Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Aj vo vede, aj v športe platí, že peniaze nie sú všetko – Stanislav Kubánek

Priznám sa, že už niekoľkokrát som v úvode svojho príspevku zdôraznil, že som prakticky založený človek technického zamerania a pokiaľ by som sa dostal do spoločnosti, v ktorej sa rozoberajú problémy našej vedy, tak budem iba pozorne počúvať a mlčať. Teraz však urobím jednú výnimku. Spôsobil ju môj priateľ, ktorý sa v Košiciach zúčastnil na oslavách polstoročnej existencie dvoch ústavov Slovenskej akadémie vied – Ústavu experimentálnej biológie a Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat.

 

„Vieš“ povedal mi: „Čakal som nudné a plačlivé vystúpenia na tému nedostatok financií a teda ako sa u nás rieši veda na kolene, ako chýbajú vo svete samozrejmé a u nás nedostatočné moderné vybavenie laboratórií. Bol som však prekvapený z toho, že ani  z vystupujúcich predstaviteľov týchto ústavov a ani jeden z hostí nepovedali ani jedno slovo na tému chronického nedostatku peňazí. Ja som však až ústa otváral nad tým, ako zanietene hovorili o svojej práci, ktorú poznajú a jej výsledky aplikujú popredné prestížne zahraničné inštitúcie. Okrem toho o tých, ktorí vedecky vyrástli v Košiciach, je veľký záujem zo strany amerických a kanadských univerzít!“

 

Priateľa som nechal ešte nejaký čas sa nadchýňať všetkým, čo na tých oslavách počul. Na mňa sa jeho nadšenie prenieslo tak, že som si vyhľadal niektoré informácie o súčasnom stave slovenskej vedy. Je pravda, že náš štát v porovnaní s vyspelými západnými krajinami investuje do vedy menej financií, ale vedecké ústavy univerzít, i samotné firmy môžu získavať ďalšie finančné prostriedky z eurofondov. Určite by prospeli aj legislatívne zmeny, napríklad umožnenie vysokým školám tvoriť zisk z vedy a výskumu a daňovo zvýhodniť podniky, ktoré ich podporujú. Daňové úľavy by mohli dostávať i samotné firmy za ich investovanie do vedy a výskumu.

 

Ako človek, ktorý roky pôsobil v našich športových orgánoch, som si veľmi rýchlo predstavil súvislosť medzi vedou a športom. Koľko veľa majú spoločného! Vedci aj telovýchovní funkcionári zvyknú hovoriť o tom, ako málo financií dostávajú na svoju činnosť. Po každom neúspechu na olympijských hrách ho ospravedlňujeme páve nedostatkom peňazí. Veď čo už, vyhovoriť sa na niečo treba. Pri počúvaní tých všetkých výhovoriek si málokto uvedomí, že tí najúspešnejší naši športovci vyrastali v skromných podmienkach, či už ide o Martikána, bratov Hochschornerovcov, Kaliskú, Velez-Zuzulovú, Piaseckého... Často tí, ktorí najviac natŕčajú ruky a pravidelne do nich aj niečo dostávajú, dosahujú dokonca podpriemerné výkony. Podobne je to aj vo vede. Obrazne povedané – tí vedci, ktorí sú na úrovní objaviteľov „teplej vody“ najviac kričia ako málo financií dostáva naša veda. Na druhej strane tí talentovanejší dosahujú vynikajúce výsledky svetového významu tam, kde to nikto nečakal. Jednoducho samotné peniaze nie sú všetko. Ani talent. Ešte tu musí byť srdce.

 

Samozrejme, aj kvalitná veda i vrcholový šport si žiadajú svoje. Je tu síce štát so svojími prostriedkami, ale tie nestačia ani v najbohatších krajinách. Aj v tých sa vedci i športovci spoliehajú i na iné finančné pramene, predovšetkým od bohatých firiem, mecenášov, zbierok. Musí tu byť symbióza verejných a súkromných financií. Áno, dostať peniaze či od štátu, alebo väčších či menších firiem nie je ľahké. Viem o tom veľa, veď roky som stál na čele slovenského kolkárskeho športu. Viem, čo je to doslova obracať  v ruke každú korunu, alebo cent. So svojimi spolupracovníkmi sme často museli chodiť od dverí do dverí, oslovovať potenciálnych sponzorov. Takto to však dnes chodí na celom svete!  Niekde sa tie peniaze získavajú ľahšie, inde oveľa ťažšie. Štát sa má starať predovšetkým o to, aby telocvične boli samozrejmou súčasťou škôl, aby nevyschol prameň financií na mládežnícky šport, na objavovanie talentov. Okrem toho máme aj bohaté mestá i obce. Aj tieto môžu v niektorých prípadoch štedro prispieť na  vedu i šport, ale...  Pre ne je jednoduchšie pozvať na slávnosť komunálneho, či regionálneho významu známu speváčku či hudobnú skupinu napr. z Česka až niekam k ukrajinským  hraniciam, poriadne ich preplatiť, pričom to, čo oni vzali za hodinové vystúpenie by v tom malom mestečku stačilo na celoročnú činnosť mladých futbalistov, alebo atlétov a ešte k tomu  škole na vybavenie  chemického laboratória.  Napríklad... Jednoduchšie je však vyhovoriť sa na krízu a na to, že ten štát nám nič nedáva.

 

Prepáčte mi, že som akosi prešiel od vedy ku športu, ten prechod som si ani neuvedomil. Ale niekedy si dám tu námahu a zrátam koľko drahých zahraničných futbalistov hráva v našich súťažiach, koľko basketbalových hviezd, draho zaplatených, pobehuje pod košmi v našich halách. Pritom kluby, ktoré ich štedro platia vykrikujú, že nemajú na činnosť svojich mládežníckych družstiev! Vráťme sa však k vede. Máme toľko vynikajúcich odborníkov, bez ktorých, napríklad, sa dnes nezaobíde ani výskum vesmíru. Kto z nás si uvedomuje, že na vývoji a výrobe špeciálnych kozmických vozidiel, určených na výskum planéty Mars, sa podieľali aj slovenskí vedci a výrobcovia? Našim médiám je jednoduchšie písať a hovoriť o tom, ktorá hviezdička, alebo začínajúca speváčka sa s kým vyspala, kto ju nechal a koho sa jej podarilo uloviť. Samozrejme, že šoubiznisu je potom ľahšie osloviť potenciálneho sponzora než nejakému vedeckému tímu. Predstaviteľ bohatej firmy potom povie, že ja by som vám peniaze aj dal, ale o vás nikto nič nevie... Vrátim sa však k tým úspešným košickým vedcom. Okrem iného potvrdzujú, že kvalitná veda sa dá u nás robiť nielen v Bratislave, ale aj na východe republiky. Ale i hocikde  inde, napríklad na Orave či Kysuciach. Ako hovorí ľudová múdrosť našich predkov – všetko sa dá, len treba chcieť...