Štrasburg sa považuje za hlavné mesto Európy /1/ – Vladimír Mezencev

PRELÍNANIE FRANCÚZSKYCH A NEMECKÝCH DEJÍN
Zvykli sme hovoriť, že všetko čo sa udialo v Európskom parlamente sa stalo na jeho pôde v Bruseli. „V Bruseli sa rozhodlo o tom a tom“, „stalo sa tak zásluhou /nedopatrením/ poslancov v Bruseli“, atď. Akosi zabúdame na druhé sídlo Európskeho parlamentu, rovnako dôležité ako to v hlavnom meste Belgického kráľovstva – na francúzsky Štrasburg. Na krásne mesto s bohatými dejinami, ktorého obyvatelia sú presvedčení, že žijú v „hlavnom meste Európy“. Nuž, svojím spôsobom majú pravdu. Štrasburg je už od roku 1949 sídlom Rady Európy /Council of Europe – COE/, ktorú pôvodne založilo 10 krajín, v súčasnosti ju tvorí 47 členských štátov, teda okrem Bieloruska je v nej zastúpená celá Európa! Nie náhodou vybrala aj Európska únia Štrasburg za jedno z dvoch centier starého kontinentu. Jeho dejiny sú skutočne pestré a bohaté, každý obyvateľ mesta môže byť na ne právom hrdý. Už v roku 16 nášho letopočtu tu Rímania založili osadu – legionársky tábor Agrentoratum. Neskôr mesto spustošili Starogermáni a Húni, ale už najneskôr v roku 762 sa stalo sídlom biskupa. Dlhé storočia, konkrétne až do roku 1681 patril medzi slobodné ríšske, teda nemecké mestá. Vtedy ho Ľudovít XVI.pripojil k Francúzsku. Po prusko – francúzskej vojne 1870-71 Štrasburg pripojili k nemeckému cisárstvu, ktorému patrilo až do skončenia I. svetovej vojny v roku 1918. Potom sa opäť stal súčasťou Francúzska, v rokoch 1940-44 ho okupovalo nacistické Nemecko.

SYMBOL ZMIERENIA
To, že sa človek ocitne už na druhej strane hraníc, pochopí iba zo zmeny jazyka na názvoch obchodov a z bilboardov. Rovnaká architektúra, rovnako oblečení ľudia, rovnaké autá. Pýcha Štrasburgu – staré meštianske domy zo 16.storočia sú charakteristické skôr pre starobylé nemecké mestá. Tie nie sú ďaleko – iba na druhej strane rieky Rýn. Ten pravý breh patrí až po ústie v Severom mori Nemecku a ľavý v severovýchodnom výbežku Francúzska krajine Galského kohúta. Oba brehy spája Európsky most a minúta jazdy po ňom vám stačí aby ste sa už ocitli v Štrasburgu. Ako sme už spomenuli mesto malo storočia spojené dejiny s Nemeckom, v rokoch 1871-1918 bolo aj administratívnym sídlom provincie – ríšskej krajiny – Alsasko -Lotrinsko a tak nečudo, že mnohé zemepisné názvy v okolí mesta či dokonca jeho štvrti majú nemecký pôvod. Veď si zopakujme dátum - rok 1262- ktorý nemecky hovoriace krajiny, teda okrem SRN aj Rakúsko a Švajčiarsko považujú za „historické, otvorené a bezproblémové spojenie s Nemeckom, pretože Štrasburg patril medzi slobodné nemecké mestá“. Našťastie, ani na jednom brehu Rýna nikto nechce falšovať dejiny, naozaj to tak bolo, ale dnes nikto nepochybuje o tom, že je to skutočné francúzske mesto. Francúzi sú známi tým, že cudzie jazyky, predovšetkým angličtinu veľmi neuznávajú, veď ich rečou sa hovorí nielen v ich krajine, ale aj v časti Švajčiarska, Belgicka a Luxemburska, potom v severnej a strednej Afrike, časti Kanady, v Oceánii a na severe Južnej Ameriky. V Štrasburgu je to však inakšie: v prípade potreby vám väčšina domácich bez problémov poradí v nemčine, tí mladší aj v angličtine, samozrejme vtedy keď zistia, že francúzštinu vôbec neovládate.

V Štrasburgu pôsobil aj vynálezca kníhtlače J.Gutenberg, zakladateľ kalvínskej reformovanej cirkvi J.Kalvín, ale na druhej strane je tu z minulosti aj veľa francúzskych stôp. Tak napríklad zo Štrasburgu pochádza najstarší písomný doklad napísaný po francúzsky, vtedy ešte jazykom, ktorý sa iba rodil v Západofranskej ríši. Išlo o tzv. Štrasburgské prísahy zo 14.februára 842. Málokto vie, že francúzska štátna hymna, známa pod názvom Marseillaise, sa zrodila v roku 1792 vo Štrasburgu, pôvodne ako vojenská pieseň rýnskej armády. Štrasburg je teda nielen symbolom zmierenia dvoch národov, ktoré v minulosti máločo spájalo, ale o to viac rozdeľovalo. Stačí spomenúť tri veľké vojny, v ktorých Nemci a Francúzi stáli proti sebe a navzájom sa neľútostne zabíjali. Zdá sa, že toto obdobie sa už nebude nikdy opakovať. Dnes sú obe krajiny symbolom už nielen zmierenia, ale i pevného spojenectva a spolupráce.
Vladimír MEZENCEV, Štrasburg
/Pokračovanie/