Aj Chorvátsko má problémy s utečencami – Ján Sliačan

Cyrilika im stále kole oči

O Chorvátsku počujeme viac aj v týchto jesenných dňoch, v minulých rokoch sme v tomto čase už iba spomínali na horúce a slnečné dni, strávené pri Jadrane. Teraz sa tento južný slovanský národ „zaplietol“ do utečeneckej krízy, spočiatku s veľkým optimizmom. Chorváti ešte pred mesiacom s nadšením hovorili o prijatí 500 migrantov, pretože asi toľko postelí narátali vo vyradených vojenských objektoch. Okrem toho spomínali i na to, ako v 90-tych rokoch, v časoch občianskej vojny, prijali až pol milióna utečencov, predovšetkým z Bosny a Hercegoviny a zo Srbska. Len už zabudli pripomenúť, že v podstate išlo o ich krajanov, teda, ako zvyknú hovoriť, bosniackych Chorvátov.

V jednom však táto krajina pri Jadrane mala 100-percentnú pravdu. Už v júni predpovedala, že jedna z utečeneckých ciest, tzv. balkánska, povedie aj cez Chorvátsko. Jej bezpečnostné zložky však celú záležitosť zo svojho pohľadu vyriešili skutočne originálne: migrantov naložili do autobusov a odviezli k maďarským, resp. slovinským hraniciam. Nuž čo, aj to je riešenie. Pre objektívnosť však musíme zdôrazniť, že Chorvátsko musí riešiť aj špecifický problém – utečencov z Bosny a Hercegoviny, ktorí smerujú iba k ním. Od roku 2013 doteraz prišlo už vyše 70 000 krajanov. Niektorí z nich síce smerujú do západnej Európy, iní na určitý čas odídu z Chorvátska, aby sa potom vrátili späť. Dôvodom tejto migrácie je nezávideniahodná ekonomická situácia a najmä vysoká nezamestnanosť v BaH. Práve preto do Chorvátska prichádzajú predovšetkým obyvatelia miest, vidiečania iba na určitý čas. V súčasnosti musia Chorváti riešiť ďalší problém: na základe prerozdelenia utečencov v rámci EÚ musí Chorvátsko prijať dvakrát viac ľudí, než plánovalo – konkrétne 1064. Ako si s týmto počtom poradí, o tom sa zatiaľ nehovorí. Chorváti sa ale utešujú tým, že utečenci, i keď nie všetci, ale prevažná väčšina z nich, odíde cez Slovinsko do Rakúska...

 

ÚDER PROTI DEMOKRACII?

Chorváti dokážu byť voči cudzincom veľmi tolerantní, ale zároveň sú aj príkladní vlastenci. Našincov, tráviacich časť leta pri Jadrane neraz poriadne prekvapil sprievod svadobčanov s nosičom štátnej vlajky na jeho čele. Žiaľ, vzťahy medzi štátotvorným národom a srbskou menšinou sú stále napäté. Napriek tomu, že občianska vojna skončila už pred dvoma desaťročiami! Tak napríklad vo Vukovare, meste na severovýchode krajiny s početnou srbskou menšinou. Štátne inštitúcie sa tu na základe článku 8 Ústavy Chorvátskej republiky už niekoľkokrát pokúšali osadiť tabule na úradne budovy v oboch jazykoch, ale všetky pokusy skončili neúspešne. Pritom v podstate ide o rovnaké jazyky, jeden text je napísaný latinskými písmenami, druhý cyrilikou. Spočiatku úradné tabule musela strážiť polícia, ale aj tak sa ich podarilo kladivami rozbiť, o čo sa postarali tzv. obrancovia chorvátskeho Vukovaru. Jednoducho, niečo napísané po srbsky, teda cyrilikou, pôsobí na nich ako červené súkno na býka. Dokonca tvrdia, že zavádzanie textov v srbštine je násilné konanie a teda aj úder proti demokracii v krajine. Nuž, i to je názor, i keď poriadne svojský...

 

NAJŠTEDREJŠÍ ŠKÓTI A RUSI

Chorvátske slovo „napojnica“ väčšina Slovákov nepozná a možno ho ani nepočula, ale s jeho významom sa pri Jadrane stretáva každodenne. Ide o prepitné a chorvátske médiá mu tradične venujú patričnú pozornosť. Podľa ich analýzy na základe dodaných informácií priamo čašníkmi najväčšími gavaliermi pri platení sú Rusi a Škóti. Na mladých Rusov vraj nikto nemá a keď sa ich skupinka poriadne „rozhýbe“ tak účet vo výške 350 eur bez problémov zaokrúhli na 500! Napriek povestiam o ich lakomstve a skúposti dávajú aj Škóti solídne prepitné. Pomerne štedrí sú aj Američania a Nemci, tí dávajú najmenej 10% z celkovej sumy na účte, bez ohľadu na jej výšku. Balkánci tiež patria medzi tých štedrých, predovšetkým vtedy, keď platia vo väčšej spoločnosti, len aby sa v nej ukázali ako solventní a štedrí. Prepitné zásadne nedávajú Gréci a Francúzi, ale najhorší sú vraj Taliani z juhu. Tí účet na 31 kuna zaokrúhľujú na 30 ! Chorvátsky obsluhujúci personál vie svoje: najväčšie prepitné pri mori dostávajú vtedy, keď ich oblečenie má svetlé farby a majú na sebe čisté biele košele. Viac dostávajú aj vtedy, kedy obsluhujú výlučne jednopohlavné spoločnosti, teda buď mužov, alebo ženy. Najhoršie je to v prípade manželských párov, jeden kontroluje druhého, aby nebol veľmi štedrý, resp. štedrá.

Správa nič nehovorí o Slovákoch. Znamená to , že Chorvátski čašnici ich zaraďujú medzi priemer. Teda pri platení nepatria medzi najštedrejších, ale nejaké kuny predsa len nechajú na stole...

Ján SLIAČAN, Chorvátsko