Žiadne, takmer žiadne, alebo mizerné – Vladimír Mezencev

   Je to skutočne zaujímavé a zároveň nepochopiteľné. Slovenský televízny divák, poslucháč rozhlasu a čitateľ novín nedostávajú informácie o dianí na Ukrajine „z prvej ruky“. Napriek tomu, že ide o susedskú krajinu.  Kto však dlhší čas  sleduje túto problematiku tak dobre vie, že táto anomália nie je dôsledkom náhod, ale dlhoročnej situácie v našich médiách.

 

   Po vzniku samostatnej SR sa, napríklad, TA SR vôbec nesnažila mať na Ukrajine svojho stáleho spravodajcu a dokonca ho nemá dodnes! Určitý čas sa správy od nášho východného suseda dostávali k nám iba sporadicky prostredníctvom externého spolupracovníka, ktorý na Ukrajinu iba dochádzal zo Slovenska. Neskôr sa síce situácia o niečo zlepšila – TA SR získavala informácie od jedného pracovníka nášho veľvyslanectva v Kyjeve.

 

   Aká je situácia dnes, kedy celý svet s napätím sleduje situáciu, ktorá už má všetky znaky občianskej vojny? Pokiaľ náš televízny divák sa chce naozaj niečo dozvedieť tak si prepne na ČT 1.  Česká televízia má teraz  dvoch spravodajcov,  ktorí sa podľa potreby objavujú na obrazovke z rôznych miest: raz z Kyjeva, potom z Krymu, Donecka, Slavjanska  či  Odessy. A čo my? Verejnoprávny RTVS, konkrétne Rádio Slovensko, si situáciu uľahčilo tým, že správy o dianí na Ukrajine mu dodáva český kolega, ktorý však sídli v Moskve! Stalo sa, že súkromné televízie poslali svoje štáby na Ukrajinu, ale to iba niekoľko kilometrov za hranice – do Užhorodu. Na Zakarpatsku však pri najlepšej vôli nemôžu získať pravdivý obraz o tom, čo sa v Kyjeve, či na východe a juhu krajiny deje a okrem toho ich pracovná cesta za východné hranice trvá nie dni, ale iba niekoľko hodín. Potom sa vrátia domov, kde si títo redaktori plnia svoje povinnosti predovšetkým tam, kde pôsobia: v Košiciach, Michalovciach či Snine. Na Ukrajinu sa síce opäť vrátia, ale až za nejaký čas a opäť iba na tri – štyri hodiny. Samozrejme, ich príspevky sú preto i kameramani nikdy takto nemôžu vniknúť do podstaty problémov, jednoducho na to nemajú  podmienky.

 

   A čo slovenské denníky? Niektoré majú svojich univerzálnych komentátorov, ktorí pri počítači dokážu napísať všeličo: zhodnotiť politickú situáciu v Indonézii, Juhoafrickej republike, Portugalsku i na Ukrajine, pritom sa z Bratislavy, resp. Košíc ani nepohnú! Napriek tomu, že na Ukrajine  nikdy neboli, vedia napísať nielen o tom, čo sa tam deje, ale dokonca aj ako vyriešiť súčasnú politickú krízu. Nuž, na Slovensku sme radcov mali stále dosť, a to dokonca na všetko... Tak napríklad  teraz vedia „dávať  rozumy“ o tom, čo máme robiť keď Slovensko zaplaví vlna emigrantov z východu a podľa týchto „odborníkov“ ich bude minimálne polmilióna. Raz už takúto vlnu predpovedali. Bolo to v rokoch 1990-91 kedy strašili tým, že cez Slovensko prejdú dva milióny občanov vtedajšieho Sovietskeho zväzu a spôsobia nám tak obrovské problémy. Ako vieme, prevažná väčšina tých, ktorí na Slovensko vtedy zavítali, boli najmä solventní turisti s plnými peňaženkami a našimi hoteliermi tak túžobne očakávaní...