Aby slovo poslanec už nebolo nadávkou – Vladimír Dobrovič

Poslanec Národnej rady SR Dušan Jarjabek, zo strany Smer-SD, by si veľmi prial, „aby slovo poslanec prestalo byť v niektorých kruhoch nadávkou.“ Ako sa ďalej vyznal v rozhovore pre TASR, rovnako si želá, aby sa situácia v parlamente zlepšila. "Rezonujú tu isté extrémistické názory, ktoré hraničia s anarchiou. Som starý parlamentný matador, ale nepamätám si, že by takéto nerešpektovanie princípov niekedy bolo.“ Väčšina poslancov si to podľa neho nezaslúži, lebo "možno 98 percent poslancov sú normálni zodpovední ľudia, ktorí majú svoju prácu radi a vážia si, že môžu zastupovať ľudí." Pokiaľ je len trochu pravdy na týchto úvahách poslanca je to tragédia. Nielenže by „nenormálni ľudia“ v parlamente nemali čo hľadať, ale v Národnej rade SR by občanov mali reprezentovať a hlavne zastupovať tí najlepší z najlepších. Žiaľ, nad verejnou prezentáciou niektorých poslancov, či už to z rokovania NR SR, alebo z iných mediálnych výstupov skutočne musíme krútiť hlavou. Prirodzene sa čudujeme, ako sa mohli dostať do parlamentu. Nechce sa nám veriť, že aj našimi hlasmi. Veď voľby sú u nás od prevratu skutočne demokratické. Každý musí ísť za plentu a môže sa slobodne rozhodnúť komu dá svoj hlas. Asi bude problém v jednom volebnom obvode, ktorý nás núti, aby sme volili len podľa straníckej príslušnosti. Len ťažko Jozef z Bratislavy môže poznať Jána kandidujúceho odkiaľsi z východu Slovenska a obrátene. Takže voľby do Národnej strany sú v skutočnosti o voľbách politických strán. Tie, ako sa ukazuje, pravdepodobne majú pri výbere kandidátov, tak ako aj v bežnom živote, iné (nie cnostnejšie) požiadavky na svojich kamarátov a príbuzných, pre ktorých chystajú pohodlné dobre finančne zabezpečené živobytie poslanca parlamentu. Zrejme jediným kritériom je ich poslušnosť. Očakáva sa od nich len to, že vždy budú hlasovať tak ako im prikážu tí, ktorí ich nominovali na zvoliteľné miesto.

Pritom všetci 150 poslanci, oproti väčšine obyvateľov Slovenska s platmi takmer podľa potrieb (v žiadnom prípade nie podľa zásluh), majú ešte aj svojich asistentov, samozrejme tiež dobre zaplatených. Doterajšia prax však ukazuje, že v konečnom dôsledku o zákonoch rozhoduje úzka skupina predstaviteľov koaličnej vlády, v súčasnosti vedenie strany, ktorá získala v posledných parlamentných voľbách dostatočnú väčšinu. Aj preto sa domnievam, že by nezaškodila verejná diskusia o znížení počtu poslancov aspoň na polovicu. Verejná preto, lebo len ťažko môžeme očakávať, že si sami zrušia svoje poslanecké miesta, tak ako nemôžeme od nich očakávať, že si svoje platy znížia na úroveň priemerných platov na Slovensku. Možno je to aj jedna z ciest ako zvýšiť vážnosť poslancov. Slovami D. Jariabka, poslanca NR SR za stranu Smer-SD, „aby slovo poslanec prestalo byť v niektorých kruhoch nadávkou." Keďže asi v našej malej republike nedokážeme nájsť až 150 osobností, domnievam sa, že určitým východiskom môže byť práve zníženie ich počtu. Snáď sa nájde optimálny počet, v ktorom si politickí rivali dokážu aj ruky podať.