„Zlaté české ručičky“ v čínskom náručí – Ján Horár

Počas nedávneho štvrtého stretnutia Central and East Europe + China /CEEC/ čínsky ministerský predseda oznámil o plánoch Číny na dvojnásobné zvýšenie investícií do 16 európskych krajín a tiež o ročnom obchodnom tovarovom objeme, ktorý dnes predstavuje okolo 45,5 miliardy dolárov. To znamená, že krajiny východnej Európy najskôr vyrovnajú a potom prekročia obchodný obraz medzi Čínou a Ruskom, ktorý dnes predstavuje 100 miliárd dolárov. Do roku 2020 chce Čína dosiahnuť s krajinami EÚ objem tovarového obradu na sumu 1 trilión dolárov. Prvým veľkým projektom Číny a východnej Európy bolo vytvorenie v roku 2013 železničného spojenia poľského mesta Lodž a čínskej provincie Sečuan. Čína tiež investuje do rýchlostnej železničnej trate Belehrad-Budapešť-Skoplje- Atény a do modernizácie nezamŕzajúceho prístavu Klaipeda v Litve na východnom pobreží Baltického mora.

 

Dvoma základnými bodmi „ čínskeho objatia“ sú dve krajiny Európy, Česko a Grécko. V septembri tohto roka medzi Prahou, ktorá sa stáva nielen európskym ale svetovým centrom „čínskeho objatia“ a Pekingom otvorili priame letecké spojenie a China Bank informovala o plánoch otvorenia svojich pobočiek. Prvou lastovičkou čínsko-českej spolupráce je korporácia CEFC, ktorá je riadená jedným zo základných „červených klanov“ Južnej Číny. Šéf korporácie sa stal poradcom českého prezidenta v ekonomických otázkach a v septembri korporácia oznámila, že centre Prahy kúpila dve historické budovy v ktorých bude mať kancelárie. Svoj vplyv v Česku umocňuje aj takými aktivitami akou je napríklad kúpa futbalového klubu Slávia Praha a tiež aj pivovarníckej spoločnosti Lobkowitz. Okrem toho korporácia kúpila akcie spoločnosti Travel Service, ktorá má podiel v Českých aerolíniách a tiež podiel v spoločnostiach Empresa Media a Medea Group. Okrem toho v Česku rastie aj podiel čínskych turistov, za posledné štyri roky sa ich počet strojnásobil a dosiahol číslo 300 tisíc. Len pre porovnanie obrovské Rusko navštívi okolo jedného milióna čínskych turistov.

 

Praha a Česká republika sa tak stávajú významným partnerom na „Hodvábnej ceste“ z Číny do Európy. Snahy Číny v Juhovýchodnej Európe a celej Európe možno chápať ako inštrument tlaku Číny na USA. Čína totiž investuje do veľkých odvetví európskeho strategického priemyslu a tiež aj o nehnuteľností a tak zvyšuje svoj vplyv v krajinách nových členov NATO. Pre Čínu predstavuje Európa veľké ekonomické možnosti a čínsky kapitál je dnes naozaj cenným artiklom. Slovensko zatiaľ nefiguruje v čínskych plánoch. Zaujímavé je, že spolupráca Číny a Česka sa začala po návšteve prezidenta M. Zemana na slávnostnej prehliadke 3. septembra, ktorú okrem neho sabotovala celá EÚ. Zlaté české ručičky tak skončia nakoniec v čínskom náručí.

 

Poznámka autora: Termín „zlaté české ručičky“ sa spomína a pertraktuje ako česká šikovnosť a odbornosť. Nie je to celkom tak, aj keď o českej šikovnosti niet pochýb. Tento pojem vznikol začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia, keď sa domov vrátili československé légie, ktoré na Sibíri strážili vagóny s cárskym pokladom. Svojho spojenca Kolčaka vydali légie do rúk boľševikom, Kolčaka na mieste popravili a pred popravou sa dosť hrubo vyjadril na adresu Čechov. Boľševici pri odchode légií prižmúrili obidve oči a keď sumarizovali poklad, zistili, že v mnohých debničkách boli buď skaly alebo piesok. A vtedy európske i anglosaské noviny prišli s týmto termínom „zlaté české ručičky“. Pre zaujímavosť treba dodať, že Československa republika vznikla oslova na zelenej lúke, ale hneď mala Legion banku /dnešná ČSOB/ a československá koruna prvých päť rokov mala takú hodnotu ako dolár.