Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Štyri medaily boli veľmi matným zrkadlom – Igor Mráz

Olympijský ošiaľ je už niekoľko týždňov za nami. Športový svet však na neho ešte dlho nezabudne. Londýn a jeho XXX. hry síce už patria histórii, ale pred nami je ďalší športový sviatok, Rio de Janeiro, Brazília 2016. Treba sa nachystať. Kto zastane, bude sa to rovnať ceste naspäť. Aj to ukázalo hlavné mesto Veľkej Británie, viac než 10 000 športovcov a rozdelených 302 sád medailí do 85 športovo najvyspelejších štátov sveta. Ostatným z 205 zúčastnených sa táto pocta neušla. Najviac sa, samozrejme, tlieskalo najlepším, tých si treba zapamätať. Sú to vzory pokiaľ ide o starostlivosť o šport, ale aj najmä o organizáciu športu vôbec, od základu až po „výrobu“ úspešných olympionikov. Tu je najúspešnejšia jedenástka štátov z Londýna: 1. USA 104 medailí (46-29-29), 2. Čína 87, 3. Veľká Británia 66, 4. Rusko 82, 5. Kórea 28, 6. Nemecko 44, 7. Francúzsko 34, 8. Taliansko 28, 9. Maďarsko 17, 10. Austrália 35, 11. Japonsko 38 medailí. O poradí rozhoduje viac zlatých. Slovenské pocty vybojovalo 65 športovcov: 59 miesto a 0 – 1 – 3 medaily.

HISTORICKY NAJSLABŠÍ VÝSLEDOK
Je to málo, dosť, či akurát? Všeobecná mienka na Slovensku vraví, že málo, veď je to historicky najslabšia „žatva“. Poprední športoví funkcionári pridávajú, že „nie sme nadšení, lebo v ére samostatnosti po prvý raz nemáme zlatú medailu. Nič teda nezvádza k potlesku. Bol to jasný argument neúspechu. Pozostatky bývalej pionierskej organizácie sa stratili, slušná starostlivosť štátu o športovanie národa sa vytratila tiež, staré opory nemajú kvalitných mladých nasledovníkov. Zlato je stále vyššie a vyššie. Pritom náš šport sa za vyspelými ponáhľa veľmi pomaly. Iba vo vodnom slalome vyrástlo v ostatnom desaťročí viac než 50 nových štadiónov. Náš šport je v kapitalistickom ponímaní roztrúsený, nejednotný, nemá strechu a partnera na rokovanie s vládou SR. Slovenský olympijský výbor iba schvaľuje, čo sa robí v jednotlivých zväzoch, kde pracuje každý podľa svojho rozvrhu, nejednotne, často zle. Preto aj tvrdenie prezidenta SOV Františka Chmelára, že vystúpenie našich športovcov v Anglicku nebolo celkom neúspešné a nesklamali sme, možno v súčasnej situácii brať ako realitu. Aj preto SOV vyplatí najlepším od prvého po ôsme miesto iba 185 750 eur a to je málo, bolo pripravené viac peňazí, čakalo sa viac úspechov. Naplno sme mohli tlieskať len striebornej Z. Štefečekovej v streľbe za striebro, D. Bartekovej a M. Martikánovi za bronz v streľbe a vo vodnom slalome, ako aj Hochschornerovcom, rovnako vo vodnom slalome. Svoju úlohu si veľmi dobre splnili traja za šieste a traja za ôsme miesta. J. Dukátová vo vodnom slalome, Ľ. Hagara a štvorkajak SR v rýchlostnej kanoistike, ako aj ôsmi v poradí M. Tóth L. Klocová v atletike i P. Gelle s E. Vlčekom v rýchlostnej kanoistike. Pochvalu bez odmeny si vybojovali za osemfinále v tenise D. Hantuchová, za 11. miesto gymnasta S. Piasecký, vzpierač M. Tešovič a za dvanáste miesta atlétka D. Veľďáková i strelec E. Varga. To je náš prvý prápor pred bojom o Rio de Janeiro 2016. Všetci, azda s jednou-dvoma výnimkami by tam chceli byť. Boli aj sklamania, napr. kladivárka Hrašnová, vzhľadom na veľké a prehnané očakávania, 34. miesto cyklistu Sagana, rovnako džudistu Randla, ktorý vypadol v 1. kole, veľmi málo ukázali plavci a plavkyne, viac sa čakalo od strelcov i tenistov, najmä Cibulkovej, od vzpierača Tešoviča. Viacerí a viaceré sa tak aj vyjadrovali: „ideme si to do Londýna užiť“. Na OH sa však nechodí užívať si, na to sú domáce diskotéky. Môžeme teda uzavrieť: Londýn odhalil pomník nášho športu na ktorom je napísané, že ak sa nezačne na športovom poli pracovať ihneď serióznejšie, pri pláži Copacabana bude slovenská výprava ešte menšia než v Londýne a aj na výsledok 0-1-3 budeme len spomínať.

AKO TEDA TERAZ ĎALEJ?
Jednotlivé zväzy už urobili svoje analýzy vystúpení svojich zverencov. Samozrejme aj s pohľadmi do budúcnosti medzi ktorými dominujú názory na dlhoročný úpadok slovenského športu, osobitne na reprezentáciu, ale aj na systém výchovy mladých náhradníkov. Tieto problémy sa nedarí odstraňovať vzhľadom na množstvo nedostatkov a najmä na nejednotnosť v riadení celého športu. Návrhov už boli desiatky. Odborníci vedia, kde tlačia slovenský šport topánky, ibaže v príbehu dvadsiatich rokov sa nepodarilo v ničom pokročiť, nič odstrániť, najmä rozhodnúť, kto má byť veliteľom športu. V demokratickom zriadení je to veľmi ťažké, keď majú mnohí veľa práv, ale so zodpovednosťou a napredovaním si nevie nikto poradiť. Aj teraz sú na stoloch zodpovedných návrhy na utvorenie strešnej organizácie slovenského športu pod názvom Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). Toto občianske združenie by malo byť strešnou organizáciou nášho športu. Hlavné slovo by v ňom mal mať Slovenský olympijský výbor, ale aj národné športové zväzy, najmä ktoré sú zastúpené v programe olympijských hier, ale aj iné zainteresované organizácie. Úlohou SOŠV by malo byť riadiť, koordinovať, rozvíjať a chrániť olympijské a športové hnutie v SR. Má to byť úplne nová organizácia organizačná štruktúra, nové orgány, noví ľudia. Máme ich? Ťažko budú môcť pracovať v súčasnej finančnej biede. Môže sa napr. na stanovách dohodnúť futbal či hokej so zväzom curlingu či bridžovým zväzom? A rôznych federácií máme do stovky! Do kedy sa môže podariť, ak vôbec, zaradiť novú organizáciu do športového života? Môže sa to stihnúť do OH 2016 v Brazílii? Ťažké sú na to odpovede, i na desiatky iných, aby sme mohli garantovať v Riu väčšiu a kvalitnejšiu výpravu na OH 2016. A nielen čo sa týka olympiády, ale všetkých kolektívnych športov a reprezentantov SR mimo OH v rôznych medzinárodných súťažiach. Bude to ťažká úloha, najťažšia v športe za ostatných 20 rokov. Lebo aj podľa prezidenta SOV F. Chmelára sa už, na základe výsledkov v Londýne ukázalo, že dobré časy nášho športu sa už skončili. Zvládne nové úlohy športové hnutie tak, aby sme sa mohli pýšiť v budúcnosti aspoň štyrmi medailami, hoci bez zlatej, a tým, že v hodnotení štátov sú ešte napr. Belgicko, Fínsko, Portugalsko, Bulharsko, dokonca aj Grécko (všetci bez zlatej medaily) za nami? Tridsiate OH v Londýne ukázali aktuálne veľmi zahmlené zrkadlo nášho športu, keď ho čím skôr nevyleštíme nebudeme v rebríčku v prvej tretine olympijských medailistov, ale azda až v tretej a – bez medaily, čo si na Slovensku nikto neželá. Svetový šport totiž kráča väčšinou vpred, kto ho podcení, stojí na mieste či ustupuje, zaradí sa blízko chvosta 205–člennej športovej rodiny sveta. Slovensko by sa tam nemalo dostať.