A bude znova „vymaľované“ – Dušan Konček

O tri dni bude na Slovensku znova „vymaľované“. Ide jar a tak sa to aj patrí a je to aj stará tradícia. Popri tom rozkvitnú snežienky a aj žienky. Jar teda môže začať.

 

Jar roku 2016. Zrejme a podľa všetkých indícií jar veľmi bolestivého roka, ktorý nebude skúpy na prekvapenia. A tie môžu začať aj výsledkami slovenských parlamentných volieb, kde tiež treba čakať všeličo zaujímavé. Len jedna zo strán môže povedať, že za ňou je niečo aj vidieť. A to je strana Smer. Všimli ste si, že strany, ktoré predtým boli v rôznych pestrofarebných koalíciách sa príliš v výsledkami či účinkovaním v oných vládach veľmi nechvália. Nakoniec niet sa čím chváliť. Ide o KDH, MOST-HÍD. Zato však sľubujú voličom všetko, čo im na očiach vidia, ešte aj raj na Slovensku. Sieť sa prezentuje inak, chcela by sa adaptovať na politickej scéne, čo sa aj stane, ale také výrazné to nebude, hoci jej kadejaké výskumy prisudzujú div nie lídra volieb. Nič táto strana za sebou nemá, len jej niektorí kandidáti a aj to sú rozporuplné skutky. KDH zrejme zaznamená tiež mierne volebné rozčarovanie, pretože líder tejto strany je skôr ako „Jarda kecal, čo kecal a nič nepovedal“ . A že bol s Putinom „medzi štyrmi očami“ nič nespôsobilo. A ako komisár pre školstvo a šport nijako vtedy neorodoval za slovenské školstvo, tak ako teraz. Strana Most-Híd je vlastne stranou na jedno použitie, ktorá aby prežila jedno použitie „obohatila“ sa o takých kvázi politikov, ktorí vykrikujú, že Rusko je nebezpečnejšie ako islam. Čo je pravda, ale len vtedy ak ruského medveďa vyprovokuje niekto zo zimného spánku.

 

Slovenský volič to má jasné, útoky v niektorých médiách na Smer sú skôr svedectvom míľovými krokmi kráčajúcej destabilizácie Slovenska, nehovoriac už o niektorých poslancoch doterajšieho parlamentu. Nakoniec sa dostatočne prezentovali a zrejme doprezentovali. Slovenský volič po skúsenostiach vie, že ideálna vláda neexistuje a nikdy na Slovensku existovať ani nebude. Tu je totiž jeden „národný fenomén“ – keď je koze dobre, ide tancovať na ľad. Mikuláš Dzurinda sa o tom presvedčil pri druhej vláde. Vládol osem rokov. Nuž a na to si treba dávať pozor. Slovenský volič sa rozhoduje zdravým sedliackym rozumom, ten chvalabohu ešte u väčšiny zostal. A jeho rozhodovanie nijako neovplyvňujú ani bilbordy a ani tlačoviny rôzneho druhu, o ktorých si myslí svoje a racionálne dodáva, že tieto peniaze mohli ísť na opravu školy, kostola, či iných zariadení. Televízne debaty si síce pozrie, ale tie skôr pripomínajú stretnutia pri pive a tak ich aj berie. Ani údajné kauzy, ktoré sa vyťahujú skôr ako karty z rukáva voličom nepohýnajú. Falošní hráči vždy vyťahujú karty z rukáva a vo westernoch skončia obyčajne s guľkou hlave. A vo voľbách pred bránami parlamentu alebo s minimálnym ziskom. Smiešne deklarácie o tom, že nikto nepôjde do vlády so Smerom sú skôr labutia pieseň niektorých strán, lebo tu naozaj trčí slama z čižmy, čerta starého im ide o Slovensko, skôr im ide o to, aby boli aspoň v parlamente, teda štyri roky nič nerobenia a len kydania. Aj volič so základným vzdelaním si nevie predstaviť, čo by dokázali urobiť s vládnutím na Slovensku niektorí panici, či novici ktorých ponúkajú kandidátky niektorých strán. Aj preto, že tento rok bude plný výziev, aj nepríjemných, ktoré treba nielen predvídať, ale sa na ne aj pripraviť. Vládnutie to nie je, že „ráno sa zobudím a uvarím si čaj“. Takže je jasné, že aj týchto voľbách zvíťazí tradicionalizmus spojený s pocitom istej aj keď nedokonalej stability. Nijaká vláda nie je dokonalá a ani stabilita, pretože je ovplyvňovaná vonkajšími faktormi. Ale aj rozpakmi voličov, ktorí sú rozčarovaní z toho, kam sa svet uberá, čo sa samozrejme odrazí na pomerne nízkej účasti o voľbách.

 

Tak či onak o tri dni bude na Slovensku „vymaľované“. A potom už môžu zakvitnúť snežienky, aj žienky.