Štátne oslavy vybavuje na juhu Matica – Dušan D. Kerný

Hoci pripomienka dve stého výročia narodenia Ľudovíta Štúra je nielen celonárodným, ale najmä celoštátnym podujatím sprevádzaným mimoriadnou rôznorodosťou podujatí za účasti najvyšších ústavných činiteľov, bez Matice slovenskej by bolo úplnou výnimkou mesto, ktoré nesie jeho meno – Štúrovo.

 

Toto mesto nemá nijaké ústredné podujatie okrem tých, ktoré organizujú miestni matičiari. A nemá ani nijakú pripomienku na muža po ktorom je pomenované. Niet výraznejšej pripomienky ani v mestských úradoch či mestskom múzeu, niet tam odpovede na otázku prečo sa toto mesto premenovalo.  Vďaka celoštátnym podujatiam k výročiu Ľ. Štúra sa teraz ujala iniciatíva matičiarov a preto pripravuje pamätník – aj to nie v štúrovskej mestskej pešej zóne, ale na promenáde pri Dunaji, kde pôdu spravuje štátna organizácia podliehajúca vláde Slovenskej republiky.  Symbolicky kameň – andezit – priviezli z Pilíškych hôr, teda z miest historického slovenského osídlenia, prisťahovalectva v dnešnom Maďarsku.

 

Symbolický kameň nie je stavba

Symbolický kameň nie je stavba a nepotrebuje teda osobitné povolenie najmä keď nie je na mestskej pôde či pozemku. A nemožno poprieť, že Štúr a štúrovci mali väzbu na Dunaj, na rieku Dunaj, ide o symbolické spojivo a nie o to, či sa tam bol alebo nebol muž podľa ktorého vláda Slovenskej republiky vyhlásila za Rok Ľudovíta Štúra. Vzhľadom na známe okolnosti / štvornásobné poškodenie symbolického základného kameňa a tabule na nábreží Dunaja „ neznámymi páchateľmi“/  to treba osobitne zdôrazniť. Matičiari sa však ani v tejto situácii prejavov nepriazne a nežičlivosti nevzdávajú. Chcú sa dohodnúť, chcú hľadať nekonfrontačné cesty k dohode s vedením mesta a sú rozhodnutí ideu výstavby pamätníka uskutočniť.

 

Matica slovenská pravidelne usporadúva Dni Ľudovíta Štúra, podujatia trvajú dva týždne, v tomto roku dostala od mesta podporu 400 eur, mnoho podujatí hradia z vlastných či sponzorských zdrojov. Medzi takými bola účasť na celoštátnych štúrovských oslavách v Uhrovci či zájazd žiakov. Pravidelne už sedem – osem rokov usporadúvajú v rámci štúrovských dní žiacke súťaže, tento rok to bola Slovenčina hravo, Slovenské naj a samozrejme 200 rokov Ľ. Štúra, súťaže sa zúčastnili nielen žiaci štúrovských škôl, ale aj zo Svodína a Gbeliec.

 

Stanislav Bajaník naplnil kinosálu

Medzi jeden z vrcholov podujatia má patriť premietanie filmu RTVS o Ľ. Štúrovi v novom poňatí kombinácie hraného a animovaného filmu – štúrovskí matičiari chceli byť prví, pôvodne chceli, aby sa premiéra filmu konala v Štúrove nakoniec sa museli uspokojiť s účasťou na predpremiére v Bratislave. Možno RTVS v rámci celoštátnych osláv prepásla príležitosť. Matičiari  ale veria že premietanie v tunajšom kine bude práve také úspešné ako beseda o význame Štúra a štúrovcov s matičiarom Stanislavom Bajaníkom, na ktorej sa zúčastnilo 110 ľudí.

 

Množstvo aktivít v rámci pravidelných Dní Ľudovíta Štúra je mimoriadne významné nielen z hľadiska národnej, ale aj štátnej politiky v citlivom prostredí mesta, kde sa v roku 1991 konalo referendum o pomenovaní mesta. Odmietnutie názvu Štúrovo vtedy získalo väčšinu, dnes v tomto významnom roku sa však téma považuje za veľmi citlivú a politicky nevhodnú, i keď sa viacerí netaja, že pomenovanie v roku 1948 bolo nanútené.  Iná vec však je keď primátor mesta Eugen Szabó  ešte stále aj v roku 2015 oslovuje občanov mesta Štúrovo  len ako Vážení Párkányiak!

 

Stalo sa tak v oficiálnom dementi správy TASR. Agentúra TASR uviedla, že postavenie sochy Ľ. Štúra podporuje aj primátor mesta – hoci v skutočnosti ide len o zámer v budúcnosti postaviť bustu a nie sochu. V dementi adresovanom pre obyvateľov s oslovením  Tisztelt Párkányiak !  primátor zdôraznil, že mesto na sochu finančne neprispelo a ani zastupiteľský zbor nesúhlasil s týmto zámerom. Primátor  vyhlásil pre Tisztelt Párkányiak, že „ ako primátor všetkých občanov mesta môžem konať prirodzene len v medziach daných zákonom, čo nie vždy odzrkadľuje moje osobné názory.“ Význam tejto vety iste netreba prekladať do slovenčiny a je dobre pochopiteľná aj v maďarčine. Výsledok sme mohli sledovať.

 

Mimoriadny význam Matice na slovenskom juhu

Po toľkých desaťročiach názov Štúrovo v drvivej väčšine nespochybňujú najmä a predovšetkým žiaci slovenských škôl a gymnaziálnych tried. Iná situácia je u študentov a žiakov škôl či tried s maďarským vyučovacím jazykom. V tejto citlivej, ako v Štúrove vravia, háklivej otázke je význam podujatí a aktivít Matice slovenskej a matičiarov a matičiariek v Štúrove a v susedných obciach a v tamojších školách nezastupiteľná. Práve preto, že počas dve stého výročia Ľudovíta Štúra sa pozornosť médií a verejnosti prakticky sústreďuje len na ústredné podujatia treba vyzdvihnúť a pripomenúť prácu Matice slovenskej a matičiarov v takých oblastiach ako je Štúrovo.

 

Vytrvalé úsilie pripomínať Štúra každoročne, ako sa to vďaka matičiarom deje v Štúrove,  je mimoriadne záslužné tak z hľadiska národného ako aj štátneho. Ako vidno na príklade Štúrova tamojšia Matica slovenská je jedinou ale nie osamotenou  hybnou pákou štúrovských osláv. Treba vysloviť hold matičiarom, ktorí nekonfrontačne dlhé roky robia vytrvalú prácu v rozličných podujatiach medzi školskou mládežou a považovali za prirodzené neostať bokom ani v tomto roku národných a štátnych osláv Ľ. Štúra.