Študenti a politika – Rudolf Slezák

Ak si dobre pamätám, v čase keď vojská spriatelených armád obsadzovali Československo, dcéra vysokého straníckeho hodnostára, Vasila Bilaka, študovala, alebo bola práve na nejakom štúdijnom pobyte, v kapitalistickej cudzine. Vasil Bilak, to spomenul aj vo svojich pamätiach. Keď prišla informácia o tejto invázii medzi študentov, okamžite bolo po kamarátstve. Dokonca študenti vraj vytvorili akúsi uličku,cez ktorú musela dievčina, ponižovaná a urážana prebehnúť. Vasil Bilak bol vtedy považovaný za brzdu demokratického vývoja v Československu a už aj za hranicami sa hovorilo a písalo o tzv. pozývacom liste, ktorého mal byť autorom, práve otec tejto dievčiny.Určite to bol pre študentku otrasný zážitok, no rovnako otrasný, bol pre celý národ aj zážitok z toho, keď sa musel prizerať, ako nás obsadzujú cudzí vojaci.Keď videl, ako nám pod kolesami, ich obrnených vozidiel hynie nádej na slobodnejšie Československo. Nemám v úmysle sa o tomto období, podrobnejšie rozpisovať, pretože už by som iba opakoval všetko to, čo sa už popísalo a povedalo. Snad len zopár riadkov, k spomenutej príhode.

Keď sa ľudia dozvedeli o tomto nie práve najvhodnejšom správaní sa študentov, ku svojej kamarátke a spolužiačke, začali nahlas hovoriť aj o tom, kto sú otcovia týchto detí, ktorým bolo dopriate študovať na výberových zahraničných školách. Po prvý krát v histórii povojnového Československa, sa o tom začalo aj písať. Národ sa dozvedel, že sú to deti predovšetkým straníckych papalášov alebo ľudí, ktorí sa významne podieľali, na rozvoji a budovaní socializmu, v našej krajine. Bol to taký úplatok, za angažovanosť alebo poslušnosť, voči režimu, ktorý tu dlhé desať ročia bol. Preosievalo sa aj pri výberových školách doma. Všetci si dobre pamätáme, ako to vtedy chodilo. Už dopredu dostal riaditeľ školy zalepenú obálku tých, čo musia prijímacie skúšky urobiť. Vari ani netreba hádať, čím boli rodičia týchto detí. Napokon, otvorene sa o tom písalo po roku 1989. Hlavne od tých, čo si porobili zadarmo na vysokých školách titule inžinierov , doktorov, právnikov... sme sa dozvedeli ako boli mladí ľudia preosievaní, než sa z nich stali študenti. Bola to kasta privilegovaných detí, písali novinári, politici, herci...ktorí v tých časoch úspešne vyštudovali. Tituly a vzdelanie, z čias socializmu sa im po revolúcii, náramne hodili.

Myslím si, že máme v tom trocha neporiadok, keď spomíname na tieto časy už dávno minulé. Na jednej strane tvrdíme, že študovať mohli iba privilegované deti, na druhej strane však priznávame, že práve študenti rozbehli v 89-om roku revolúciu. Do nohy vybehli aj so svojimi učiteľmi a profesórmi do ulíc a dali jasne na javo svoj postoj voči režimu, ktorí tu vtedy bol. Jasne dali najavo, koho už nechcú. Videli sme to na vlastné oči, len jedno mi predsa len z tých čias vŕta v hlave: Keď tvrdíme, že sa tak preosievalo, ako je možné, že tieto "preosiate " deti, sa vyhrnuli do ulíc a robili revolúciu? Veď oni sa vzbúrili nielen proti režimu, ale aj proti svojim otcom. Ako sa to teda preosievalo? Neodflákol si to niekto?

V týchto dňoch som v Českej tlači (Lidové noviny), zachytil informáciu, že v osvietenom Francúzsku, v minulých dňoch, skupinka opilcov, prepadla študentki, z komunistickej Číny. Niektoré vraj aj vážne poranili, zadržaní páchatelia, boli obžalovaní z xenofobie. V ďalekej Číne, sa však ozvali na Internete, ako sa píše v LN hlasy, že tieto dievčata, netreba ľutovať, veď sú to deti komunistických papalášov. Podobné ohlasy už bolo možné zachytit aj v našich končinách. Vraj iba deti papalášov z komunistickéj Číny, si môžu dovoliť študovať v drahom Francúzku. Nikto si nevie predstaviť, že by si mohol dovoliť, obyčajný robotník alebo roľník, poslať študovať svoje dieťa, do ďalekej cudziny. Nie je to spravodlivé, no je to tak. Pokiaľ však, nevieme odpovedať na otázku - kde všade študujú deti našich papalášov, netreba to rozmazávať. Isté je iba to, že určite neobohatia náš pracovný trh v profesiách, predavač,, murár, stolár, mäsiar...