa predstavovalo 328 percent priemeru EÚ. Na druhom mieste sa ocitlo Luxemburské veľkovojvodstvo (266 percent) nasledované Bruselom (223 percent), Hamburgom (203 percent) a francúzsky administratívny región Île-de-France spolu s holandským mestom Groningen (180 percent). Bratislavský kraj si v roku 2010 podľa prieskumu zhoršil pozíciu o dve priečky oproti roku 2009, keď bol na piatom mieste. V roku 2010 bol HDP na obyvateľa v Bratislavskom kraji 176 percent nad priemerom EÚ, vďaka čomu sa dostal jednu priečku pred Prahu, ktorá v prieskume obsadila 8. miesto (172 percent). Tesne za hlavným mestom ČR sa v desiatke najbohatších regiónov EÚ ocitli ešte Štokholm (168 percent) a Viedeň (165 percent).

Z 270 regiónov EÚ sa 41 dostalo nad úroveň 125 percent priemeru HDP na obyvateľa v EÚ. Z toho je osem regiónov z Nemecka, po päť z Holandsku a Rakúska štyri z Belgicka, po tri z Británie, Španielska a Talianska, dva zo Švédska a Fínska a po jednom regióne z Českej republiky, Dánska, Francúzska, Írska, Luxemburska a Slovenska. Najhoršie dopadli Bulharsko a Rumunsko Na druhej strane aj v roku 2010 medzi najmenej rozvinuté regióny, kde HDP na obyvateľa bolo pod 75 percent priemeru EÚ, patrili tie v Bulharsku a Rumunsku. Tri regióny Bulharska a jeden rumunský zaznamenali dokonca menej ako 30 percent priemeru EÚ. Do rebríčka 20 regiónov pod 50 percent priemeru EÚ sa dostalo päť bulharských, šesť rumunských, štyri maďarské a päť poľských regiónov. Pod hranicou 75 percent priemeru EÚ sa ocitla zhruba štvrtina všetkých regiónov Únie, pričom najviac ich má Poľsko (15), Česká republika, Grécko a Rumunsko ich majú po sedem, Maďarsko šesť a Bulharsko s Talianskom po päť. Slovensko spolu s Francúzskom a Portugalskom majú po tri chudobné regióny. Východ Slovenska bol z krajov posledný. Zo štyroch slovenských regiónov bol Bratislavský kraj jasným favoritom. Na druhom mieste sa ocitlo západné Slovensko (68 percent priemeru EÚ), nasleduje stredné Slovensko (59 percent) a východné Slovensko (49 percent).
Portál „naseplaty.sk“ umožňuje získať orientáciu v platovej situácii v rámci Slovenska i v rámci krajín EÚ. Zaujíma vás, či plat ktorý dostávate vo vašej pozícii je primeraný k priemeru, alebo či je inde možné získať lepšie ohodnotenie svojej práce? Jednoduchá kalkulačka vám dá odpoveď. Čo urobíte z informáciou záleží už od vašej kreativity a rozhodnosti.