Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Aj politici sú občania, ktorým patrí právo na odpoveď – Karol Farkašovský

Bratislava 11. apríla (TASR) – Politici sú takisto občania, preto sa aj ich má týkať ústavné právo na ochranu mena, osobnej cti a dobrej povesti. Ako argument vysvetľujúci podporu poslaneckej novely tlačového zákona to počas štvrtkovej verejnej diskusie povedal podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Karol Farkašovský (SNS). Oponenti v diskusii vidia v návrhu legislatívnej úpravy, naopak, pokus politikov získať nad médiami moc. Diskusiu s názvom Skutočne ide len o právo na odpoveď? zorganizovalo v Bratislave Centrum pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku (CenPress).

Farkašovský je presvedčený, že ak by každý novinár postupoval podľa etických princípov novinárskeho kódexu a napĺňal by základnú úlohu médií – informovať, nebol by žiadny problém a ani potrebná novela tlačového zákona priznávajúca i právo verejných funkcionárov na odpoveď.

Člen parlamentného mediálneho výboru Miroslav Číž (Smer-SD), ktorý je jedným z predkladateľov novely, argumentoval nielen článkom 19 slovenskej ústavy, ale podobnými úpravami v zákonoch iných európskych krajín, konkretizoval ustanovenia nemeckého tlačového zákona. "Každá osoba i úrad dotknutý tvrdením má právo na odpoveď, pričom úradom je mienený verejnoprávny sektor," upozornil.

Expert na mediálne právo Tomáš Kamenec reagoval, že v rozhodovacej praxi slovenských súdov nie sú priznávané práva úradov na ochranu dobrej povesti. "Chcete tu zaviesť niečo, čo sem nepatrí, čo nie je našou tradíciou,“ povedal. Myslí si, že poslanecká novela je iba obyčajnou snahou, aby mali politici dosah na médiá. Podľa člena Ústavnoprávneho výboru NR SR Ondreja Dostála z klubu SaS to má byť doslova kladivo na médiá. "Právo na odpoveď sa má totiž dotýkať nielen nepravdivých či skresľujúcich a zavádzajúcich tvrdení, ale aj pravdivých výrokov," pripomenul. Predsedníčka Tlačovo-digitálnej rady SR Alena Pániková je presvedčená, že súčasný inštitút ochrany spolu so samoreguláciou je dostatočný. Poukázala na to, že Ministerstvo kultúry SR pripravuje novelu mediálneho zákona, preto poslaneckú aktivitu vidí skôr ako objednávku politikov. "S cieľom dať médiám náhubok,“ vyhlásila.

Generálny riaditeľ Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Anton Škreko v tejto súvislosti uviedol, že expertná skupina, ktorá sa zaoberá legislatívnou úpravou na pôde ministerstva sa v čase predloženia poslaneckého návrhu ešte nevenovala téme opravných prostriedkov, predmetom diskusie bolo v tejto oblasti zatiaľ skôr to, ako zaviesť právo na odpoveď či opravu aj do prostredia digitálnych médií. Informoval ale zároveň, že v súvislosti s predkladanou novelou formuloval rezort v rámci svojho kladného stanoviska pre vládu jednu pripomienku a jedno odporúčanie. “Pripomienka sa týka toho, že ak sa má zaviesť právo na odpoveď pre verejných funkcionárov, malo by byť zachované, že je to možné len v prípade nepravdivých informácií a odporúčanie je smerované k tomu, aby nedochádzalo k dvojitému sankcionovaniu, teda súbežne s právom na opravu i uplatnenie si odškodnenia prostredníctvom súdu," objasnil Škreko.

Novelu tlačového zákona, o ktorom má parlament hlasovať na májovej schôdzi, predložili poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD) a Miroslav Číž. Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy by mali mať verejní činitelia opäť právo na odpoveď.

Toto právo bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu. Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur. Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť, napríklad ak smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bolo jej uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi, prípadne by tým bol spáchaný trestný čin či správny delikt.