Afgánci a azyl? – Beatrix Bajchy

V posledných dvoch týždňoch sa v Nemecku objavilo veľké množstvo mladých mužov z Afganistanu, ktorí sa takpovediac zviezli so Sýrčanmi, ktorých kancelárka Merkelová osobne pozvala do BRD keď vysadila z platnosti Dublinský dohovor. Afganistan bol dlhé roky relatívne stabilizovaný medzinárodnými vojenskými misiami a obrovskými finančnými prostriedkami. Stovky mladých, zdravých mužov z Európy a zámoria padlo počas vojenských misií v Afganistane. Tí čo sa vrátili z Afganistanu niektorí zmrzačení, chorí alebo depresívni si určite dnes kladú otázku, či nebolo zbytočné obetovať sa pre ľudí, ktorí si nevážia svoju zem, utekajú niektorí aj s plnými vreckami peňazí, predovšetkým však z dôvodu vyhnúť sa vojenskej službe, za dobrodružstvom Európa. Odkiaľ zobrali toľké tisíce, ktoré zaplatili prevádzačom? Za akým cieľom a s akými úmyslami vôbec prichádzajú? Táto skupina Afgáncov sa vyznačuje vysokou agresívnosťou, dostatočnými finančnými prostriedkami ale aj veľkými nárokmi. Afgánci neprichádzajú do Európy z utečeneckých táborov ako Sýrčania, z ktorých mnohí už štyri roky v utečeneckých táboroch žijú. Afgánci odchádzajú z oblasti Kábulu, kde sa sami majú starať o poriadok a istotu. Bolo by preto nemorálne, aby títo muži kdekoľvek v Európe dostali azyl. Naopak, treba ich čo najskôr vrátiť späť do Afganistanu.

Všeobecne by mali štáty EÚ poskytovať azyl len časovo ohraničený a pri ukončení krízových, vojnových udalostí by sa mali utečenci vrátiť domov, aby pomohli svojim krajinám. Časové vymedzenie azylu by dalo prichyľujúcim štátom aj možnosť vyhostenia neprispôsobivých migrantov v prípade že sa dopustia trestných činov ako to praktizuje napr. Kanada. Aj Nemecko poskytovalo počas vojny v bývalej Juhoslávii utečencom len tzv. Duldung (tolerovanie) a po ukončení vojnového stavu v jednotlivých štátoch bola väčšina týchto migrantov vrátená do domovských štátov.

Dr. Beatrix Bajchy, München