Športové výkony majú len tú hodnotu, ktorú im športovec spolu s tímom ľudí prepožičajú! – Jozef Mazár

Keď čítate tieto riadky, výsledky športových chodcov v cieli  z jubilejného 35. ročníka Dudinskej päťdesiatky sú zaknihované v jej bohatej histórii. Tak ako ostatní športovci aj športoví chodci sú zamilovaní do svojho športu, zároveň tvrdíme, že tajomstvom ich úspechov je  účelná vytrvalosť. Pri písaní komentára o Dudinskej päťdesiatke z pohľadu jej histórie je najväčším darom športového novinára – analytika, posúdiť hodnotu podujatia a výkony športovcov na tomto podujatí z pohľadu celosvetových hodnôt. Prečo taká úvaha na úvod tohto žurnalistického celku? Najviac nám na ďalšom veľmi vydarenom ročníku podujatia zarezonovala šuškanda, že v Dudinciach sú ľudia, ktorí by tieto významné preteky najradšej vymazali zo športovej mapy.

 

 Nuž, pokúsme sa spoločne takú šuškandu komentovať. Uvažujme nad pravdou preverenou našimi životmi: O hodnote človeka nerozhoduje čo vie, ale čo koná. Tí, ktorí stáli pri zrode Dudinskej päťdesiatky konali nielen  v prospech samotných Dudiniec, tamojších kúpeľov, stredoslovenského regiónu či Slovenska, ale zároveň  upozorňovali, že takmer každý človek si je vždy vedomý viac svojich individuálnych útrap, ako svojich surovostí voči druhým. A už sme pri koreni jedného problému: pre svoju pohodlnosť, svoj pokoj, svoje postoje neoverené a neanalyzované v celospoločenských súvislostiach časom, napáchame surovosť na meste, regióne, napáchame nielen športové zlo Slovenskej republike, ale v konečnom účtovaní aj sami sebe. Viem, tí ktorí nevedia, alebo nepotrebujú vedieť že cieľ, ktorý bol dosiahnutý už nie je cieľom, nemôžu ani vedieť, že to nevedia. Budú oponovať, veď Dudince stojí organizovanie takého podujatia kopu peňazí. Páni a dámy! Dovolíme si s takým názorom silne polemizovať. I z dôvodu už v podaktorých predchádzajúcich riadkoch načrtnutého, ale hlavne ešte nikde nenapísaného či registrovaného.

 

Čo viac vo svete, regióne, Dudinciach samotných preslávilo  tento kúsok rodnej hrudy na juhu Slovenska než Dudinská päťdesiatka? Čo viac prinieslo do Dudiniec práce, peňazí, propagácie, nadhľadu na život ( ak si to vieme rozanalyzovať – pozn. autora), než už toľko raz vyslovená médiami, osobnosťami športovcami v celom svete, slávna Dudinská päťdesiatka? Hej, v dnešnom svete platí dvojnásobne než platilo pred 35- ročím, že úspech sa dostaví len vtedy, keď sa intuícia spojí s odvahou urobiť rozhodnutie. Toto urobili, a je chvályhodné že urobili, malé, dnes veľké osobnosti nášho stredoslovenského regiónu, Dudiniec, ale či sa to niekomu páči, alebo nie – malé veľké osobnosti dnes aj sveta! A podaktorí sa chcú pod demontáž svetovej veľkosti i úžasnej potreby tohto podujatia, pre Dudince, región i Slovenskú republiku podpísať možno len preto, lebo sú menej životom ošľahaní skúsenosťami a súvislosťami. Ostatné sa dá, totiž, všetko naučiť. Len chcenie je k tomu všetkému mať potrebné v sebe samom. V Dudinciach nič väčšieho nebude vytvorené z celosvetovej bilancie hodnôt než je Dudinská päťdesiatka.

 

Ale jedno zlé rozhodnutie môže túto, nebojíme sa napísať, veľkú celosvetovú športovo-spoločensko-ekonomickú hodnotu zbúrať. Toho roku sa Dudinskej päťdesiatky zúčastnili reprezentanti z 41 krajín sveta. Pýtame sa všetkých Slovákov: Koľkých iných, nielen športových podujatí, sa v  Slovenskej republike zúčastnili reprezentanti 41 krajín sveta? A hneď ďalšia otázka by mohla znieť? V ktorom športe si v takej silnej svetovej konkurencii zabezpečili až piati Slováci v jednom odvetví na tejto zemeguli  najpopulárnejšom olympijskom športe,  akým atletika bez rôznych príkras a domýšľania si je, svoju účasť na jedných olympijských hrách (Tóth, Majdan, Tišťan, Czáková, Gáliková majú letenky do Ria de Janeiro  vďaka svojim výkonom isté – pozn. autora)? Hádam až dosť argumentov pre funkcionárov na rôznych stupňoch v SR (vláda SR, SOV, príslušné ministerstvo, podnikateľská sféra atď.), aby sa uvedená šuškanda nepremenila v pravdu. Najmä, ak aj tento jubilejný ročník mal úžasne vysokú úroveň tak po organizačnej, ako i športovej a spoločenskej stránke. Všetkým, ktorí sa o to zaslúžili, patrí aj takou formou jedno veľké uznanie, ocenenie. Rebríčkovo vysoko postavený funkcionár v strešnom európskom atletickom orgáne, delegát 35. ročníka Dudinskej päťdesiatky, Pierce Ó Callaghan, to na záverečnom vyhodnotení aj pre novinárov zdôraznil. Je to vysvedčenie pre náš národ, našu rodnú vlasť úžasné a nesmieme ho sami znehodnotiť a zanedbať. Máme príklady z iných športov nedávnej minulosti, že sme to dopustili.

 

A celkom na záver? Milujme svojich nepriateľov len preto, lebo tí nám pripomínajú najčastejšie naše chyby. Tento komentár nabáda, aby sme ďalšiu vážnu neurobili. Bola by to  hrubá chyba pre celý slovenský šport, ba celú Slovenskú republiku, nedaj Bože, neorganizovať v budúcnosti Dudinskú päťdesiatku. Dovolíme si verejne upozorniť, že by to bol smrteľný hriech. A taký hriech je neodpustiteľný, preto nemôže byť jeho spáchanie iba záležitosťou samotných Dudiniec.